Váš mozog je nastavený na čestnosť. Klamanie si vyberie svoju daň
Boj lekára s migrénami viedol k prekvapivému lieku: konfrontácii s vlastnými každodennými lžami.
Aký liek je bezpečný, účinný, bezplatný a vyžaduje si len malú zmenu vnímania? Pozývame vás preskúmať v súčasnosti zanedbávané spojenie medzi cnosťou a zdravím.
Doktor Jonathan Corson bol známy nielen svojou lekárskou odbornosťou, ale aj trochu nekonvenčnými radami, ktoré poskytoval popri bežných receptoch. Nedávno začal svojim pacientom radiť, že pestovanie cností, ako je vďačnosť, by mohlo výrazne zmierniť ich zdravotné problémy. Toto spojenie filozofického vedenia s lekárskou praxou mu prinieslo obdiv aj skepsu.
Keď jedného dňa odchádzal z ordinácie, Corson sa po týždni nepretržitej práce a minimálneho odpočinku cítil vyčerpaný. Práve zápasil s jednou zo svojich neustupujúcich migrén, na ktorú lieky očividne nezaberali, a pristihol sa, ako premýšľa nad vlastnými radami. Pulzujúca bolesť mu pripomenula jeho ľudskú krehkosť a to, že ani ako lekár nie je voči chorobám imúnny. Tento intenzívny diskomfort ho priviedol k hlbokej sebareflexii, akú ešte nikdy predtým nezažil.
Corson bol hrdý na svoju schopnosť počúvať a poskytovať rady presahujúce fyzické symptómy. Nebál sa zaoberať morálnymi a etickými aspektmi života svojich pacientov. Ale keď tak uvažoval, napadla mu nepríjemná otázka: „Riadim sa tým, čo hlásam?“
Toto poznanie ho zasiahlo – možno jeho migréna nebola len fyzickým problémom. Mohla by existovať súvislosť medzi jeho súčasným stavom a cnosťami, resp. ich nedostatkom, o ktorých v poslednom čase toľko hovoril?
Čelil neustálym požiadavkám a povinnostiam a tak často pri práci s pacientmi prehliadal drobné detaily, dával rodine nerealistické sľuby alebo jednoducho hovoril ľuďom to, čo chceli počuť. Postupne, pod tlakom výkonnosti, zistil, že pýcha, vlastné záujmy a aj pocit nadradenosti nad ostatnými ho prinútili hľadať skratky. „Môže to byť tým, že mi v živote chýba čestnosť?“ pýtal sa sám seba.
Corson sa rozhodol vydať na osobnú cestu smerom k väčšej čestnosti – tak voči sebe, ako aj voči ostatným.
Začal si zapisovať každý prípad, keď bol neúprimný alebo zavádzal, a neskôr sa nad nimi zamýšľal, aby zistil, ako by mohol svoje správanie zlepšiť. Zároveň sa ponoril do vedeckej literatúry o zdravotných prínosoch čestnosti.
Napätie mizne
Keď sa otvoril transformačnej sile pravdy, Corson pocítil hlbší pocit pohody a znovu objavil zmysel svojej práce. Začal vnímať priamu súvislosť medzi zdravím a cnosťou.
Asi po týždni sa vracal domov, keď si zrazu uvedomil: „Tie nepríjemné bolesti hlavy sa už neobjavujú!“ Tieto „búrky bolesti“, ako im hovoril, považoval za normálnu súčasť života. Uvedomil si, že hoci ešte len teraz začal vedome praktizovať čestnosť, už sa mu znížila základná hladina stresu.
Štúdia z roku 2010 z Kolumbijskej univerzity v New Yorku ukázala, že krátke obdobia nečestnosti môžu zvýšiť hladinu kortizolu, hlavného stresového hormónu v tele. Kortizol pripravuje telo na boj alebo útek pred vnímaným nebezpečenstvom, čo znamená, že keď človek klame, jeho telo reaguje, akoby sa pripravovalo na konfrontáciu alebo útek. Výskum ukazuje, že klamstvo vyvoláva merateľnú fyziologickú stresovú reakciu, čo potvrdzuje, že telo je prirodzene citlivé na neúprimnosť.
