Ústavný súd rozhodol o kontroverznej trestnoprávnej novele: vládny kabinet oslavuje, opozícia varuje pred následkami
Ústavný súd (ÚS) v súvislosti s kontroverznou trestnoprávnou novelou rozhodol. Za protiústavné označil len niektoré ustanovenia trestného zákona. Nová vládna trestná politika je z veľkej časti už v plnej účinnosti. Ficov kabinet oslavuje víťazstvo. Rozhodnutie víta a intepretuje ako porážku opozície i bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej. Mimovládne organizácie a opozícia sa zhodujú, že rozhodnutie ÚS je potrebné rešpektovať. To, že novela nie je protiústavná, však podľa nich neznamená, že nejde o „ohavný“ politický zásah do trestnej politiky, ktorého výsledkom bude oslabenie spravodlivosti, právneho štátu a bezpečnosti.
Ústavný súd videl nesúlad s ústavou len v pár ustanoveniach
Schválená novela Trestného zákona, ktorá už bola podpísaná troma najvyššími ústavnými činiteľmi – predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim (Hlas-SD) (v súčasnosti už prezident SR), predsedom vlády Robertom Ficom (Smer-SD), ako aj prezidentkou Zuzanou Čaputovou – čakala na svoj ortieľ potom, čo ústavný súd (ÚS) pozastavil časť novely trestných kódexov, a to aj napriek tomu, že novela ešte nebola oficiálne publikovaná v Zbierke zákonov. Na ÚS sa obrátila prezidentka aj skupina poslancov. ÚS pomerne rýchlo rozhodol o pozastavení niektorých ustanovení trestnoprávnych kódexov, čo vyvolalo tlak na rovnako expresné rozhodnutie vo veci samej, ktorého sme sa dočkali v stredu (3. 7.).
Novela zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) prináša napríklad zmeny vo výške škody, znižuje trestné sadzby pri majetkových a hospodárskych trestných činoch, teda aj pri korupcii, zavádza restoratívnu justíciu (uprednostňovanie alternatívnych trestov a ich individualizácie) a výrazne skresáva doby premlčania trestného stíhania.
Ústavný súd vychádzal pri posudzovaní ústavnosti zrušenia ÚŠP zo svojej judikatúry a podľa nej zrušenie nepredstavuje neústavný zásah zákonodarcu do organizácie a štruktúry prokuratúry.
Podľa ÚS proces prijímania napadnutého zákona neprebehol bezchybne a v žiadnom prípade neschvaľuje pravidelné alebo nadmerné používanie skráteného legislatívneho procesu či skracovanie lehôt na diskusiu v parlamente, avšak nedostaky podľa ÚS neboli takej intenzity, aby predstavovali ústavne nesúladný zásah.
„Namietané zmeny trestných sadzieb, zmeny v spôsobe určenia hraníc výšky škody, zmeny v možnosti uloženia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a zmeny v premlčaní ústavný súd posudzoval v plnej miere s rešpektom k predchádzajúcej judikatúre o deľbe moci v oblasti trestného zákonodarstva a nezistil, že by napadnutý zákon bol celkom zjavne excesívny alebo produktom svojvôle zákonodarcu vo vzťahu k zmenám v právnej úprave týkajúcej sa majetkovej, hospodárskej a korupčnej trestnej činnosti,“ píše ÚS k rozhodnutiu.
ÚS za protiústavné označil len niektoré zmeny týkajúce sa prepadnutia majetku, možnosť na súde použiť aj nezákonne získaný dôkaz v prípade, že je v prospech obvineného a právomoc ministra spravodlivosti otvoriť dohodu o vine a treste spätne až tri roky od ich uzavretia.
Mimovládky bijú na poplach
Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) upozorňuje na to, že hoci ÚS nedal trestnoprávnej novele stopku ako celku, neznamená to, že nejde o škodlivú a účelovú zmenu. „Nejde pritom len o mocenský spôsob presadzovania zmien v zrýchlenom legislatívnom konaní, bez riadnej odbornej diskusie a dopadových analýz. Kombinácia nástrojov zmäkčovania trestnej politiky povedie aj k oslabeniu schopnosti štátu postihovať korupciu a ekonomické trestné činy,“ uviedlo TIS na sociálnej sieti.
Mimovládka ako problematické vníma to, že za zmenami vidieť snahu vládneho kabinetu o zabezpečenie beztrestnosti ľudí im blízkych a tiež fakt, že veľká časť takýchto ľudí sa na novele priamo podieľala.
TIS k zamýšľaným zmenám ešte vo februári reagovala: „Ak tieto zmeny prejdú, môžu viesť k značnému podkopaniu právneho štátu a demokratickej stability, ako aj k vytváraniu prostredia pre netrestanie korupcie.“ Organizácia predpokladá, že tieto predikcie sa naplnia.
Rovnako aj mimovládna organizácia Nadácia Zastavme korupciu rešpektuje rozhodnutie ÚS. „To však neznamená, že zákon je aj prospešný pre Slovensko,“ uviedla. Nadácia upozorňuje, že negatívne účinky novely pocítime všetci. „Nižšie tresty za podplácanie, krádež či finančné podvody a kratšie premlčacie lehoty budú mať za následok výrazný nárast kriminality a korupcie.“
Tiež pripomína, že sa premlčí množstvo korupčných káuz, aj také, ktoré sú už pred súdom. Môže pribudnúť počet krádeží, ktoré budú po novom len priestupkami. „Peniaze, ktoré sa rozkradnú alebo stratia pri daňových podvodoch, budú chýbať v zdravotníctve, pri podpore mladých rodín alebo v školstve,“ upozorňuje nadácia.
