V Rusku sa v tieto dni konajú prezidentské voľby – skutočná opozícia bola odstavená
V dňoch 15. – 17. marca sa v Rusku konajú prezidentské voľby, ktoré majú Vladimirovi Putinovi zabezpečiť triumfálny šesťročný mandát, keďže nemá žiadnych skutočných protikandidátov, a upevniť jeho legitimitu napriek nepokojom spôsobeným konfliktom s Ukrajinou.
Voľby udržia V. Putina pri moci až do roku 2030, kedy bude mať 77 rokov.
Jediní kandidáti, ktorí boli proti konfliktu na Ukrajine, vrátane liberálov Borisa Nadeždina a Jekateriny Ducsovej, ktorých podporili svojimi podpismi desaťtisíce Rusov, dostali zákaz účasti, oficiálne pre chyby v ich dokumentoch.
Okrem Vladimira Putina boli schválení traja kandidáti: nacionalista Leonid Sluckij, komunista Nikolaj Charitonov a podnikateľ Vladislav Davankov. Všetci podporovali vojenskú kampaň na Ukrajine.
Organizátor volieb, oficiálne nezávislá Ústredná volebná komisia, je de facto podriadená prezidentskej administratíve. A tým, že Kremeľ kontroluje proces nominácie volebných kandidátov, postavil pre disidentov nepreniknuteľný múr.
Skutočná opozícia potlačená rokmi represií
Traja nepraví oponenti majú dať hlasovaniu pluralitný ráz a zmierniť nespokojnosť rôznych vrstiev ruskej spoločnosti, zatiaľ čo skutočná opozícia bola zlikvidovaná rokmi represií.
Navaľného nadácia proti korupcii bola označená za „extrémistickú organizáciu“ a akákoľvek spolupráca s ňou je v Rusku predmetom trestného stíhania. Iľja Jašin, Vladimir Kara-Murza, Lilija Čanyševová a stovky ďalších opozičných aktivistov a obhajcov ľudských práv už boli odsúdení alebo čakajú na súd vo vyšetrovacej väzbe.
Po ruskej invázii na Ukrajinu zaviedol Kremeľ tresty za akúkoľvek kritiku prezidenta a samotnej vojenskej operácie. Parlament prijal legislatívu o „diskreditácii armády“ a „falošných správach“, čím v podstate zakázal nezávislým médiám a opozícii v šírení ich názorov bežným občanom.
„Voľte kohokoľvek, len nie Putina“
Podľa oponentov majú úrady k dispozícii niekoľko nástrojov na kontrolu výsledkov: falšovanie hlasov online a na diaľku, vhadzovanie hlasovacích lístkov do volebných schránok, falšovanie zápisníc po sčítaní hlasov a nátlak na milióny štátnych zamestnancov v celej krajine, aby hlasovali za vládu. Iulia Navaľnaja, vdova po oponentovi Alexejovi Navaľnom, vyzvala svojich priaznivcov, aby sa v rovnakom čase zhromaždili vo volebných miestnostiach a hlasovali za „akéhokoľvek kandidáta okrem Putina“ alebo aby svoj hlasovací lístok znehodnotili napísaním veľkých písmen „NAVAĽNYJ“.
Úrady sa aktívne zapájajú do kampane, ktorej cieľom je posilniť legitimitu Vladimira Putina doma i v zahraničí tým, že ukážu, ako sa pri volebných urnách teší masívnej podpore verejnosti. Po relatívnych úspechoch na ukrajinskom fronte na pozadí slabnúcej podpory Kyjeva zo strany Západu, V. Putin v posledných týždňoch zintenzívnil svoje mediálne vystúpenia, objavil sa so študentmi, v továrňach a na palube jadrového bombardéra.
Ruský prezident sa nezúčastní na žiadnej predvolebnej diskusii, čo ani nikdy neurobil od svojho nástupu k moci pred štvrťstoročím.
