V Eurovoľbách sa očakáva vyššia účasť. 5% hlasov nemusí na úspech stačiť
Slovensko prežíva supervolebné obdobie. V priebehu desiatich mesiacov nás čakajú v poradí už tretie voľby. Najprv to boli predčasné parlamentné voľby na konci septembra minulého roka, na prelome marca a apríla sme si zvolili nového prezidenta a teraz nás čakajú (podľa účasti najmenej populárne) voľby do Európskeho parlamentu (EP). Posledný prieskum Eurobarometra však naznačuje, že účasť občanov na európskych voľbách by sa mohla zvýšiť.
Čiastočne slovenský parlament
„Európsky parlament je aj slovenský parlament. Spolurozhoduje o legislatíve spolu s členskými štátmi, takže nie je to diktát Bruselu, je to spoločné rozhodnutie EP a rady ministrov, kde sedia naši europoslanci a naši ministri. Každú legislatívu schvaľujú spoločne a táto sa týka všetkých oblastí našeho života,“ nabáda k účasti vo voľbách vedúci Kancelárie EP na Slovensku Robert Semrek.
Eurovoľby sa konajú každých 5 rokov a v nich si volíme poslancov, našich zástupcov na pôde EÚ. Zvolení poslanci prijímajú rozhodnutia, ktoré majú vplyv na váš každodenný život. „Tieto rozhodnutia majú vplyv napríklad na pracovné miesta, zdravotnú starostlivosť a životné prostredie. Váš hlas je dôležitý. Keď volíte, vyjadrujete svoj názor,“ píše sa na stránke vytvorenej špeciálne k európskym voľbách.
Europoslanci zastupujú 450 miliónov ľudí žijúcich v EÚ, navrhujú nové zákony alebo upravujú tie staré a spoločne s Radou EÚ rozhodujú o európskom rozpočte. Volia predsedu Európskeho parlamentu a tiež predsedu Európskej komisie. Celkovo v EP obsadí miesto 720 poslancov, ktorí sa rozdiela do politických skupín a frakcií podľa spoločných cieľov.
Politické strany, ktoré sa do EP dostanú, sa po voľbách môžu alebo nemusia zaradiť do politickej skupiny alebo do politickej frakcie. „Oni sa tam nezaraďujú podľa nejakej náhody ale podľa toho, že sú si hodnotovo blízki, často sú členom tej politickej strany na európskej úrovni, ale tie frakcie alebo politické skupiny sa tvoria vždy po voľbách nanovo,“ vysvetlil vedúci Kancelárie EP na Slovensku a dodal, že poslanec vie omnoho ľahšie presadiť návrhy a zmeny, ak za ním stojí frakcia.
5% hlasov nemusí stačiť
„Európske voľby komunikujeme ako spoločné európske voľby, ale v podstate je to 27 národných volieb, lebo každá krajina si tie voľby musí zabezpečiť sama,“ povedal. Ďalej uviedol, že voľby do europarlamentu budú prebiehať od 6.-9. júna 2024. Ako prví si zástupcov volia Holanďania hneď vo štvrtok 6. júna, poslední budú voľby uzatvárať Taliani. Podmienky priebehu samotných volieb si každý členský štát určuje samostatne. Rovnako si členské krajiny stanovujú pravidlá volebnej kampane jednotlivo.
Na Slovensku si zástupcov do EP budeme voliť v sobotu, 8. júna 2024. Zmenou oproti predchádzajúcim eurovoľbám je, že si budeme voliť 15 zástupcov, teda o jedného viac ako v roku 2019. Na Slovensku môže voliť ten, kto v deň volieb dovŕšil 18 rokov a je občanom SR alebo iného členského štátu s trvalým pobytom na Slovensku, prípadne je to občan SR, ktorý nemá trvalý pobyt ani na Slovensku, ani na území iného členského štátu v rámci EÚ. Na Slovensku v týchto voľbách nie je možné voliť poštou, online, ani prostredníctvom zástupcu.
