Na internete sa objavili videá s neprirodzenou hmlou. Možno ju vytvárať umelo?
Na sociálnych sieťach sa nedávno šírili videá hmly, na ktorých ľudia argumentovali, že nie je prirodzená – vraj v nej vidieť akési častice a čudne zapácha. Ľudia sa tiež sťažovali na rôzne respiračné ťažkosti, zapálené oči a bolesti brucha. Vznikali tvrdenia, že ide o umelo vytvorenú chemickú hmlu.
Meteorológovia vysvetlili, že ide o prirodzený jav, teda o bežnú hmlu, ktorá zachytáva priemyselné nečistoty a blízko zeme uvoľňuje zápach. Vdychovanie znečistenej hmly má potom logicky viesť k typickým sezónnym ochoreniam.
Hoci neexistujú dôkazy o tom, že by uvedené hmly neboli prirodzené, pravdou je, že hmlu možno skutočne umelo vytvárať a rozptyľovať ju, a to aj vo veľkom merítku. Manipulácia s hmlou je totiž súčasťou dlhodobých metód ovplyvňovania počasi, ako aj predmetom vojenského výskumu.
Počasie sa vo svete ovplyvňuje pravidelne. A má dlhú históriu
Ovplyvňovanie počasia sa uplatňuje už od druhej polovice minulého storočia. Pomocou chemických a elektromagnetických procesov možno vyvolať dážď, obmedziť krupobitie alebo oslabiť búrky. Alebo tiež vytvárať či rozptyľovať hmly.
Mediálny dom Bloomberg informoval, že podľa Svetovej meteorologickej organizácie už v roku 2015 modifikovalo svoje počasie viac ako 50 krajín. Veľmi aktívne sú najmä krajiny Arabského polostrova, USA, Rusko, Izrael alebo Čína. Podľa spravodajského kanálu CNN Čína plánuje od roku 2025 ovplyvňovať počasie na polovici svojho územia.
K problematike modifikácie počasia sa organizujú aj rôzne konferencie. V roku 2024 sa v americkom Baltimore konala konferencia s názvom Plánované a náhodné ovplyvňovanie počasia. Podobná konferencia krajín juhovýchodnej Ázie (združenie ASEAN) prebehla minulý rok aj v Thajsku.
A čo hovoria odborníci a oficiálne dokumenty o možnostiach ovplyvňovania tvorby hmly?
Vedecké metódy manipulácie s hmlou
V odtajnenom materiáli americkej rozviedky CIA z roku 1952 s názvom Sovietska štúdia o formovaní a zabránení vzniku hmly je uvedené, že už pred 70 rokmi sovietsky vedec A. G. Amelin identifikoval chemické reakcie, ktoré vedú k rozptyľovaniu a vytváraniu hmly.
Materiál CIA informuje, že „na základe týchto vzorcov (A. G. Amelina, pozn. red.) je možné predvídať nielen možnosti vytvárania hmly, ale aj určiť hustotu vytvorenej hmly a prijať opatrenia na jej zamedzenie. Teoretické závery a vzorce tohto výskumníka boli overené v laboratórnych experimentoch (čiastočne v priemyselnom meradle). Počas týchto pokusov bola používaná vodná para, etylalkohol, kyselina sírová, minerálny olej a iné látky.“
To, že manipulácia s hmlou je založená na vedeckých výpočtoch, potvrdzuje napríklad výskum vedcov z Technologického inštitútu v Indii z roku 2011. Indickí vedci v laboratórnych podmienkach na chemických vzorkách demonštrovali, že je možné vytvárať a rozptyľovať hmlu pomocou chemických častíc síranu amónneho a grafitu. Vedecky podložili, že síran amónny vytváral v hmle menšie častice (s veľkosťou približne 40 nanometrov) ako grafit (s veľkosťou až 100 nanometrov). Pri teplote 3,5 °C bola koncentrácia týchto častíc vyššia ako pri teplotách 4,5 °C a 5,5 °C. Výskumníci tiež zistili, že je možné meniť viditeľnosť v hmle prispôsobením množstva síranu amónneho a grafitu. A to vo vzdialenostiach 3, 10, 20, 50 a 125 metrov.
Vytváranie či rozptyľovanie hmly v laboratórnych podmienkach je jedna vec, ale bolo by vôbec možné tieto teoretické poznatky aplikovať v praxi?
Experti pripúšťajú ovplyvňovanie hmly už od 70. rokov 20. storočia
Americký senátny Výbor pre obchod, vedu a dopravu si v roku 1978 nechal vypracovať rozsiahlu správu o vtedajších možnostiach modifikácie počasia s názvom Modifikácia počasia: programy, problémy, politiky a potenciál. V 700-stranovej správe bol okrem iného prezentovaný dotazník 551 odborníkov, ktorí sa problematikou ovplyvňovania počasia zaoberali.
Títo odborníci predikovali, že do 10 rokov (alebo do konca roku 1990) bude možné hmly vytvárať na ploche až 250 km² a rozptyľovať ich na území s plochou až 2 500 km². Prevažná väčšina z nich vyjadrila názor, že technológia na rozptyľovanie hmly sa používala už v 70. rokoch 20. storočia.
O dvadsať rokov neskôr, v roku 1996 univerzita amerického letectva USAF (USAF Air University) publikovala dokument s názvom Počasie ako multiplikátor sily: Privlastnenie si počasia v roku 2025.
V tomto dokumente sa uvádza: „Desaťročia výskumov potvrdzujú, že rozptyľovanie hmly je v rámci ovplyvňovania počasia efektívnou aplikáciou, ktorá ušetrila množstvo financií vo vojenskej a komerčnej leteckej doprave.“
„Nedávne vojenské laboratórne výskumy demonštrovali možnosti vytvárania hmly. V rámci experimentu boli výskumníci schopní vytvoriť hustú hmlu v dĺžke sto metrov.“
O rok neskôr Dr. Arnold Barnes z vojenského laboratória Phillips v prezentácii na technologickom sympóziu amerického letectva uviedol, že do roku 2025 bude rozptyľovanie a vytváranie hmiel jednou z mnohých metód ovplyvňovania počasia.
Ruská armáda zahalila mesto umelou hmlou
V roku 2016 John R. Haines, vtedajší člen správnej rady amerického Výskumného inštitútu pre zahraničnú politiku, v článku napísal, že „ruské vojenské sily spôsobili uzavretie mesta Severomorsk tým, že ho na tri dni ponorili do hmly‘“.
Haines pokračoval: „Umelá hmla – nazývaná v niektorých vyhláseniach ‚dym‘ (dyma) – je údajne druh aerosólu, ktorý ruská armáda testuje, aby zistila účinnosť utajenia vojenskej (v tomto prípade námornej) techniky.“
Podľa Hainesa tieto možnosti má už nejakú dobu aj americká armáda, ktorá na tento účel vyvinula rôzne vojenské systémy.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
