V najbližších dňoch môžeme pozorovať zaujímavé zoskupenie planét
Už niekoľko týždňov sa objavujú správy o planétach na jednej priamke, o mimoriadnej konštelácii planét dnes 28. februára, ktoré si nemáme nechať ujsť. Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., vysvetľuje, na čo sa môžeme pripraviť, prípadne, či o niečo prídeme, ak bude dnes večer, v piatok 28. februára, na Slovensku zamračené.
„Ak premeškáme dnešný večer, neprídeme o nič, lebo všetkých sedem planét bude na večernej oblohe aj počas niekoľkých ďalších večerov,“ hovorí vedec. Momentálne je na večernej oblohe voľným okom viditeľných päť planét: tesne po západe Slnka môžeme nad západným obzorom pozorovať planéty Merkúr a Saturn, o niečo vyššie nad obzorom žiari jasná Venuša, vysoko nad hlavou vidno Jupiter a ďalej na východ aj načervenalý Mars. (Obrázok k textu zobrazuje polohu planét 28. februára večer hneď po západe Slnka. Ak máme k dispozícii aspoň malý ďalekohľad môžeme ešte vyhľadať Urán a Neptún.)
„Po niekoľkých dňoch sa začnú podmienky na pozorovanie Saturna zhoršovať, na oblohe sa bude uhlovo približovať k Slnku, najbližšie bude 12. marca. Do konca marca nebude viditeľný, v apríli sa objaví na rannej oblohe pred východom Slnka,“ vysvetľuje Ján Svoreň. Podmienky na pozorovanie Merkúra sa však budú zlepšovať. Najlepšie budú 8. marca, keď bude v najväčšej uhlovej vzdialenosti od Slnka až 18 stupňov. V druhej polovici marca sa stratí vo večernom súmraku. Merkúr je – rovnako ako Venuša – vnútorná planéta, to znamená, že obieha okolo Slnka vnútri dráhy Zeme a preto je jeho uhlová vzdialenosť od Slnka limitovaná.
Jasnosť planét
„Venuša, Jupiter a Mars sú mimoriadne jasné a viditeľné aj z intravilánov. Na pozorovanie Saturna a Merkúra je však potrebné, aby sme mali dokonalý západný obzor, budú veľmi nízko nad horizontom a už nízka prekážka môže pozorovanie znemožniť. Ak pozrieme na Jupiter cez ďalekohľad, v blízkosti uvidíme v jednej priamke štyri jasné body – sú to štyri najväčšie Jupiterove mesiace, ktoré objavil už Galileo Galilei,“ odporúča astronóm, ktorý zároveň vysvetľuje, ako to je vlastne s planétami na jednej priamke.
„Možno to mnohých prekvapí, ale všetky planéty sú stále na jednej priamke. Roviny, v ktorých obiehajú planéty okolo Slnka, sa len málo líšia od strednej roviny, tzv. ekliptiky. Tá sa premieta na nebeskú sféru do uzavretej krivky a v priebehu roka sa po nej zdanlivo posúva Slnko, ale rovnako aj všetky planéty.“
Podľa Jána Svoreň je potrebné si uvedomiť, že takéto zoskupenie planét je len pri pohľade zo Zeme. V Slnečnej sústave sa nič mimoriadne nedeje, planéty sú naďalej na svojich dráhach okolo Slnka. Zaujímavé je len to, že pri pohľade zo Zeme sa sedem planét dostalo na jednu stranu od Slnka a navyše na večernú oblohu.
„Takáto konštelácia planét je zriedkavá, ale nie výnimočná. Viditeľnosť siedmich planét súčasne na oblohe sa opakuje v priemere iba raz za 15 rokov. Vidieť naraz všetkých päť voľným okom viditeľných planét môžeme v priemere jeden až dvakrát za desaťročie,“ uvádza Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, v. v. i.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