Podľa predpisov EÚ všetky krajiny musia používať hlasovací systém, ktorý zabezpečí pomerné zastúpenie. Podiel volebných hlasov, ktoré strany získali, stanoví počet zvolených členov každej strany. Politická strana musí získať aspoň 5% hlasov, aby mohli byť jej zástupcovia do europarlamentu zvolení.
„Môže sa stať, že ak nejaká strana dostane 5%, neznamená to že má aj mandát, pretože tých mandátov je iba 15, tých strán uvidíme, koľko bude mať viac ako 5%, uvidíme koľko percent získajú tie povedzme, že najsilnejšie strany a koľko mandátov im z toho vyplynie a či ostane ten jeden mandát aj na tú najmenšiu stranu,“ objasňuje Semrek a poznamenáva, že vďaka prepočtom softvéru to ministerstvo vnútra bude vedieť presne určiť. Výsledky rezort vnútra zverejní až po skončení celých európskych volieb, čo vychádza na 23:00 v nedeľu večer, keď sa v Taliansku zatvoria všetky volebné miestnosti.
Za zlé vraj môže Brusel, za dobré domáca vláda
„Demokraciu by sme nikdy nemali považovať za samozrejmosť. Je výsledkom kolektívneho úsilia a kolektívnej zodpovednosti, na ktorej sa všetci podieľame,“ pripomína samotná EÚ.
Účasť v týchto voľbách patrí na Slovensku k tej najnižšej. Napríklad v roku 2004 to bolo len 16,66% zo všetkých oprávnených voličov, v roku 2009 sa volieb zúčastnilo 19,02% a v roku 2014 bola účasť iba 13,05% – najnižšia v celej EÚ. Najvyššia účasť v eurovoľbách bola na Slovensku v roku 2019, kedy zaznamenala rekordných 22,74%.
Vedúci Kancelárie EP na Slovensku vníma dva problémy v pravidelne nízkej účasti na eurovoľbách. „Jedna časť problému je vzdelávací systém. Naši študenti, mladí ľudia sa veľmi málo alebo vôbec neučia o EÚ, neučia sa, ako funguje a neučia sa, že my ako občania môžeme to fungovanie ovplyvniť týmito voľbami.“
Za druhý problém označil politický naratív, ktorý sa u nás používa, že keď je niečo zlé, tak sa to označuje za diktát z Bruselu a dobré rozhodnutia si privlastňuje domáca vláda. Vzápätí ale upresňuje, že to tak funguje vo viacerých krajinách spomedzi členských štátov.
Až 71% občanov Európskej únie a 62% Slovákov vo februári a marci vyjadrilo pravdepodobný záujem zúčastniť sa na júnových voľbách do EP. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnil Eurobarometer. Mnoho ľudí ako dôvod svojej neúčasti na voľbách uvádza, že ich jeden hlas podľa nich neovplyvní v polmiliardovej Európe nič.
„V Eurovoľbách, kde tá účasť je nižšia, je tá váha jedného hlasu ešte vyššia ako v parlamentných voľbách. To je jeden argument, prečo by si to ľudia mali uvedomiť a možno prísť hodiť ten lístok,“ uviedol Semrek.
Pokiaľ ide o samotný trend účasti vo voľbách, či už ide o parlamentné, alebo prezidentské, tak je pozitívny a netýka sa len Slovenska, ale aj iných okolitých krajín. Dáta, ktoré sa týkajú záujmu o účasť na voľbách do EP, naznačujú mierne vyšší záujem ako pred 5 rokmi,“ ozrejmil Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.
„Voľby do Európskeho parlamentu boli dlhodobo v tieni prezidentských volieb, ktoré pútali väčšiu pozornosť. To bol možno aj jeden z dôvodov, prečo účasť na týchto voľbách bola roky tristná. Tento rok to však bude, zdá sa, iné,“ myslí si politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.