V nebezpečných situáciách môže náhle uvoľnenie energie vďaka kortizolu pomôcť telu robiť mimoriadne veci. Ľudia však nie sú stavaní na to, aby v takomto stave žili deň čo deň. Dlhodobé pôsobenie stresových hormónov môže zaťažovať kardiovaskulárny systém, zvyšovať zápaly v tele a potenciálne spôsobovať migrény, aké zažíval Corson.
Ľudské telo je mimoriadne precízne vyladený biologický systém. Podobne ako môže nadmerná záťaž spôsobiť opotrebovanie stroja, tak aj preťaženie organizmu môže viesť k jeho postupnému zlyhaniu.
Mozog je prirodzene čestný
Predtým Corson často „ohýbal pravdu“. Svojej manželke často spomínal, že príde domov o určitej hodine, ale potom sa zdržal. V ordinácii niekedy pacientom povedal, že osobne skontroloval ich laboratórne výsledky „hneď ráno“, hoci sa v skutočnosti na ne pozrel len tesne pred ich návštevou. Raz svojej dcére povedal, že sa nemôže zúčastniť jej futbalového zápasu, pretože robí nadčasy – pričom dobre vedel, že keby chcel, mohol by ísť. V skutočnosti bol po dlhom týždni vyčerpaný a chcel mať pokojný večer pre seba. Myslel si, že vynechať jeden zápas neuškodí a že jej to vynahradí neskôr.
Teraz však bolo všetko inak. Skôr než prehovoril, na chvíľu sa zastavil a overil si, či jeho slová zodpovedajú skutočnosti, jeho činom a pocitom.
S tým, ako rástla jeho čestnosť voči ostatným, začal hovoriť otvorenejšie – hoci to nebolo bez ťažkostí. Na svoje prekvapenie zistil, že jeho zvýšená sebadôvera a hlbšie vzťahy s ľuďmi viac než vynahrádzajú prípadné nepríjemnosti. Navyše konečne cítil, že žije autentickejší život.
Corsonova novoobjavená sloboda neustále silnela po tom, ako sa rozhodol prestať klamať.
V prelomovej štúdii uverejnenej v roku 2002 v časopise NeuroImage vedci merali mozgovú aktivitu účastníkov, zatiaľ čo im kládli otázky, na ktoré mohli odpovedať pravdivo alebo klamať. Účastníkom bola ukázaná konkrétna hracia karta – napríklad srdcová dvojka. Neskôr im ukázali inú kartu a oni mali odpovedať „áno“, ak to bola tá istá karta, alebo „nie“, ak to bola iná karta.
Keď účastníci klamali, ich mozog vykazoval rovnakú aktivitu, ako keď hovorili pravdu, pretože sa aktivovali mozgové centrá zodpovedné za uvedomovanie si pravdy. Zároveň sa však aktivovali dve kľúčové oblasti spojené so sebakontrolou. To ukazuje, že ľudia najprv myslia na pravdu, ale pri klamstve ju mozog potlačí.
Naznačuje to tiež, že pravdovravnosť je východiskovým kognitívnym stavom. Klamanie si vyžaduje dodatočné mentálne zdroje, čo vedie k zvýšenému psychickému vypätiu a potenciálnym dopadom na zdravie.
Počas rozhovoru s kolegom neurológom Corson ďalej zistil, prečo je skrývanie pravdy také vyčerpávajúce. Dozvedel sa, že mozgové siete prepojené s dorzolaterálnou prefrontálnou kôrou (DLPFC) riadia naše správanie a kritické myslenie.
Kapacita DLPFC je však obmedzená – to znamená, že ak mozog vynakladá energiu na nečestnosť, zostáva mu menej kapacity na riešenie problémov a kreatívne myslenie. To vysvetľuje, prečo ľudia po náročnom dni často strácajú sebakontrolu, čo negatívne ovplyvňuje ich správanie voči ostatným.
Typy lží
Výskum ukazuje, že existujú rôzne typy lží. Štúdia uverejnená v roku 2003 v časopise Cerebral Cortex skúmala nervové mechanizmy, ktoré sa podieľajú na rôznych formách klamstva.
