Piatok 20. septembra, 2024
Na snímke vicepremiér a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) prichádza na tlačovú konferenciu po 38. zasadnutí vlády SR v Bratislave 12. júna 2024. FOTO TASR - Jaroslav Novák

V rámci tzv. lex atentát by sa malo obmedziť konanie zhromaždení

Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Navrhuje to vláda v návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Vláda návrh odobrila na stredajšom zasadnutí. Navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní.

Vláda navrhuje ustanoviť zákaz rušenia výkonu práva pokojne sa zhromažďovať. „Ide o jednu zo série úprav vyjadrujúcich snahu netolerovať konanie, ktorým sa iným bráni v slobodnom výkone politických práv,“ píše v materiáli ministerstvo obrany, ktoré návrh predložilo.

Zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov platí v súčasnosti na miesto, kde rokuje Národná rada SR. Vláda ho navrhuje rozšíriť na miesta, kde sídlia alebo rokujú vysoké ústavné orgány. „Cieľom je zabezpečiť podmienky na nerušený a plynulý chod činnosti týchto štátnych orgánov,“ uviedli v návrhu. Vláda tiež navrhuje priestorové obmedzenia konania zhromaždení vo vzťahu k miestam, kde vykonáva činnosť všeobecný súd. Ide aj o opatrenia obmedzujúce možnosti zásahu, respektíve tlaku na nezávislosť súdnej moci.

Doplniť by sa mohli i nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Zhromaždenie by sa mohlo zakázať, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisí s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta. Predchádzať by sa tak malo zhromaždeniam „pod oknami dotknutej osoby“.

Zhromaždenie by sa nemalo konať ani pri obave, že dôjde k stretu účastníkov viacerých konkurenčných zhromaždení, a tak sa nebude dať zabezpečiť ich riadny a pokojný priebeh. Ďalším dôvodom na zákaz zhromaždenia má byť obava, že dôjde k zásahu do práva na súkromie osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia osôb „a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami“.

Vláda chce tiež rozšíriť ustanovenie o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia.

Zhromaždenia, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti, by sa mohli po novom konať prednostne mimo rezidenčných častí a miest, kde sa predpokladá sústreďovanie väčšieho počtu osôb.

Policajný zbor by mohol byť povinný informovať obec o potenciálnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia. Obci by mohla hroziť pokuta, ak bude mať od polície informácie o dôvodoch na zákaz zhromaždenia, nezakáže ho a riziká sa naplnia.

Prečítajte si aj