Správa NAPANT tvrdí, že v národnom parku sa na výrub citlivo vybrali lykožrútom napadnuté porasty, ochrancovia prírody protestujú
V Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) sa na výrub citlivo vybrali lykožrútom napadnuté porasty. V drvivej väčšine išlo o smreky, ktoré sa vyznačili a vyťažia sa pre zabránenie šírenia lykožrútovej kalamity. Uviedla to Správa NAPANT. Ochranári zároveň odmietajú šírenie a podnecovanie nenávisti z radov opozičných politikov.
V lokalite Studienec sa správa vyjadrovala k náhodnej ťažbe iba u smreka, kde podmienila vykonať túto ťažbu čo najcitlivejšou ťažbovou metódou. Výrub iných drevín privolila podľa vlastných slov iba v lanovej dráhe lanovky. Náhodná ťažba má prebiehať iba v hospodárskych a ochranných lesoch za účelom obmedzenia až zastavenia šírenia lykožrútovej kalamity. „V lokalite Studienec ide o vyťaženie 680 kubíkov smreka obyčajného poškodeného lykožrútom a 30 kubíkov jedle bielej, čo predstavuje približne niečo cez 2000 stromov,“ priblížil ochranári.
Správa si podľa vlastných slov uvedomuje, že tam sú lokality s chránenými druhmi hmyzu, preto súhlas na vykonanie náhodnej ťažby podmienila citlivým výrubom len napadnutých stromov tzv. aktívnych chrobačiarov. Tie v súčasnosti nie sú podľa nej obsadené chránenými druhmi a stále predstavujú riziko šírenia biotických škodlivých činiteľov. „Zvolením vhodnej technológie pri ťažbe v kombinácii s opatreniami na zmiernenie negatívneho vplyvu ťažby na vzácne druhy identifikované v predmetných lokalitách je možné dosiahnuť zabránenie rozširovania biotických škodlivých činiteľov, pokiaľ sa realizujú včas a zodpovedne,“ vysvetlila.
Správa deklaruje, že jej pracovníci lokalitu Studienec obhliadli a až potom dali podmienečný súhlas na spracovanie.
„Situácia je alarmujúca vzhľadom na dlhšiu periódu horúcich dní, ktorá lykožrútovi smrekovému vyhovuje. Ďalšou príčinou tejto situácie je i zlý zdravotný stav mnohých lesných ekosystémov v oblasti a šírenie škodlivých činiteľov z okolitých lesov,“ tvrdia ochranári. Správa NAPANT tvrdí, že každú žiadosť o asanačnú ťažbu citlivo posudzuje a zohľadňuje prípadné predmety ochrany v danom území.
Správa spoločne s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nominant SNS) poukázala na praktiky predošlého vedenia envirorezortu, ktoré spôsobili, že sa na Slovensku rozšírila lykožrútová kalamita. „Keby zlodeji Michal Kiča a Ján Budaj, ktorí nechali štát rozkrádať na fiktívnych poistkách, na predraženej kompe, na stovkách fiktívnych dohodároch a na právnych službách, kde vyplatili 3,5 milióna len jednej právnej kancelárii, sa venovali odbornej a včasnej asanácii lesov a načas by odstraňovali napadnuté stromy, nemuselo sa pristupovať vôbec k akejkoľvek ťažbe,“ skonštatoval Taraba. Je rád, že polícia v prípadoch zanedbávania starostlivosti o lesy už koná.
Ochrancovia prírody vyzývajú na okamžité ukončenie ťažby v Nízkych Tatrách
Iniciatíva My sme les, občianske združenie Prales a Greenpeace Slovensko spolu s viacerými dobrovoľníkmi vyzývajú kompetentných na okamžité ukončenie ťažby v Nízkych Tatrách. Taktiež chcú, aby prešetrili zákonnosť postupu obhospodarovateľa lesa. Ochranári v súvislosti s touto ťažbou podajú podnety na Slovenskú inšpekciu životného prostredia i na lesný úrad. Taktiež podajú trestné oznámenie. Informoval o tom Ondrej Kameniar z My sme les.
„Vo vzácnej lokalite Studienec v Nízkych Tatrách spustili štátne Lesy SR ťažbu údajne kalamitného dreva. V území Natura 2000 začali však pod zámienkou ťažby lykožrútom napadnutých smrekov rúbať aj vyše dvestoročné jedle, buky, javory aj zdravé smreky,“ tvrdia organizácie. Poukázali na to, že vzácne lokality Studienec a Marková pôvodne navrhovali do najprísnejšej A-zóny Národného parku Nízke Tatry.
Zatiaľ podľa ochrancov prírody vyťažili približne 250 kubických metrov dreva. Podotkli, že ide o zmiešané lesy, ktoré sú zahrnuté medzi územia európskeho významu a majú veľký význam pri ochrane pôdy pred eróziou a tiež pri ochrane vodozádržnej funkcie lesa. Aktivisti zároveň upozornili, že lesníci vyťažili súvislý pás stromov.
„Celkovo má ťažba na lokalite Studienec dosiahnuť až 2100 stromov. Na základe údajov z plánov starostlivosti o les musí ísť o kalamitnú ťažbu, keďže žiaden iný druh ťažby v tomto poraste nie je povolený,“ skonštatovali ochrancovia prírody. Dodali, že Lesy SR ťažia z veľkej väčšiny zdravé stromy a aj iné druhy ako smrek, a to jedle, buky, borovice a javory. Iniciatíva My sme les odhaduje, že lykožrútom napadnuté smreky predstavujú približne 15 percent z celkového objemu.
„Takáto ťažba je neobhájiteľná a jednoznačne poškodzuje túto vzácnu lokalitu, ktorá mala byť už dávno chránená. Les, v ktorom začali ťažbu, bol veľmi zachovalý, nemal ďaleko od pralesa. Očividne tu vôbec nejde o ochranu pred lykožrútom, ale o vyťaženie čo najväčších objemov dreva,“ poznamenal Kameniar.
V lokalite sa podľa Mareka Kuchtu z My sme les nachádza mnoho chránených druhov viazaných na staré stromy, mŕtve drevo a niektoré priamo na jedle, ktoré sa ťažia. Ich ťažbou môže okrem porušenia zákona o lesoch dochádzať aj k porušeniu zákona o ochrane prírody, ktorý zakazuje poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chránených živočíchov v ich prirodzenom areáli.
Lesy SR: Odstránenie bukov a jedlí v lokalite Studienec je výnimočným prípadomZDIEĽAŤ ČLÁNOK