Úrady sú znepokojené z protestov manželiek vojakov
Koncom februára vo svojom výročnom prejave k národu predniesol V. Putin dlhý rad vyhlásení, v ktorých sľúbil miliardy rubľov na modernizáciu infraštruktúry, boj proti chudobe a prudkému demografickému poklesu, ako aj digitalizáciu krajiny. Prezidentský program má byť platný minimálne do roku 2030. Hoci sa ukázalo, že ruská ekonomika je voči mnohým západným sankciám odolnejšia, než sa očakávalo, mnohí Rusi sa obávajú rastúcich cien a vo všeobecnosti destabilizácie spôsobenej vojenskou kampaňou na Ukrajine. Problémy s ľudskými zdrojmi narastajú, tisíce mladých mužov zomierajú alebo odchádzajú na front a státisíce utekajú do zahraničia, aby sa postavili proti konfliktu alebo kvôli obavám z povolania do armády. V posledných mesiacoch sú úrady znepokojené aj v súvislosti s demonštráciami manželiek vojakov, ktoré žiadali ich návrat z frontu, a to napriek tomu, že rodinám vojakov boli prisľúbené veľké finančné sumy a sociálne výhody.
Vlastenectvo a lotérie
Vladimir Putin vystupoval v médiách po boku hrdinov „špeciálnej vojenskej operácie“, mladých Rusov a mnohopočetných rodín, avšak bez toho, aby sa zúčastnil akejkoľvek predvolebnej diskusie. Podľa Nikolaja Petrova z think-tanku Chatham House sa táto aktívna kampaň dá vysvetliť tým, že úrady „to nemôžu prehnať vo veci podvodných hlasovacích lístkov“ a chcú sa vyhnúť „jasným škandálom“ čo sa týka čestnosti hlasovania. Na verejných priestranstvách plagáty apelujú na vlastenectvo Rusov, aby ich povzbudili k účasti na voľbách. Je na nich vyobrazené písmeno V, jeden zo symbolov ruských vojsk na Ukrajine, a slogan: „Spolu sme silní, hlasujme za Rusko!“
Ako zvyčajne, úrady budú organizovať tombolu s cenami a zábavou, aby povzbudili voličov k účasti v krajine, kde je nedôvera voči politike, najmä medzi mladými ľuďmi, veľmi vysoká. Ukrajina a jej západní spojenci sú zároveň vykresľovaní ako potenciálni narušitelia poriadku. V decembri Vladimir Putin varoval pred „zahraničným zasahovaním“ do hlasovania a prisľúbil „tvrdú reakciu“.
Pre pobaltské krajiny „tieto voľby nemajú demokratickú legitimitu“
Šéfovia diplomacií Litvy, Lotyšska a Estónska, bývalých sovietskych republík, ktoré sú teraz členmi NATO a EÚ a ktorých vzťahy s Moskvou sú naďalej napäté, v spoločnom vyhlásení odsúdili „totálne potláčanie“ opozície a nezávislých médií v Rusku. „Nadchádzajúce prezidentské voľby v Rusku nebudú ani slobodné, ani spravodlivé,“ vyhlásili a odsúdili „absenciu dôveryhodných alternatívnych kandidátov“. „Tieto voľby nebudú mať žiadnu demokratickú legitimitu,“ napísali.
Začiatkom februára si Rusko predvolalo diplomatov z pobaltských štátov po tom, ako ich obvinilo z pokusu o „sabotáž“ ruských volieb tým, že ignorovali žiadosti ruských veľvyslanectiev na ich území o zabezpečenie volebných miestností.
Voľby na okupovanom ukrajinskom území
Pre ruské úrady, ktoré chcú vytvoriť dojem normálnosti počas konfliktu vysokej intenzity, sa voľby budú konať aj na ukrajinských územiach, ktoré Moskva od roku 2022 okupuje. Kyjev tvrdí, že tamojší obyvatelia sú v súvislosti s voľbami vystavení vyhrážkam a násiliu, čo Moskva popiera. Ruskí vojaci, ktorí sú tam rozmiestnení, už pred voľbami vhadzovali hlasovacie lístky do urny, akoby sa nič nestalo.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
