Vedci vložili do ľudskej bunky nanotechnológie komunikujúce s počítačom
V roku 2002 zverejnila americká Národná vedecká nadácia (NSF) strategický dokument s názvom „Zbližovanie technológií s cieľom zlepšiť ľudskú výkonnosť”.
Podľa tohto materiálu by v priebehu desiatich až dvadsiatich rokov, teda v súčasnosti, malo dôjsť k „zásadným zmenám v ľudskej evolúcii“. A to prostredníctvom intenzívneho prepojenia nanotechnológií, biotechnológií (vrátane genetického inžinierstva), informačných technológií a kognitívnej neurovedy.
Podľa NSF bude čoskoro možné „zaviesť do mozgu rôzne implantáty, senzory a iné nanotechnológie“.
Vedci z NSF v stratégii uvádzajú, že „čo môžu vymyslieť kognitívni vedci, nanovedci sú schopní to skonštruovať, odborníci na biotechnológiu to môžu zrealizovať a špecialisti na IT to môžu monitorovať a riadiť“.
Analyzovali sme niektoré pokroky, ktoré vedci dosiahli v týchto oblastiach za posledných 20 rokov a zistili sme, že vízia NSF sa skutočne napĺňa. Veľmi známy je výskum spoločnosti Neuralink (vlastnená Elonom Muskom), ktorá tento rok získala povolenie od amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) testovať implantáty priamo v ľudskom mozgu.
Nižšie ponúkame prehľad niekoľkých ďalších výskumov a štúdií, ktoré využívajú oveľa pokročilejšiu technológiu ako Neuralink, a to v mikroskopickej mierke jednej miliardtiny metra (nano).
Vedci komunikujú na diaľku s nanobotmi v bunkách
Americký profesor chémie Charles Lieber skonštruoval v roku 2011 pomocou nanodrôtov tranzistor veľkosti vírusu, ktorý prenikol do buniek laboratórnych myší bez toho, aby ich poškodil.
Testy ukázali, že toto nanozariadenie sa dá použiť napríklad na meranie aktivity neurónov, srdcových buniek a svalových vlákien, ale aj na meranie dvoch rôznych signálov v bunke súčasne.
A keďže tranzistor umožňuje aj elektrické impulzy, mohol by sa stať akousi hybridnou biologicko-digitálnou počítačovou jednotkou, ktorá spracováva informácie z prostredia.
Lieber v rozhovore pre Harvard Magazine vysvetľuje: „Zdá sa, že ak človek vytvorí štruktúru veľkosti vírusu alebo baktérie, môže sa správať rovnako ako biologické štruktúry. Vďaka tomu je digitálna elektronika naozaj silná a môže riadiť naše každodenné životy.”
Lieberove slová o niekoľko rokov neskôr potvrdil výskum Rockefellerovej univerzity. Pokúsili sa ovládať proteíny v tele podobným spôsobom, ako ovládame nanoboty. Vyhli sa vkladaniu nanobotov do bunky a začali ovplyvňovať proteíny pomocou frekvencií a magnetických polí.
„Ovládať biologické ciele v živých organizmoch na diaľku. A to bez drôtov, implantátov alebo liekov.“ Tím výskumníkov z Rockefellerovej univerzity a Rensselaerovho polytechnického inštitútu údajne v roku 2014 dokázal, že vyvinul systém, ktorý takéto ovládanie umožňuje.
Pri týchto testoch výskumníci vystavili bežne sa vyskytujúce proteíny feritínu rádiovým frekvenciám alebo magnetickým poliam a aktivovali na diaľku cielené bunky.
Elektromagnetické vlny dokázali u testovaných myší aktivovať bunky produkujúce inzulín a znížiť im tak hladinu cukru v krvi. Podľa výskumníkov sa proteíny môžu v skutočnosti správať podobne ako nanoboty. Na „pokyn” vedcov začali bunky produkovať inzulín.
Podľa expertov bude čoskoro možné ovládať ľudský mozog na diaľku
„Nemusíte do organizmu nič zavádzať – žiadne káble, žiadne systémy svetiel – gény sa aktivujú prostredníctvom genetickej terapie. Stačí nosiť zariadenie, ktoré bude vysielať magnetické pole do určitej časti tela,” tvrdí Jonathan S. Dordick, profesor chemického a biologického inžinierstva na Rensselaerovej univerzite. „Týmto spôsobom môžeme liečiť mnohé choroby, napríklad neurodegeneratívne ochorenia. Dnes sme prekonali všetky obmedzenia.”
Profesor Dordick rozumie pod „genetickou terapiou” priame ožarovanie proteínov bez použitia akýchkoľvek nanobotov.
Projekt dvoch inštitúcií (Rockefellerovej univerzity a Rensselaerovho polytechnického inštitútu) bol taký úspešný, že vedci získali ďalší grant na skúmanie, či bude možné podobným systémom „vypnúť alebo zapnúť neuróny v mozgu”.
Ovládanie mozgu pomocou magnetogenetiky
To, že takéto výskumy na ovládanie mozgu nie sú ojedinelé, potvrdili v roku 2016 ďalší vedci z Virgínskej univerzity v Charlottesville.
Vďaka vedeckému pokroku v oblasti magnetogenetiky sa im podarilo vložiť do genómu vírusu sekvenciu DNA Magneto, ktorá reagovala na magnetické pole.
Tento vírus potom v jednom experimente vstrekli myšiam a v druhom larvám rýb. U myší vedci zámerne vyvolali pozitívnu nervovú aktivitu, zatiaľ čo v ikrách negatívnu.
