V Levoči našli vyše 500-ročnú sochu od slávneho Donatella. Za komunizmu s ňou hrali deti z polepšovne futbal
V depozitári Spišského múzea v Levoči bola objavená mramorová busta mladej ženy, ktorá je s vysokou pravdepodobnosťou dielom slávneho talianskeho renesančného sochára Donatella. Socha z kararského mramoru zobrazuje ženskú postavu s nápisom „Ceciliae Gonzagae Opus Donatelli“. Cecília Gonzagová bola talianska šľachtičná z mantovského vládnuceho rodu Gonzagovcov. Ide o dielo svetového významu s neuveriteľným príbehom.
Mária Novotná v 80. rokoch pracovala v Spišskom múzeu v Levoči ako mladá historička umenia. Keď počas práce našla mramorovú bustu mladej ženy, považovala ju za bežnú kópiu práce slávneho sochára vyrobenú niekedy v 19. storočí.
Busta v životnej veľkosti bola pôvodne umiestnená na zámku v Spišskom Hrhove, ktorý vlastnil šľachtický rod Csákyovcov. Za bývalého režimu zámok slúžil ako polepšovňa pre dievčatá. „Zo svedectva vieme, že dievčatá sa s bustou hrali, z času na čas dokonca slúžila ako lopta, okolo očí boli perom nakreslené linky,“ povedala minulý týždeň na tlačovej konferencii Novotná.
V roku 1975 bustu presunuli do múzea v Levoči, kde bola dlhé roky evidovaná ako dielo neznámeho autora z 19. storočia.
Analýza naznačovala originál
V roku 2019 bustu v depozitári múzea objavila historička Marta Herucová. Následne sa pustila do podrobnej analýzy diela.
„Hľadala som umelcov a sochárov, ktorí dokázali takto robiť falzifikáty alebo kópie v 19. storočí, a čím viac som bádala u nás aj v zahraničí, tým viac som dochádzala k presvedčeniu, že môže ísť o dielo Donatella,“ povedala na tlačovej konferencii.
Výskum v roku 2021 publikovala v odbornom časopise Revue de l’Art v Paríži, pričom jej pomohol bývalý prezident Sorbonskej univerzity Barthélémy Jobert. Následne v roku 2022 spoločne s Novotnou nadviazali kontakt s odborníkom z múzea vo Florencii, kde sú umiestnené niektoré Donatellove diela. „Prvá veta, ktorú povedal, že na 99,9 % je to Donatello,“ uviedla Herucová.
3D fotografia:
Ako sa na Slovensko dostala
Historička sa tiež zaoberala otázkou, ako sa busta na Slovensko dostala. Svoj objav konzultovala s rakúskym historikom umenia Moritzom Csákym, ktorého rodina zámok v Spišskom Hrhove vlastnila. Ten si dokonca bustu pamätal. Herucová vysvetlila, že Donatello bustu pravdepodobne vytvoril v talianskom meste Padova, kde pôsobil desať rokov. V tom čase sa ho do svojich služieb pokúšall získať Lodovico III. Gonzaga – starší brat Cecílie Gonzagovej.
Csákyovci patrili k uhorským šľachtickým rodom s významným postavením v rámci Habsburskej monarchie, kde zastávali vysoké štátne funkcie. Mali rozsiahle majetky na Spiši, Šariši a Sedmohradsku. Renesančná dynastia Gonzagovcov vládla v Mantove, ale aj v iných častiach Talianska. Svoje blízke vzťahy k rakúskym a španielskym Habsburgovcom spečatili v niekoľkých sobášoch. Je pravdepodobné, že aristokratické rodiny Csákyovcov a Gonzagovcov mohli cez Habsurský dvor nadviazať priateľské kontakty a tak sa pravdepodobne Donatellovo dielo dostalo na územie Slovenska.
„Príliš často sme z našej krajiny vyháňali ľudí: najprv šľachtu, potom Čechov, Židov, Nemcov, Maďarov a teraz inteligenciu. To boli často kultivovaní ľudia, ktorí mali svoje zbierky,“ povedala Herucová v rozhovore pre Denník N.
Busta je podľa nej unikátna hneď z niekoľkých dôvodov. „V prvom rade, objaviť v Levoči Donatellovu bustu, je ako nájsť tam portrét od Leonarda da Vinciho alebo Michelangela. Význam diela absolútne presahuje lokálny či národný kontext. Navyše, len zopár Donatellových prác je možné vidieť mimo Talianska, najviac ich je vo Florencii a v Padove. Objavy podobné tomu z Levoče sú už dnes veľmi zriedkavé,“ skonštatovala historička.
Len sedem na svete
Donatello patrí spolu s jeho súčasníkmi – architektom Filippom Bruneleschim, sochárom Lorenzom Ghibertim a maliarom Massaciom – k zakladateľom talianskej renesancie a jedným z najvýznamnejších umelcov všetkých čias.
Okrem toho, levočská busta nesie na podstavci latinský nápis: CECILIAE GONZAGAE OPUS DONATELLI, teda umelcov vlastnoručný podpis. „Donatello signoval len niektoré diela, väčšinou tie, ktoré si sám cenil, ako sochu proroka Habakuka na kampanile vo Florencii, či súsošie Judita a Holofernes. Len sedem jeho diel je signovaných, ak sa potvrdí autorstvo levočskej busty, pôjde o ôsme dielo v celosvetovom meradle,“ doplnila Herucová.
Slovenské národné múzeum (SNM) – Spišské múzeum v Levoči sa podľa súčasnej riaditeľky Zdenky Sninčákovej rozhodlo bustu sprístupniť verejnosti v budove historickej radnice v centre mesta.
„Vzhľadom na význam a hodnotu tohto diela si jeho prezentácia vyžaduje náležitú prípravu architektonického riešenia a vytvorenie osobitného bezpečnostného režimu, čo, prirodzene, prinesie aj zvýšené náklady,“ uviedla.
Slávnostná prezentácia diela spoločne s uvedením publikácie od historičky Herucovej je naplánovaná na jeseň 2025 v expozíciách múzea.