Vládna koalícia oslavuje
Premiér Fico rozhodnutie ÚS SR rešpektuje a víta. „V mene celej vládnej koalície žiadam pani Čaputovú a celú opozíciu, protivládne médiá a mimovládne organizácie, aby sa ospravedlnili za prejavy nenávisti a organizovanie štvavých verejných protestov v súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorý zrušil špeciálnu prokuratúru, znížil trestné sadzby, skrátil premlčacie lehoty, dal prednosť odškodňovaniu obetí trestných činov a vykonal ďalšie nevyhnutné zmeny v trestnom zákonodarstve,“ napísal na sociálnej sieti.
Podľa jeho slov ÚS rozhodol, že koalícia v súboji „novelizácia trestného zákonodarstva vs. nenávisť“ vyhrala v pomere 100:0. „Treba vyzdvihnúť profesionálnu prácu Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré do legislatívneho procesu predložilo kvalifikovaný návrh, ktorý aj podľa Ústavného súdu SR nebol ani v skrátenom legislatívnom konaní v rozpore s Ústavou SR,“ dodal.
Minister vnútra a zároveň nový predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok poznamenal, že rozhodnutie ÚS berie opozícii vietor z plachiet a usvedčuje ich, že účelovo zavádzali ľudí a umelo živili protesty, ktorých cieľom bolo v tom čase podporiť prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. „Nález ústavného súdu sa netýka ani procesu prijímania zákona, ani zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry – teda tých častí, ktoré opozícii slúžili na organizovanie protestov, obštrukcie v parlamente a ďalšie vyvolávanie zdania ohrozenia slovenskej demokracie,“ zhodnotil.
„Ústavný súd rozhodol, že novelizácia de facto celého trestného zákona, vrátane zrušenia politickej Lipšicovej prokuratúry, ktorá bola strojom na porušovanie ľudských práv, je v súlade s ústavou,“ skonštatoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).
Podľa neho je rozhodnutie ÚS dôkazom, že slovenská opozícia je plná emócií, nenávisti a vo svojej podstate je nekompetentná. „Rozsudok ústavného súdu, v ktorom určite nemá koalícia sebe veľmi naklonených sudcov, je pre opozíciu, ale aj Zuzanu Čaputovú, obrovská porážka.“
Opozícia: Súlad s ústavou neznamená prínos pre spravodlivosť
Michal Šimečka, líder najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko, rešpektuje rozhodnutie ÚS, no mrzí ho, že vláda dosiahla svoj zámer zníženia trestov a skrátenia premlčacích lehôt pre zlodejov, korupčníkov a iných kriminálnikov. „Potvrdilo sa však, že navrhnutá novela trestných kódexov bola v časti v rozpore s ústavou, a ústavný súd to skonštatoval pri ustanoveniach, ako je spätné uzatvárania dohôd o vine a treste či použitie nezákonného dôkazu v prospech obvineného. To samo osebe je obrovské zlyhanie vlády a ministerstva spravodlivosti, a som rád, že sme týmto deštruktívnym návrhom zabránili.“ Dodal, že zápasu za právny štát a demokraciu sa nevzdáva.
Strana Za ľudí na svojej sociálnej sieti uviedla, že rozhodnutie nám dokazuje, že celospoločenskú vlnu zla a klamstva nedokáže zastaviť len jedna inštitúcia. „Bude teda platiť celoplošná amnestia pre zločincov blízkych koalícií, trestné stíhania politikov Smeru a Hlasu budú premlčané a spojencom Roberta Fica – Bodorovi, Gašparovi či Brhelovi – bude hroziť maximálne podmienka.“
Zároveň však podľa opozičnej strany ÚS potvrdil, že pokusy o pomstu spolupracujúcim obvineným či používanie nezákonných dôkazov je protiústavné. „Pokusy ich presadiť ukazujú, v koho prospech pracuje minister spravodlivosti spolu s trestne stíhanými advokátmi,“ poznamenala poslankyňa Veronika Remišová.
Podľa Za ľudí sa tak Slovensko zaradilo ku krajinám, kde právo pre vyvolených jednoducho neplatí. „Rozhodnutie ústavného súdu rešpektujeme, na rozdiel od Roberta Fica a politikov Smeru a Hlasu, ktorí sa vyhrážajú sudcom ako treťotriedni mafiáni vždy, keď sa im ich rozhodnutia nepáčia,“ uzavreli.
Exminister spravodlivosti a súčasný podpredseda KDH Viliam Karas na sociálnej sieti pripomína „že konštatovať súlad s Ústavou SR v ostatných častiach ešte neznamená, že nižšie tresty, skrátené premlčacie lehoty, či zrušená špeciálna prokuratúra budú prínosom pre spravodlivejšie usporiadanie našej spoločnosti, zvýšia bezpečnosť občanov a ochránia ich majetok.“
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) rešpektuje rozhodnutie ÚS, ale je pre ňu veľkým sklamaním. „Ústavný súd dal zelenú kabinetnému prijímaniu zákonov bez diskusie a vyhodnotenia dopadov na rozpočet,“ uviedla.
Poslanec NR SR a člen Hnutia Slovensko Gábor Grendel v súvislosti s rozhodnutím ÚS vyzýva ministra spravodlivosti, aby odstúpil. Dôvodom má byť jeho tvrdenie, že všetko, čo sa týka pripravovanej novely, je v súlade s ústavou. „Ak mohol prezident Pellegrini cez víkend podpisovať zákony, môže aj po pracovnej dobe prijať demisiu ministra. Po tom, čo povedal Ústavný súd SR o škandalóznej vládnej novele Trestného zákona, by mal Boris Susko odstúpiť ešte dnes večer,“ povedal.
