V. Mečiar: Dnes ľuďom nie je ľúto za bývalým systémom, iba za niektorými prvkami. Systém mnohým ľuďom ublížil
„Ja by som nepovedal, že je dneska ľúto ľuďom za systémom. Za niektorými prvkami áno, ale za systémom nie. Ten systém moci mnohým ľuďom ublížil,“ uviedol bývalý premiér SR Vladimír Mečiar v obsiahlom rozhovore pre portál eReport.
Bývalý socialistický režim mal podľa neho výhody z hľadiska sociálnych istôt. „Každý mal prácu. Nemusel pracovať, ale musel ukázať, čím sa živí,“ skonštatoval.
Druhá výhoda bola podľa Mečiara lacné bývanie, na ktoré štát prispieval, a mladomanželská podpora.
Za veľké negatívum však označil absolútny monopol moci pre pár ľudí na vrchole. „Veľká nevýhoda bola nekontrolovaná politická moc, ku ktorej sa dostali ľudia nie veľmi schopní,“ poznamenal. Doplnil, že to často vyústilo do korupcie, pričom z pôvodných plánov (päťročníc) sa často nerealizovalo takmer nič a muselo sa improvizovať.
Neodborne riadená hospodárska politika znamenala priepastné zaostávanie za západom. „Veľa razy dávali nekvalifikovaní tajomníci príkazy kvalifikovaným odborníkom a keď sa mu nepáčil – išiel,“ naznačil Mečiar.
Za ďalší problémový faktor expremiér označil nesúlad ťažkého a spotrebného priemyslu. Produkcia sa prehnane sústredila na výrobu kovov, betónu alebo zbraní, pričom nevyriešené ostávalo poľnohospodárstvo a zásobovanie potravinami.
„V socialistickom režime bola jedna vec veľmi zlá, to bolo tzv. socialistické vlastníctvo,“ povedal. Všadeprítomné byrokratické obmedzovanie socialistického systému znamenalo pre rozvoj vážnu prekážku. „Právo držby bolo štátne, ale aj akékoľvek obmedzenie na nakladanie s vecou – ak to nebolo kryté plánom, nemohli ste nič. Plánom ste mali povolené – sloboda do dvoch miliónov korún. Preto napríklad Národné divadlo v Bratislave trvalo tak dlho, lebo sa dávalo vždycky na každé 2 milóny nové povolenie. Takže to bolo brzdenie, nie pomoc, hoci aj zdroje boli,“ ozrejmil.
Štátne podniky podľa Mečiara schválne nevykazovali najvyšší možný výkon, pretože by boli pod tlakom, že do budúceho termínu rovnaké výsledky nezopakujú. Radšej preto pracovali na nižší výkon, ktorý vždy bez námahy dosiahli. „103 – to bolo zakliate číslo. Viacej nechoď. Lebo ak urobíš viac, tak ti to na budúci rok rozpíšu ako skutočnosť. Ale ak si necháš rezervu, budeš aj na druhý rok mať 103, budeš zase dobrý a budeš mať na 3 – 4 roky garantované, že budeš rásť. Ale nechoď na plné vyťaženie kapacity. To bolo v tom systéme zakotvené,“ povedal.
Skonštatoval, že všetko bolo závislé od schválenia Ústredného výboru komunistickej strany, čo brzdilo iniciatívy schopných ľudí. „Bol to ťažkopádny systém, ktorý nemohol preraziť. Mohol niečo urobiť, ale nemohol zabezpečiť to, čo by bolo efektívne a dobré,“ povedal. Ak človek nemal legitimáciu strany, jeho nárok na postup bol v podstate nemožný, dodal.
Vysvetlil, že na jednej strane bola počas socializmu síce menšia kriminalita, avšak tá bola dôsledkom obmedzenejšieho pohybu a väčšej kontroly osôb a tovarov.
Komunistická strana sa podľa expremiéra pri preberaní moci a počas vládnutia dopustila mnohých chýb, pričom sa nedokázala vysporiadať s najzákladnejšími hospodárskymi a spoločenskými otázkami. Československo kopírovalo systém Sovietskeho zväzu a ten samotný dlhodobo stagnoval. „Veď tam bol problém so základnými surovinami – zabezpečiť ľudí, aby mohli žiť. Tá dezorganizácia spoločnosti bola veľká,“ skonštatoval.
Na zmenu režimu sa podľa vlastných slov dlhé roky pripravoval v Trenčíne pod vedením švagra Alexandra Dubčeka. Uviedol, že k tomuto záveru – že ku koncu socialistického systému musí nevyhnutne prísť – dospel počas svojho štúdia v Sovietskom zväze. „To bolo o skúsenostiach s Komunistickou stranou Sovietskeho zväzu a o tom, čo máme doma. Vychádzalo to, že tento spôsob moci nie je dobrý, a že moc, ktorá nemá kontrolu, sa skôr či neskôr zvrhne,“ skonštatoval Mečiar.
