V europarlamente bolo prijaté nariadenie na kontrolu našich zdravotných údajov, jeho cieľom má byť aj lepší manažment pandémií
Nominanti mimoparlamentného hnutia Republika Milan Mazurek a Lívia Pavlíková predstavili tesne pred voľbami do europarlamentu tému tzv. európskeho priestoru pre zdravotné údaje. Vo svojom videu upozornili na jej možné úskalia a pripomenuli aj podporu nariadenia vyslovenú slovenskými europoslancami.
Nariadenie o európskom priestore pre zdravotné údaje
V návrhu nariadenia o európskom priestore pre zdravotné údaje (EHDS), ktorý pred niekoľkými dňami schválili poslanci Európskeho parlamentu, sa hovorí o cieli zlepšiť kontrolu občanov Európskej únie (EÚ) nad svojimi zdravotnými dátami, pričom je nevyhnutné zaistiť právny rámec v oblasti správy a riadenia a bezpečné spracovateľské prostredie. Výskumní pracovníci či regulačné orgány EÚ majú získať prístup k elektronickým zdravotným údajom občanov EÚ, aby tak prispeli k lepšej diagnostike a liečbe. Zároveň sa má zjednotiť trh s digitálnymi zdravotníckymi produktmi a službami.
„Ešte si dobre pamätáme na dobu, keď Matovič s Hegerom obmedzovali ľudské práva, prikazovali nám, kedy môžeme vychádzať zo svojich obydlí a nariaďovali nám nezvratné lekárske zákroky ako podmienku pre bežný chod nášho života,“ povedal Mazurek a pripomenul testovanie a očkovanie ako podmienku vstupu do práce. Ozrejmil, že zdrojom väčšiny z vtedajších nariadení bolo plénum Európskeho parlamentu.
K nariadeniu o európskom priestore pre zdravotné údaje sa vyjadrila aj Pavlíková. „Chcú zhromaždiť všetky naše údaje o zdraví a bude ich spravovať Európska komisia (EK). Údajne chcú lepšie manažovať budúce pandémie, ale v praxi chcú len zamedziť všetkým občanom Európskej únie, aby si v budúcnosti (ne)mohli sfalšovať nejaké potvrdenie o očkovaní alebo testovaní a bruselským opatreniam sa už nikto nevyhne,“ vyjadrila svoje obavy.
Dobrovoľné opatrenia sa podľa EK neosvedčili
Návrh spätne vyhodnocuje aj nariadenie o digitálnom certifíkáte EU COVID (tzv. covid pase), ktorý je na stránkach EK vykreslený ako osvedčený nástroj na umožnenie bezpečného pohybu občanov EÚ (obmedzovaného pravidlami EK do konca júla 2022) či barlička k otvoreniu ekonomiky v priebehu pandémie. Pre EK bola nezanedbateľným prínosom aj dohoda s WHO o partnerstve v oblasti digitálneho zdravia.
„Digitálny certifikát EU COVID mal úspech aj inde vo svete: stal sa globálnym štandardom medzinárodného cestovania a ako jediný fungoval na medzinárodnej úrovni,“ dočítame sa na stránkach EK.
„Hodnotenie ukazuje, že právne ustanovenia, ktoré podporujú harmonizáciu a spoločný prístup EÚ k používaniu elektronických zdravotných dát pre konkrétne účely (na rozdiel od dobrovoľných opatrení) a úsilie EÚ o zabezpečenie právnej, sémantickej a technickej interoperability, môžu prinášať výhody. Predovšetkým môžu významne podporiť voľný pohyb fyzických osôb a podporiť EU ako spolutvorcu celosvetových štandardov v oblasti digitálneho zdravia,“ uvádza sa v návrhu nariadenia o európskom priestore pre zdravotné údaje.
Ako hlasovali naši europoslanci
„Je to desivé, ale za toto nariadenie hlasovali takmer všetci slovenskí europoslanci,“ skonštatoval vo videu Mazurek. „Hlasovali za to poslanci zo strán ako SaS, PS, Matovičovej s.r.o., ale bohužiaľ aj mnohí nezaradení a taktiež europoslanci zo Smeru,“ zdôraznil.
Za schválenie návrhu hlasovali:
Vladimír Bilčík, (do EP kandidoval za koalíciu PS a SPOLU – občianska demokracia, tú opustil v roku 2023, aby krátko pobudol v Demokratoch, dnes nestraník)
Jozef Mihál (do europarlamentu kandidoval pod hlavičkou koalície PS a SPOLU, predtým NÁDEJ, SaS a od 2020 do r. 2022 opäť SaS, dnes nestraník – v EP náhradník za Michala Šimečku)
Michal Wiezik (tretí reprezentant SPOLU – občianska demokracia, od r. 2021 PS)
Lucia Ďuriš Nicholsonová (do EP bola zvolená pod vlajkou SaS, ktorú v r. 2021 opustila, od r. 2023 sa jej meno spája so stranou Jablko)
Martin Hojsík (podpredseda PS, od r. 2023 aj podpredseda Európskeho parlamentu)
Eugen Jurzyca (dnes SaS, do r. 2014 SDKÚ-DS)
Miriam Lexmann (KDH – od r. 2016 dodnes)
Ivan Štefanec (dnes KDH, do r. 2015 SDKÚ-DS)
Katarína Roth Neveďalová (Smer, za ktorý do EP vstúpila už druhýkrát v roku 2022 – na miesto zosnulého Miroslava Číža)
Peter Pollák (od r. 2012 hnutie OľaNO/Slovensko)
Robert Hajšel (do EP bol zvolený ako nezávislý na kandidátke Smeru-SD)
Proti návrhu hlasovali:
Miroslav Radačovský (do EP sa dostal na kandidátnej listine ĽSNS ako nestraník, v r. 2021 založil stranu Slovenský patriot, ktorej aj predsedá)
Milan Uhrík (do europarlamentu bol zvolený ako člen ĽSNS, predtým SDKÚ-DS, dnes predseda hnutia Republika).
Najdlhšie slúžiaca slovenská europoslankyňa (od r. 2004 už štvrté volebné obdobie v rade) Monika Beňová zo Smeru-SD nehlasovala.
