Julian Assange, väznený novinár a zakladateľ WikiLeaks: Roky izolácie si „vybrali svoju daň“
Julian Assange po prvýkrát od svojho prepustenia verejne prehovoril: „Som vinný z novinárskej práce“. Zakladateľ WikiLeaks strávil 14 rokov v domácom väzení, v azyle na veľvyslanectve a v britskom väzení s prísnym stupňom stráženia. Kriminalizácia zhromažďovania správ je hrozbou pre investigatívnu žurnalistiku, povedal Assange Výboru pre ľudské práva Rady Európy (PACE).
Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange, ktorý bol v júni prepustený po rokoch väzenia, vo svojom prvom verejnom prejave vyzval na lepšiu ochranu novinárov. „Kriminalizácia zhromažďovania správ je hrozbou pre investigatívnu žurnalistiku na celom svete,“ povedal Assange v utorok ráno Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy. „Cudzia mocnosť ma formálne odsúdila za to, že som počas svojho pobytu v Európe žiadal, prijímal a zverejňoval pravdivé informácie o tejto mocnosti.“ Základný problém spočíva v tom, že novinári by nemali byť prenasledovaní za svoju prácu.
Assange včera pricestoval z Austrálie do Štrasburgu, aby vystúpil pred Výborom pre ľudské práva Rady Európy (PACE). Svoju celu vo väznici Belmarsh, kde strávil niekoľko rokov, keď bojoval proti svojmu vydaniu do USA, označil za „žalár“:
„Zážitok z dlhoročnej izolácie v malej cele sa dá len ťažko vyjadriť. Zbaví vás zmyslu pre seba samého a ponechá vám len surovú podstatu existencie. Ešte nie som celkom schopný hovoriť o tom, čím som si prešiel. Neúprosný boj o prežitie, fyzický aj psychický,“ povedal Assange.
Ospravedlnil sa za svoj neistý prejav („Keď moje slová ochabnú“) a vysvetlil, že sa stále snaží prispôsobiť po rokoch izolácie, ktorá si „vybrala svoju daň“: „Snažím sa to prekonať.“
Únik: dokumenty o vojenských operáciách v Afganistane a Iraku
Assange je protagonistom veľkého špionážneho škandálu. V roku 2006 založil whistleblowerskú platformu WikiLeaks, ktorej poslaním je podporovať informátorov a vynášať utajované informácie na svetlo sveta. Súdne konanie proti Assangeovi sa začalo v roku 2010 po zverejnení státisícov uniknutých dokumentov z vojenských operácií USA v Iraku a Afganistane. USA následne obvinili Assangea z krádeže a zverejňovania tajných materiálov.
Išlo o približne 700 000 dokumentov o vojenských a diplomatických aktivitách USA. Dokumenty obsahovali kontroverzné informácie o vojnách vrátane zabíjania civilistov a zlého zaobchádzania príslušníkov americkej armády so zajatcami.
Na slobode po 14 rokoch: „Som vinný za novinársku prácu“
Assange bol prepustený v júni 2024 na základe dohody s americkou justíciou po 14 rokoch strávených v domácom väzení, v azyle na veľvyslanectve a v britskom prísne stráženom väzení Belmarsh.
V rámci dohody s americkou justíciou sa priznal k odovzdávaniu dôverných informácií pre obhajobu a bol odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý si už odpykal. Po prepustení sa 53-ročný muž vrátil do svojej domovskej Austrálie.
„Chcem sa vyjadriť jasne. Dnes nie som na slobode, pretože systém fungoval. Dnes som slobodný po tom, čo som bol roky väznený a priznal som sa k novinárskej práci. Priznal som sa k získaniu informácií od zdroja,“ ozrejmil Assange na začiatku svojho vyhlásenia pred Výborom pre ľudské práva (PACE).
„Novinári musia byť aktivistami za pravdu“
Assange načrtol paralely so súčasnými udalosťami. V súčasnosti pozoruje „podobný jav“: že politická a geopolitická orientácia mediálnych organizácií vedie k tomu, že sa informuje len o niektorých obetiach. Aktuálne príklady: Gaza alebo Ukrajina. „Ide o porušenie novinárskej solidarity. Všetci musíme držať spolu […]. Novinári, ktorí sú niekde cenzurovaní, šíria cenzúru ďalej, a tá sa potom môže dotknúť nás všetkých. Podobne aj novinári, ktorí sú zabíjaní alebo sú terčom útokov tajných služieb, potrebujú našu pevnú angažovanosť.“
Niekedy sa diskutuje o tom, či je niekto novinár alebo aktivista. Podľa Assangea je presnosť v novinárskej práci a primárne zdroje to najdôležitejšie. Existuje jedna oblasť, v ktorej je on sám aktivistom: „Novinári musia byť aktivistami za pravdu.“
Budúcnosť Európy: sloboda prejavu nesmie byť výsadou
Ak má mať Európa budúcnosť, sloboda prejavu a sloboda zverejňovať pravdu nesmú byť výsadou pre niekoľkých, ale musia platiť pre všetkých, povedal Assange. „Nie výsady pre niekoľkých, ale zaručené práva pre všetkých.“ Európa musí konať tak, „aby sa to, čo sa stalo v mojom prípade, už nikdy nestalo nikomu inému“. Podľa Assangea sa „právo na slobodu prejavu a všetko, čo s ním súvisí, nachádza na temnej križovatke“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
