Vedci zdokonaľujú umelú inteligenciu pomocou umelých buniek ľudského mozgu
Moderná veda už kombinuje ľudské s umelým. Projekty IT expertov a vedcov zo Švajčiarska a Austrálie prepožičiavajú umelej inteligencii (UI) základ postavený na ľudských bunkách.
Švajčiarsky IT startup FinalSparks vyvinul online platformu, ktorá umožňuje vzdialené pripojenie k bioprocesoru zloženému zo živých, umelo vytvorených ľudských mozgových buniek, tzv. organoidov. Podľa FinalSparks ide o vôbec prvú takúto online platformu na svete, ktorá je schopná učiť sa a spracovávať informácie na báze bioprocesorov.
FinalSparks verí, že podobné biologické neurónové siete (BNN) vďaka svojej nízkej energetickej náročnosti čoskoro doplnia existujúce umelé neurónové siete (ANN). „Bioprocesor v skutočnosti spotrebuje miliónkrát menej energie ako klasické digitálne procesory,“ tvrdí startup.
Bioprocesory vyrobené z organoidov majú sľubnú perspektívu
Mozgové organoidy sú milimetrové štruktúry, ktoré sú pestované v laboratóriách zo stoviek miliónov ľudských kmeňových buniek (ide o tzv. indukované pluripotentné kmeňové bunky). Organoidy napodobňujú niektoré aspekty skutočného ľudského mozgu.
Nevýhodou bioprocesorov vyrobených z organoidov je ich krátka životnosť. Tá sa pohybuje okolo 100 dní. Životnosť silikónových čipov sa počíta na roky a dekády.
Podľa spoločnosti FinalSparks však už niekoľko inštitúcií začalo používať túto online platformu založenú na bioprocesoroch vyrobených z ľudských mozgových buniek. Na podobnom projekte pracujú aj austrálski vedci.
V Austrálii kombinujú ľudské mozgové bunky s umelou inteligenciou
Tím výskumníkov z niekoľkých austrálskych inštitúcií sa tiež snaží skombinovať umelo vytvorené ľudské mozgové bunky s UI. Takáto vylepšená UI by sa mohla „učiť počas celého života“. Čo by jej umožnilo získavať nové vedomosti bez toho, aby pri tom strácala tie staré.
S týmto cieľom sa austrálski vedci zameriavajú na pestovanie mozgových buniek v tzv. systémoch mozgových misiek (angl. DishBrain). „Táto nová technologická schopnosť môže v budúcnosti prekonať výkon existujúceho hardvéru založeného čisto na báze kremíka,“ uviedol vo vyhlásení hlavný výskumník Adeel Razi z Monash University.
„Výsledky takéhoto výskumu by mali významné dôsledky v mnohých oblastiach, ako je plánovanie, robotika, pokročilá automatizácia, rozhrania mozog-stroj i objavovanie liekov, čo by Austrálii poskytlo významnú strategickú výhodu,“ dodal Razi.
Experti predpovedajú prepojenie človeka s umelou inteligenciou
Akoby sa začala plniť na prvý pohľad sci-fi predpoveď britského profesora a IT experta Andyho Adamatzkeho, ktorý v roku 2015 uviedol: „Do 20 rokov budú osobné počítače v nás a v našich bunkách: každý ľudský neurón bude upravený molekulárnou sieťou, ktorá bude mať schopnosť samostatného rastu a samostatnej opravy. Počítače budú siete polymérových vlákien, ktoré budú rásť v nás a spolu s ľuďmi…“
Pôvodný článok