Niektoré lži sa vymýšľajú spontánne, napríklad keď niekto klame o tom, čo mal na obed. Iné sú vopred premyslené a zapamätané, ako keď niekto tvrdí, že bol na dovolenke na Bahamách, hoci tam nikdy nebol.
Čím je lož závažnejšia, tým väčšiu daň si vyberá na mysli a tele. Klamstvo si vyžaduje zapamätať si kontext, dôsledky, cieľ, komu bolo povedané a kedy.
Lži, ktoré si vyžadujú spontánne klamstvo na podporu predchádzajúcej lži, výrazne aktivujú predný cingulárny gyrus (ACC). Napríklad ak niekto príde neskoro a rýchlo si vymyslí historku o dopravnej zápche, hoci zaspal, jeho ACC sa intenzívne zapája. Táto oblasť mozgu potláča prirodzenú tendenciu hovoriť pravdu a vyžaduje si ďalšiu dodatočnú kognitívnu energiu na udržanie lži, aby znela hodnoverne a konzistentne pri ďalších otázkach.
Vymýšľanie zložitých scenárov, ako falošná dovolenka na Bahamách, výrazne zaťažuje DLPFC a je psychicky náročnejšie, než povedať jednoduchú lož, pretože si vyžaduje neustále overovanie a udržiavanie koherentnosti vymysleného príbehu.
Stručne povedané, klamstvo má značnú cenu, zatiaľ čo pravdovravnosť umožňuje žiť bez starostí, dôveryhodne a bez úzkosti.
Produktivita a život, ktorý stojí za to žiť
Každý deň začal Corson pociťovať, že má po odchode z práce o niečo viac energie. Raz poznamenal: „Kto by si bol pomyslel, že len sedieť a premýšľať môže byť také vyčerpávajúce? Dokonca aj keď celý deň sedím za stolom, cítim sa, akoby som mal za sebou fyzicky náročnú šichtu!“ Predtým, ako sám hovorieval, bol zvyčajne taký „vyčerpaný“, že sa ani nehral so svojou dcérou. Teraz však zistil, že je kreatívnejší, hravejší a viac zapojený v práci aj doma.
S rastúcou kvalitou života začal Corson zdieľať svoj príbeh s ostatnými. Jedného dňa sa dal do reči so svojím priateľom Frankom a poznamenal: „Stavím sa, že ľudia, ktorí sú čestní, chodia k lekárovi menej často – niekto by mal o tom urobiť štúdiu.“
Frank prikývol a odkázal ho na štúdiu z roku 2022 uverejnenú v časopise Social Psychiatry and Psychiatric Epidemiology, ktorá analyzovala poistné udalosti. Štúdia zistila, že morálny charakter súvisí s nižšou mierou depresie a lepším duševným zdravím.
Na konci mimoriadne dlhého dňa sa Corson oprel o svoju kancelársku stoličku. Ťarcha jeho povinností sa naraz zdala ľahšia, keď si uvedomil jemný, ale hlboký posun vo svojom živote.
„Ak mi obyčajná čestnosť pomohla zbaviť sa stresu, a tým aj migrén, aký ďalší potenciál sa skrýva v cnosti?“ premýšľal.
Ako sa chystal odísť, na perách sa mu objavil jemný úsmev. Zhasol svetlá v kancelárii a vykročil na svieži večerný vzduch. Keď na aute za súmraku prichádzal, nemal namierené len domov – smeroval k životu, ktorý bol čestnejší, zdravší a v konečnom dôsledku celistvejší.
Poznámka autora: V dnešnej dobe čelíme v spoločnosti, medicíne aj na pracovisku bezprecedentným výzvam. Tento príbeh je kompozíciou skutočných skúseností našich kolegov a zdravotníckych pracovníkov. Výzvy a odmeny v ňom opísané sú skutočné. Pri neustále rastúcom tlaku na sebaprezentáciu, dodržiavanie termínov a držanie kroku so spoločenským vývojom mnohí bojujú s morálnymi dilemami a neautentickosťou. Veríme, že pravda vás skutočne oslobodí!
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
