Scholz sa stretol so Zelenským: mal by sprostredkovať mier v Moskve?
Nemecký kancelár Scholz hovoril 6. septembra s ukrajinským prezidentom Zelenským vo Frankfurte – medzi štyrmi očami. Obe strany boli zdržanlivé a vydali len oficiálne vyhlásenia.
Ukrajinská prezidentská kancelária uviedla, že Zelenskyj kancelára informoval o aktuálnej situácii na fronte. Hovorilo sa aj o druhom kole švajčiarskej mierovej konferencie v júni tohto roku. Potvrdil to hovorca spolkovej vlády Steffen Hebestreit.
Berlín dodáva húfnice, stav 1993
Zelenskyj sa prvýkrát zúčastnil na stretnutí „kontaktnej skupiny pre Ukrajinu“ na americkej leteckej základni v Ramsteine v Porýní-Falcku. Túto skupinu tvoria zástupcovia 57 krajín. Ramstein navštívil aj nemecký minister obrany Boris Pistorius (SPD), ktorý okrem iného prisľúbil dodávku dvanástich ťažkých samohybných húfnic PzH 2000.
Táto delostrelecká húfnica, vyvinutá nemeckými spoločnosťami Krauss-Maffei Wegmann a Rheinmetall v 90. rokoch minulého storočia, sa považuje za modernú a má dostrel 40 až 56 kilometrov v závislosti od typu strely.
Na porovnanie, americká húfnica M109A7 má už štyri roky dosah 70 kilometrov. Výhoda PzH 2000 spočíva v jej vysokej mobilite na bojisku. Ukrajina sa však len zriedka zapája do bojov s vysokou mobilitou.
Zelenskyj sa sťažuje
Podľa amerického denníka „Wall Street Journal“ zo 6. septembra Zelenskyj „vyčítal západným spojencom, že sú príliš pomalí v dodávkach systémov protivzdušnej obrany“. Washington a Kyjev sa tiež naďalej nezhodujú v otázke kontroverzného rozmiestnenia západných zbraní dlhého doletu na ruskom území.
Zelenskyj v tejto súvislosti vyjadril sklamanie pred výborom v Ramsteine. Tlačová agentúra Reuters cituje Zelenského slová: „Musíme mať tieto zbrane dlhého dosahu nielen na území Ukrajiny, ale aj pre ruské územie. Aby bolo Rusko motivované usilovať sa o mier.“
Žiadne zbrane na útok na Rusko
Pistorius pred novinármi tiež opäť odmietol žiadosť Ukrajiny o dodanie rakiet dlhého doletu, ktoré by sa mali použiť proti cieľom na ruskom území. Táto téma bola pravdepodobne predmetom samostatnej diskusie, ktorú Zelenskyj viedol s ministrom obrany USA Lloydom Austinom a Pistoriusom. Na rozhovoroch sa zúčastnil aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov. O nemeckom pohľade bol informovaný už dva dni predtým na Spolkovom ministerstve obrany (BMVg) v Berlíne.
Pistorius kontroval Zelenského lamentovaniu pred novinármi tvrdením, že Nemecko už dodalo a bude dodávať množstvo systémov protivzdušnej obrany vrátane troch systémov protivzdušnej obrany „Patriot“. Ten môže zasiahnuť až päť cieľov súčasne. Jeho dosah je však len 68 kilometrov, čo nie je dostatočné pre plány Ukrajincov na protiútok proti Rusku.
To isté platí aj pre 24 systémov IRIS-T, ktoré plánuje Nemecko dodať. Majú účinný dosah 40 kilometrov a bojujú proti lietadlám, vrtuľníkom a riadeným strelám. Na Ukrajine sa už používa sedem systémov IRIS-T. K dispozícii sú aj rakety Stinger a tanky „Gepard“ s kanónmi protivzdušnej obrany.
Sú zbraňové systémy nemeckej armády stále aktuálne?
Skutočne si však treba položiť otázku, či sú tieto zbrane protivzdušnej obrany stále aktuálne a či Ukrajina nepotrebuje iné systémy, ktoré by mohli dodať len USA.
Koniec koncov, vzdušné boje sa v súčasnosti z veľkej časti vedú pomocou rôznych bezpilotných systémov, na ktoré nemecká armáda ešte nie je riadne pripravená. Nemecký obranný priemysel úplne zaskočil boom dronov v posledných vojnách.
Svedčí o tom skutočnosť, že technicky oveľa menej rozvinutá krajina, akou je Turecko, sa stala jedným z hlavných výrobcov a predajcov dronov. A Nemecko nemá dostatočnú obranu proti bezpilotným lietadlám „Shahed 136“ vyvinutým v Iráne, ktoré dokážu doletieť 2 500 kilometrov, ako 23. júla priznal zástupca náčelníka nemeckého letectva generálporučík Lutz Kohlhaus.
Nemecká armáda je stále úplne zameraná na vedenie obrnených bojov: s najmodernejšou tankovou technikou, ale aj s obrnenou pechotou, delostrelectvom, pechotou a výsadkármi. Ukrajinská armáda však na takéto boje nie je vycvičená.
Irán dodáva Rusku rakety
Americké médiá 6. septembra informovali, že americká vláda deň pred stretnutím v Ramsteine informovala veľvyslancov kontaktnej skupiny pre Ukrajinu vo Washingtone, že Irán poslal Rusku balistické rakety krátkeho doletu s doletom 500 až 1 000 kilometrov.
Miesta, kde sa tieto rakety nachádzajú, sú preto mimo dosahu všetkých systémov protivzdušnej obrany, ktoré Západ doteraz poskytol Ukrajine. Možno práve v tejto súvislosti Zelenskyj teraz skúma alternatívne možnosti.
Melnyk: Berlín by mohol byť sprostredkovateľom
Ukrajina už dlho rokuje s najrôznejšími krajinami, aby využila svoj vplyv na rokovania: s Čínou, Indiou, Brazíliou a Maďarskom. A zrazu aj s toľko osočovaným Nemeckom.
Bývalý ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Melnyk sa vyjadril práve v čase rokovaní v Ramsteine. Ten, ktorý v roku 2022 nazval kancelára Scholza „pečeňovou klobásou“ a raz urazil aj celú vládu, než ho z Berlína odvolali, teraz navrhuje, aby sa Scholz pokúsil o „diplomatické sprostredkovanie“ s Moskvou.
V rozhovore pre Berliner Zeitung uverejnenom 6. septembra Melnyk, ktorý je teraz ukrajinským veľvyslancom v Brazílii, povedal: „Osobne si myslím, že kancelár Olaf Scholz by mohol byť kreatívny a využiť existujúce diplomatické kanály Nemecka na preskúmanie, či by rozhovory s Putinom boli užitočné.“
Melnyk v rozhovore zdôraznil, že Nemecko má stále „existujúce veľvyslanectvo v Moskve“. A Ukrajinci podľa neho Nemcom dôverujú. Možno predpokladať, že Melnykove komentáre boli určené ako príprava pre verejnosť. Veď takáto téma je ideálna na dialóg medzi štyrmi očami. O čom inom by sa hlavy oboch štátov, Scholz a Zelenskyj, tak tajne rozprávali?
O autorovi: Tom Goeller je novinár, amerikanista a politológ. Pracoval ako korešpondent vo Washingtone a v Berlíne, okrem iného pre noviny The Washington Times v americkom hlavnom meste. Od apríla 2024 píše okrem iného pre denník Epoch Times.
