Vedci našli mikroplasty v prevažnej väčšine mäsa a rastlinných alternatív
Výskumníci zistili prítomnosť mikroplastov v 88 % vzoriek potravín bohatých na bielkoviny.
Nová štúdia zistila prítomnosť mikroplastov vo väčšine bežne konzumovaných potravín bohatých na bielkoviny vrátane morských plodov, bravčového, kuracieho a hovädzieho mäsa, ako aj v rastlinných alternatívach mäsa v Spojených štátoch.
Výsledky štúdie, ktorú uskutočnili vedci z neziskovej organizácie Ocean Conservancy a Torontskej univerzity, boli uverejnené 8. januára v časopise Environmental Pollution.
Vedci analyzovali vzorky 16 druhov bielkovinových potravín určených na predaj v USA. Zahŕňali morské plody, bravčové, hovädzie a kuracie mäso, tofu a tri druhy rastlinných alternatív.
Konkrétne sa zamerali na obalované krevety, mleté tresky, rybie prsty, krevety z Mexického zálivu (bez hlavy / škrupiny) a ružové krevety z Key West (bez hlavy / škrupiny), filé z aljašskej tresky (bez kože), kuracie nugetky, hovädzí steak, bravčové kotlety, kuracie prsia, rastlinné nugetky, rastlinné rybie prsty, rastlinné mleté „hovädzie“ a tofu bloky.
Vzorky zahŕňali nespracované, minimálne spracované a vysoko spracované druhy bielkovinových potravín, pričom väčšina z nich pochádzala z prírodných alebo organických produktov.
Celkovo vedci zistili prítomnosť mikroplastov v 88 % testovaných vzoriek. Pozoruhodné je, že takmer polovicu (44 %) nájdených mikroplastov tvorili vlákna, čo je v súlade s inými štúdiami naznačujúcimi, že vlákna sú najbežnejšou formou mikroplastov v životnom prostredí.
Približne tretina (30 %) mikroplastov tvorili plastové fragmenty, uviedli vedci.
„Rozsiahle znečistenie plastmi“
Štúdia tiež zistila, že vysoko spracované potraviny obsahovali najviac mikroplastov na gram, ale medzi bielkovinami pochádzajúcimi z pevniny a oceánu nebol štatistický rozdiel v koncentrácii mikroplastov.
„Vedci nezistili štatisticky významný rozdiel medzi vysoko spracovanými a čerstvo ulovenými potravinami. To naznačuje, že spracovanie potravín nie je jediným zdrojom kontaminácie mikroplastmi a otvára priestor pre ďalší výskum,“ uviedli autori štúdie.
Na základe výsledkov tejto štúdie a údajov z pripravovaného výskumu organizácie Ocean Conservancy a Torontskej univerzity vedci odhadujú, že priemerný dospelý Američan skonzumuje ročne približne 11 500 mikroplastov.
Maximálna expozícia by však mohla dosiahnuť až 3,8 milióna mikroplastov ročne, ak by sa výpočet uskutočnil na základe najvyšších nameraných hodnôt mikroplastov v každom druhu bielkovinovej potraviny a priemernej spotreby bielkovín v populácii.
„Tento výsledok je zarážajúcou pripomienkou toho, akým rozsiahlym sa znečistenie plastmi stalo. Ľudia žijú na pevnine, ale aj napriek tomu sú vzorky morských plodov pravdepodobne rovnako kontaminované plastmi ako proteíny pochádzajúce z pevniny,“ uviedla spoluautorka štúdie Dr. Britta Baechlerová, morská biologička a vedúca výskumu plastov v organizácii Ocean Conservancy.
„Zdá sa, že pred mikroplastmi niet úniku, bez ohľadu na to, čo jeme. Kríza znečistenia plastmi sa týka nás všetkých a je nevyhnutné, aby sme prijali opatrenia na riešenie všetkých foriem znečistenia plastmi,“ dodala doktorka Baechlerová.
Čo sú mikroplasty?
Mikroplasty sú extrémne malé plastové častice zložené zo zmesi polymérov a funkčných aditív, ktorých veľkosť nepresahuje päť milimetrov.
Do životného prostredia sa zvyčajne dostávajú neúmyselne v dôsledku rozpadu a rozkladu väčších plastových výrobkov alebo priemyselného odpadu.
Napriek zisteniam vedci uviedli, že nemôžu vyvodiť jednoznačné závery o vplyve priamej konzumácie mikroplastov, ktoré identifikovali v skúmaných potravinách obsahujúcich bielkoviny. Zdôraznili, že je potrebný ďalší výskum, ktorý by sa touto otázkou zaoberal podrobnejšie.
Ďalej odporučili, aby sa v budúcich štúdiách skúmali aj ďalšie bežne konzumované potraviny, ako sú mliečne výrobky, obilniny a zelenina.
Mikroplasty v ľudskom tele: nový výskum
Najnovšie zistenia nadväzujú na čínsku pilotnú štúdiu z roku 2023, uverejnenú v časopise Environmental Science and Technology, ktorá odhalila prítomnosť mikroplastov v srdcovom tkanive. Už v roku 2022 vedci v Európe oznámili, že prvýkrát objavili mikroplasty v ľudskej krvi.
Hoci zdravotné účinky konzumácie mikroplastov zatiaľ nie sú celkom jasné, štúdia Univerzity v Hullu uverejnená v roku 2021 naznačila, že mikroplasty môžu spôsobiť bunkovú smrť alebo vyvolať alergické reakcie.
„Je lákavé povedať jedzte menej toho a viac tamtoho, aby ste sa vyhli mikroplastom v strave. V skutočnosti však o ich prítomnosti v bežných potravinách vieme len veľmi málo,“ uviedla hlavná spoluautorka štúdie Madeleine Milneová z organizácie Ocean Conservancy.
„Naša štúdia k týmto poznatkom prispieva, ale zároveň ukazuje, že je potrebný ďalší výskum, aby sme lepšie pochopili celkový obraz – odkiaľ mikroplasty pochádzajú a aký vplyv môžu mať na ľudské zdravie,“ dodala Milneová.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