U myší sa im podarilo vyvolať v mozgových neurónoch produkciu dopamínu – hormónu šťastia. Ikry vykazovali stresovú reakciu.
„Odborníci na základe týchto a ďalších štúdií dospeli k záveru, že je možné ovplyvňovať na diaľku mozgové neuróny a ovládať ich komplexné správanie,” citoval analýzu výskumu britský denník The Guardian.
Do podobných výskumov sú zapojené armády
Tank M1A1 strieľa zo svojej hlavnej zbrane v Twentynine Palms v Kalifornii, apríl 2018 (By Naval Surface Warriors – 120205-M-ZZ999-878, CC BY-SA 2.0, https://lnk.sk/babz)
Napríklad americká vojenská agentúra pre výskum pokročilých obranných projektov (Defense Advanced Research Projects Agency, skrátene DARPA) skúma v rámci projektu BRainSTORMS, či nanočastice vstreknuté do mozgu vojakov umožnia bezdrôtovú komunikáciu medzi vojenskými systémami a mozgom vojakov.
Komunikácia by mala prebiehať bez dodatočnej vojenskej techniky, len pomocou ich myšlienok. Ak by bol tento vojenský výskum úspešný, možnosti ovládania ľudského mozgu by sa viac prehĺbili. Samozrejme, s tým prichádza aj možnosť zneužitia tejto technológie.
Na jednej strane je nanotechnológia schopná vytvoriť takmer „super” mozog, na druhej strane môže zmeniť mozog na „prázdnu nádobu”.
James Giordano, oceňovaný americký profesor na Georgetownskej univerzite a člen poradného panelu DARPA, v prednáškach a rozhovoroch (napr. 10min30s – 11min30s) opisuje možnosti rozptýlenia nanočastíc vo forme aerosólov nad konkrétnym cieľom. Napríklad pomocou dronov.
Nanočastice by údajne dokázali preniknúť do mozgu vojaka nepriateľskej armády, narušiť jeho správanie alebo ho úplne zničiť.
Giordano tvrdí, že výskum podobných aplikácií nanotechnológií na vojenské účely rýchlo napreduje a možnosti ich zneužitia „sú obrovské”.
Komu poslúži tento vedecký pokrok?
Neurovedec z Harvardovej univerzity Steve Ramirez nazval výskum magnetogenetiky a vkladania Magneto DNA doslova „drsným”. Čo by sa dalo zdvorilo preložiť ako „bláznivý prielom” alebo tiež „šialený prúser”. Pretože podľa neho „celý tento systém je založený na komponente jednoduchého vírusu. Zvieratá sa môžu voľne pohybovať bez toho, aby tento systém narušili”.
Tento systém môže byť za určitých okolností skvelým vynálezom. V nesprávnych rukách však predstavuje skutočnú hrozbu. Tieto vynálezy totiž nemusia byť len pre dobro ľudstva, ale môžu byť zneužité napríklad na vojenské alebo iné účely.
Samozrejme, všetky uvedené výskumy a technológie založené na synergii rôznych vedných disciplín môžu viesť k prospechu spoločnosti – pokiaľ slúžia na civilné účely, rešpektujú ľudské práva a nezneužívajú ich armády, skorumpované alebo autoritárske vlády – alebo vedci, jednotlivci či skupiny s postrannými úmyslami.
Pred zneužitím moderných technológií ako biologických zbraní varoval napríklad americký kongresman Jason Crow na minuloročnej bezpečnostnej konferencii Aspen Institute. (pozn.: jeho prejav sa začína od 15min10s)
„Vyvíjajú sa biologické zbrane a v skutočnosti už existujú také, ktoré sa môžu zamerať na DNA určitej skupiny ľudí alebo konkrétnej osoby. A napriek tomu dnes dochádza k neustálemu oslabovaniu ochrany súkromia ľudí a komerčných údajov,“ povedal Crow. „Údaje o DNA sú často vo vlastníctve komerčných spoločností a môžu byť predané iným subjektom, len tak, bez náležitej ochrany. Tieto praktiky nie sú dostatočne regulované.“
Nanotechnológie v rukách totalitnej Číny
Americká armáda má podozrenie, že čínska spoločnosť BGI, ktorá sa špecializuje na prenatálne testy, zhromažďuje genetické údaje od miliónov žien na celom svete vrátane a zdieľa ich s čínskou armádou.
„Vieme, že určitým spôsobom vytvára pomerne rozsiahlu databázu genetických informácií, ktoré zbiera po celom svete,” hovorí český sinológ Filip Jirouš.
Na čo sa takéto údaje dajú využiť v totalitných režimoch? Podľa denníka The New York Times čínska polícia údajne zhromažďuje údaje o miliónoch chlapcov a mužov s cieľom „bojovať proti kriminalite”.
Môže sa však stať, že túto genetickú mapu budú totalitné režimy využívať aj proti nepohodlným aktivistom a disidentom. Tamojšia sofistikovaná sledovacia sieť kamier, systémov na rozpoznávanie tvárí a umelej inteligencie potom môže pomocou genetického materiálu veľmi ľahko vystopovať nielen konkrétnu osobu, ale aj jej príbuzných.
„Skutočnosť, že úrady môžu zistiť príbuzenstvo, im dáva možnosť trestať celé rodiny za postoje jednej osoby, čo bude mať výrazný vplyv na celú spoločnosť,” hovorí Maya Wang z organizácie Human Rights Watch.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
