V Albánsku by mohol čoskoro vzniknúť mikroštát pod moslimským vedením rádu, ktorý má rád humor
Podľa vládnych plánov má v hlavnom meste Albánska vzniknúť nový štát podľa vzoru Vatikánu. Ten by patril umiernenému rádu bektašija, ktorý povoľuje alkohol a odmieta terorizmus.
Najmenší štát na svete by mohol čoskoro vzniknúť v Európe, v srdci Albánska. Nedávno to oznámil Edi Rama, predseda vlády tejto krajiny, ktorá na juhu susedí s Gréckom. Na Valnom zhromaždení OSN cez víkend šéf vlády oznámil, že pre moslimský súfijský rád bektašiov má byť založený malý islamský štát podľa vzoru Vatikánu.
Albánsky premiér v rozhovore pre New York Times povedal, že cieľom nového štátu bude presadzovať tolerantnú verziu islamu, na ktorú by Albánsko mohlo byť hrdé. Podľa Ramu je avizovaný umiernený malý islamský štát posolstvom: „Nedovoľte, aby stigma moslimov určovala, kto sú moslimovia.“
Územie nového štátu má byť vyčlenené z albánskeho hlavného mesta Tirana. Štát sa má nazývať „Suverénny štát rádu bektašija“ a bude mať rozlohu len desať hektárov. To zodpovedá približne štvrtine rozlohy Vatikánu.
Žiadne obmedzenia životného štýlu
Suverénny štát rádu bektašija bude zriadený vo východnej časti Tirany, na mieste, kde v súčasnosti sídli patriarchát bektašija. Budúcou hlavou nového štátu je Edmond Brahimaj, pre stúpencov známy ako Baba Mondi. Je náboženským vodcom moslimského rádu bektašija.
Mondi má v úmysle vládnuť budúcemu štátu s „láskou a dobrotou“. V súlade s tým pre New York Times povedal, že okrem albánskeho právneho systému neplánuje žiadne ďalšie obmedzenia spôsobu života. Neplánujú sa žiadne špeciálne pravidlá obliekania a dokonca aj alkohol sa má konzumovať voľne.
Administratíva bude oddelená od Albánska a občania budú mať pasy novej krajiny. Baba Mondi však v miestnych novinách zdôraznil, že občianstvo budú mať len príslušníci duchovenstva a tí, ktorí pracujú v štátnej správe. „Na rozdiel od toho, čo sa hovorí v médiách, nový štát nebude mať iný účel ako duchovné vedenie,“ vysvetlil.
Budúca hlava štátu tiež zdôraznila, že cieľom tejto iniciatívy na budovanie štátu je podpora medzináboženského dialógu a boj proti extrémizmu. „Táto iniciatíva nie je o sebaurčení, neusilujeme sa o vplyv alebo politickú moc. Namiesto toho sa usilujeme o slobodu pokračovať v našej stáročnej tradícii duchovnej umiernenosti a náboženskej tolerancie,“ povedal Mondi.
Rád bektašija: Sufijskí mystici, ktorí milujú vtipy a odsudzujú teror
Rád bektašija je islamské súfijské náboženstvo s mystickou tradíciou. Jeho korene siahajú do Osmanskej ríše v 13. storočí.
Po založení Tureckej republiky v roku 1923 Kemal Atatürk tento rád v Turecku zakázal. Bektašijskí moslimovia potom v roku 1925 presunuli svoje sídlo do Albánska. Ale aj v krajine známej svojou náboženskou toleranciou mali svoje problémy. Počas komunistického režimu po druhej svetovej vojne sa stali prenasledovanou skupinou až do roku 1990.
Súfijská viera nenúti svojich nasledovníkov dodržiavať tradičné islamské zásady. V rozhovore pre televíznu stanicu euronews v roku 2018 Mondi uviedol, že viera bektašija kladie zodpovednosť za všetky činy na jednotlivca, a preto tí, ktorí vykonávajú teroristické útoky v mene Boha, nie sú považovaní za pravých veriacich bektaši.
Okrem umiernenosti a náboženskej tolerancie je súčasťou bektašijskej kultúry aj rozprávanie vtipov a humorných príbehov. Často si robia žarty z tradičných náboženských presvedčení. Jeden príbeh hovorí o bektašiovi, ktorý sa raz modlil v mešite. Zatiaľ čo sa ostatní okolo neho modlili: „Nech mi Boh dá vieru“, on zamrmlal: „Nech mi Boh dá veľa vína“. Imám to počul a nahnevane sa ho spýtal, prečo prosí Boha o hriech namiesto viery ako všetci ostatní. Bektaši odpovedal: „Nuž, každý prosí o niečo, čo nemá.“
Albánsko – krajina rôznych vier
Bektaši tvoria približne 10 – 20 % moslimskej komunity v Albánsku. Albánci sa tradične nehlásia k jednému náboženstvu. Ku katolicizmu sa hlási najmä na severe, k pravosláviu najmä na juhu, k sunnitskému islamu najmä v strednej a východnej časti a k bektašija najmä na juhu.
Členovia rádu bektašija hrali v minulosti významnú úlohu aj v politickom vývoji krajiny. Boli podporovateľmi albánskeho nacionalistického povstania proti tureckej nadvláde. Podľa „New York Times“ predstavovali umiernenú formu islamu, ktorá pomohla „zjednotiť veľké moslimské a kresťanské komunity v krajine za sekulárnu vec nezávislosti“.
Albánski právnici teraz pracujú na návrhu zákona o novom štáte a jeho štatúte. Ten musí schváliť albánsky parlament. Aby sa nakoniec stal skutočným štátom, musia „Suverénny štát bektašijského rádu“ uznať aj ostatné krajiny.
Pôvodný článok
