V Podunajských Biskupiciach skúmajú starobylé pohrebisko z dôb Avarského kaganátu (+Video)
V bratislavskej časti Podunajské Biskupice prebieha skúmanie starovekého pohrebiska z doby Avarského kaganátu. Archeológovia pod vedením Milana Horňáka začali s odkrývaním 1300 rokov starého pohrebiska v roku 2017 a tento rok sa vrátili na miesto, aby pokračovali vo výskume.
Video z roku 2017:
V lokalite zostáva ešte množstvo neodkrytých hrobov a aj napriek výstavbe diaľnice D4R7 majú v pláne pokračovať. Milan Horňák pre Plus JEDEN DEŇ uviedol: „V roku 2017 sme ich vykopali 485 a minimálne ďalších 400-450 tu zostalo nedotknutých a čakalo na skúmanie.“
Nové video z augusta:
Vedúci výskumu dodáva, že aj keď sa toto miesto často označuje ako Avarské pohrebisko, v skutočnosti obsahuje hroby nielen Avarov, ale aj Slovanov a pravdepodobne tiež príslušníkov iných kmeňov žijúcich v tej dobe. Medzi najvýznamnejšie nálezy patria rímske mince zo 4. storočia.
Podľa archeológov tu žili Slovania a Avari v symbióze viac ako 100 rokov. Kosti, ktoré boli postupne odhalené, neumožňujú jednoznačne identifikovať, kto bol Slovan a kto Avar. Výnimku tvoria hroby obsahujúce kostry bojovníkov a koní – tie sú charakteristické pre Avarov.
„Bol to prejav statusu a honoru. Významní bojovníci boli pochovávaní aj s výzbrojou. Čím dôležitejší bol bojovník alebo vyššie postavený v hierarchii kmeňového zväzu, tým mal honosnejší hrob,“ vysvetľuje Horňák.
Naposledy bolo podobne veľké pohrebisko v okolí Bratislavy skúmané pred viac ako 80 rokmi v Devínskej Novej Vsi. V hroboch boli objavené rôzne artefakty, ako napríklad keramika, bronzové ozdoby opaskov, šperky z bronzu a skla a iné. Dokladali vysokú mieru zručnosti miestnych obyvateľov v tej dobe. Medzi významné nálezy patrí minca kráľa Karola Veľkého z poslednej štvrtiny 8. storočia. Je mimoriadne vzácna, keďže poznáme len 15 exemplárov na celom svete a dokazuje vzťahy medzi Franskou ríšou a avarsko-slovanským etnikom v oblasti hraníc Avarského kaganátu.
Výskum v Podunajských Biskupiciach prilákal záujem verejnosti rôznych vekových skupín. Zúčastnili sa ho nielen mladí študenti, ale aj dôchodcovia a rôzni ľudia so vzťahom k archeológii. Aktivity na pohrebisku budú pokračovať do konca tohto roku a s nálezmi sa bude ďalej pracovať v Pamiatkovom ústave.
Avari
Pohrebisko je datované do čias Avarského kaganátu. Avari boli zoskupením rôznych ázijskych kmeňov, ktoré držala pokope vojenská sila. Do Karpatskej kotliny prišli v 6. storočí zo Strednej Ázie pod vedením kagana Bajana. Potom sa usadili v časti bývalej rímskej Panónie. V priebehu 7. storočia získali kontrolu nad územím Maďarska, južného Slovenska a pôsobili v oblasti od dolného Rakúska až po Alpy.
Avari predstavovali nebezpečenstvo pre Byzantskú aj Franskú ríšu vzhľadom na ich dobre organizovanú armádu so silným jazdectvom. Byzantská ríša im dokonca musela odovzdávať poplatok – tribut, aby udržala mierový stav. Napriek tomu Avari napadli centrá Byzantskej ríše: Konštantínopol (Istanbul) a Solún, avšak nakoniec utrpeli porážku. To využil franský kupec Samo a založil tzv. Samovu ríšu, vďaka ktorej získali Slovania žijúci na časti územia ovládanom Avarmi na čas nezávislosť. Avari neskôr (po Samovej smrti) získali nad Slovanmi opäť kontrolu, no nakoniec boli v niekoľkých vojnách v 9. storočí porazení franským kráľom Karolom Veľkým. V 10. storočí sa Avari postupne asimilovali s Maďarmi.
Pohrebiská Avarov sa dajú nájsť na území južného Slovenska a juhozápadného Maďarska.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
