V akom stave je prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom po rozhovoroch vedených USA
Rokovania tento týždeň začali prinášať určité ovocie, ale dohôd o budúcnosti dohody o prímerí je málo.
Vyjednávači Spojených štátov, Ruska a Ukrajiny tento týždeň viedli intenzívnu diplomaciu v Saudskej Arábii, kde sa Washington snaží dosiahnuť mier medzi oboma bojujúcimi krajinami.
Pokusy prezidenta Donalda Trumpa splniť kľúčový sľub z predvolebnej kampane o ukončení vojny na Ukrajine však zatiaľ stroskotali, keďže Kyjev a Moskva sa snažia posilniť svoje rokovacie pozície pred možnou dohodou o prímerí.
V najbližších dňoch budú pravdepodobne nasledovať ďalšie kontakty medzi americkými predstaviteľmi a ich partnermi z Ruska a Ukrajiny, hoci zatiaľ neboli stanovené žiadne konkrétne plány.
Prinášame prehľad toho, v akom štádiu sa momentálne nachádzajú rokovania o obmedzenom prímerí na Ukrajine.
Nezhody týkajúce sa podmienok prímeria
Posledné kolá rokovaní z 24. marca sa snažili položiť základy pre obmedzené, 30-dňové prímerie, ktoré by dočasne zastavilo aspoň časť bojov.
Moskva aj Kyjev sa ohradili voči podmienkam druhej strany pre takúto dohodu a doteraz sa nedokázali dohodnúť so Spojenými štátmi na tom, ktoré typy cieľov by mali byť zahrnuté alebo vylúčené z obmedzeného prímeria.
Pôvodná dohoda, na ktorej sa minulý týždeň dohodlo vedenie Ukrajiny aj Ruska, sa snažila zastaviť útoky na civilnú energetickú infraštruktúru na 30 dní. Táto dohoda bola takmer okamžite porušená, pričom predstavitelia oboch krajín sa navzájom obvinili z porušenia prímeria sabotážou ropného zariadenia v časti Ruska okupovanej ukrajinskými jednotkami.
Odvtedy Rusko uskutočnilo rozsiahly kybernetický útok na ukrajinský civilný železničný systém a raketové útoky na ciele v obytných štvrtiach. Hoci sa táto pôvodná dohoda týkala len energetickej infraštruktúry, ukrajinské vedenie vyjadrilo želanie rozšíriť prímerie aj na prístavy a železničnú infraštruktúru.
Na tento účel Biely dom tento týždeň oznámil, že Ukrajina a Rusko sa v zásade dohodli na dohode, ktorá by aspoň čiastočne zastavila útoky na námorné ciele, keďže Spojené štáty sa snažia obnoviť obchodné vzťahy s Ruskom.
Pripravovaná dohoda o námornej bezpečnosti
Biely dom uviedol, že pôvodným cieľom rozhovorov, ktoré sa uskutočnili tento týždeň v Saudskej Arábii, bolo zabezpečiť prímerie v námornej doprave v Čiernom mori, ktoré by umožnilo obnovenie voľného toku lodnej dopravy v regióne.
Táto dohoda je v podstate nástupcom Čiernomorskej iniciatívy pre obilniny sprostredkovanej Tureckom v roku 2022, od ktorej Rusko jednostranne odstúpilo v roku 2023. Dohoda umožňovala vývoz obilia, potravín a hnojív Ukrajinou a Ruskom cez Čierne more po špeciálne vytvorených koridoroch, pokiaľ plavidlá prepravujúce tento tovar kontrolovali medzinárodné sily.
Vývoz obilia a iných potravín bol kľúčovým problémom medzi krajinami na celom svete, odkedy Rusko v roku 2022 prvýkrát spustilo svoju inváziu v plnom rozsahu.
Na Rusko a Ukrajinu pripadlo v roku 2021 spolu 12 miliárd dolárov v exporte pšenice, čo predstavuje približne 21,6 % z celkového objemu na svete, a vojna výrazne oslabila potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách.
Kyjev aj Moskva v zásade súhlasili s dohodou vypracovanou tento týždeň, ale formálnu dohodu nepodpísali.
Postavenie Kyjeva a Moskvy
Kyjev aj Moskva naďalej verbálne podporovali dohodu o prímerí, hoci zároveň zdôraznili, že súčasné úsilie zďaleka nespĺňa ich požiadavky na dosiahnutie trvalého mieru.
Ruský prezident Vladimir Putin opätovne potvrdil, že trvalý mier by si vyžadoval, aby Ukrajina prestala usilovať o členstvo v NATO a aby sa vzdala štyroch východných území, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko.
Tieto požiadavky sú však určitým ústupom od Putinových pôvodne deklarovaných vojnových cieľov na začiatku invázie, keď ruský líder povedal, že sa bude usilovať o úplnú demilitarizáciu Ukrajiny a jej pretvorenie na politicky neutrálny štát.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa tiež vyjadril skepticky k súčasným rámcom a uviedol, že trvalý mier by si vyžadoval zahraničné mierové sily, NATO alebo iné, ktoré by zabezpečili, že Rusko po skončení vojny opäť nezaútočí. Putin uviedol, že ak má Rusko súhlasiť s prímerím, na ukrajinské územie nemôžu vstúpiť žiadne zahraničné vojská akéhokoľvek druhu.
Zelenskyj medzitým neochotne súhlasil s americkými rozhovormi o prímerí bez bezpečnostných záruk Washingtonu po krátkom zastavení americkej pomoci začiatkom mesiaca.
Zo svojej strany sa Trumpova administratíva stavia do pozície, že bude mať zisky zo zvýšeného obchodu s Ruskom, a v súčasnosti vyvíja tlak na Ukrajinu, aby odovzdala prístup k vzácnym kovom v hodnote miliárd dolárov a kontrolu nad ukrajinskými jadrovými elektrárňami výmenou za minulú a pokračujúcu vojenskú pomoc zo strany Spojených štátov.
Kursk predstavuje prekážku v rokovaniach
Kľúčovou prekážkou rokovaní sú pokračujúce bojové operácie v Kursku, ruskom regióne, ktorý od augusta minulého roka čiastočne okupujú ukrajinské jednotky. Ukrajina nasadila do Kurska obrovské množstvo živej sily a materiálu v snahe udržať si najlepší vyjednávací nástroj, ktorý má.
Zelenskyj minulý mesiac povedal, že by bol ochotný vymeniť toto územie za niektoré z ukrajinských okupovaných území, ale Moskva ho zatiaľ odmietla.
Putin medzitým odložil prijatie amerických požiadaviek na prímerie, zatiaľ čo sa snaží úplne vytlačiť ukrajinské jednotky z Kurska, čím dúfa, že pripraví Kyjev o kľúčovú výhodu pred vážnejšími rokovaniami.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
