V. Karas kritizuje spôsob novelizácie Trestného zákona i mieru znižovania sadzieb
Bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas kritizuje spôsob novelizácie Trestného zákona i mieru znižovania trestných sadzieb. Vládou schválená legislatíva podľa neho nezlepšuje ani postavenie poškodených a nekladie dôraz na nápravu páchateľa.
„Ak by ste chceli zmeniť hociktorú ministerskú vyhlášku, procesný postup bude oveľa dlhší, komplikovanejší a vyjadrí sa k nemu viac orgánov, ako to bolo v prípade navrhovanej zmeny trestného kódexu,“ uviedol V. Karas. Návrh na skrátené legislatívne konanie považuje za šokujúci.
Novela Trestného zákona rieši podľa neho otázku modernizácie trestnej politiky štátu len veľmi čiastkovo. „Znižovanie trestných sadzieb skutočne potrebujeme, pretože súčasné nastavenie je naozaj neprimerané. Predložený návrh však ide ďaleko nad rámec odborného konsenzu. S kompromisom, ktorý sa podarilo dosiahnuť počas môjho pôsobenia na ministerstve, to už nemá nič spoločné,“ upozornil V. Karas. Poukázal tiež na to, že nie je zrejmé, ako by ovplyvnili navrhované zmeny vnútornú bezpečnosť štátu. V rámci trestnej politiky musí byť podľa neho na jednej strane zachovaná miera primeraného a spravodlivého trestu, na druhej strane ochrana spoločnosti.
Podotkol, že vládna novela rezignovala na skutočnú restoratívnu justíciu. „Ak sa chce Slovensko posunúť smerom k modernej trestnej politike, nestačí len mechanicky znížiť sadzby, ale musí sa viac akcentovať na restoratívne prvky, ako sú definované medzinárodnými dokumentami. Tieto dokumenty kladú dôraz nielen na samotné potrestanie páchateľa, ale predovšetkým na zhojenie následkov, ktoré jeho trestný čin spôsobil a na nápravu páchateľa,“ ozrejmil exminister spravodlivosti a člen expertného tímu KDH.
V prípade navrhovaného zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry chýba V. Karasovi vecná diskusia o napĺňaní cieľov, pre ktoré bola špeciálna prokuratúra zriadená. „Jeden-dva články na nejakých webových portáloch, niekoľko tlačových konferencií alebo niekoľko nálezov Ústavného súdu, ktoré samy osebe nekonštatujú neústavnosť alebo neopodstatnenosť tohto orgánu, nemôžu byť základom na rušenie inštitúcie, ktorá má dlhoročnú existenciu a výsledky,“ podotkol.
Zamýšľa sa aj nad absenciou prechodného obdobia, ktoré by umožnilo technickú, administratívnu a personálnu prípravu. „Určite existujú aj dobré dôvody na zákonné úpravy a doladenie fungovania špeciálnej prokuratúry. No spôsob, akým sa to robí, je podľa môjho názoru ešte radikálne chybnejší ako pri súdnej mape,“ zdôraznil.
Novelu Trestného zákona, ktorou sa menia viaceré právne normy, odsúhlasila vláda na minulotýždňovom rokovaní. Súčasťou legislatívneho balíka je aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Vládny kabinet navrhol parlamentu prerokovať legislatívu v skrátenom legislatívnom konaní.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
