Ústavný právnik Bujňák: Slovensko má najslabšie chránenú ústavu zo všetkých štátov EÚ
Slovenská republika má v Európskej únii smutné prvenstvo – naša ústava je totiž najslabšie chránená spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Uviedol to ústavný právnik a vysokoškolský učiteľ na UK v Bratislave Vincent Bujňák v diskusii organizovanej Úradom vlády SR a Študentskou radou stredných škôl v rámci projektu – Rešpektujem iný názor.
„Keď máme v ústave deľbu moci na zákonodárnu moc, výkonnú moc a súdnu moc, to nie je niečo, čo by bolo automaticky samozrejmé už od staroveku. Postupne ľudia zisťovali, že keď je moc koncentrovaná iba na jednom mieste, je tam jednoducho vždy riziko zneužitia a preto má existovať nejaký systém bŕzd a protiváh, ktorý tú deľbu moci zabezpečí. A deľba moci má existovať na to, aby boli chránené základné práva a slobody jednotlivca. To je najväčší význam ústavy v demokratickom a právnom štáte,“ vysvetlil.
Bujňák skonštatoval, že všetky ostatné štáty EÚ ustanovujú prísnejší proces na zmenu ústavy ako na Slovensku. Zatiaľ čo u nás je na zmenu ústavy potrebných 90 poslancov zo 150-členného parlamentu (trojpätinová väčšina), v susednom Česku sa ústava môže zmeniť iba vtedy, ak na to dajú súhlas obe komory parlamentu – Poslanecká snemovňa a Senát, čo je zložitejší proces.
Štáty, ktoré majú podobný model s jednokomorovým parlamentom, ako má Slovensko, potrebujú štandardne na zmenu ústavy dve tretiny z celkového počtu poslancov, čo by v slovenskom prípade znamenalo 100 poslancov. Bujňák vyzval prehodnotiť aspoň túto možnosť a dostať Slovensko zo samého konca rebríčka ochrany ústavy aspoň na túto úroveň.
„Nehovorím, že by to bol všeliek na všetky ústavné neduhy, ale bolo by to, akoby sme bývali v slamenom dome a presunuli by sme sa do dreveného domu. Jasné, najlepšie by bolo bývať v tehlovom dome, ale stále ten drevený dom je o čosi pevnejší ako ten slamený,“ poznamenal.
Ďalej ústavný právnik spomenul na porovnanie írsky a škandinávsky model ústavy. V írskom modeli je na zmenu ústavy dokonca potrebné referendum, v ktorom sa vyjadria občania. Zmenu najprv schvaľuje parlament, ale konečné slovo má ľud. Podobný systém platí aj vo Švajčiarsku. V Dánsku musí za zmenu ústavy hlasovať päť šestín poslancov v parlamente. Ak sa nenazbiera dostatočný počet hlasov, musí sa uskutočniť referendum.
V škandinávskom modeli môže parlament schváliť zmenu ústavy, no po nasledujúcich voľbách musí zmenu ešte opäť potvrdiť nový parlament. Tento systém je zavedený vo Švédsku, Nórsku aj Belgicku.
Bujňák tiež uviedol 3 príklady, aké je ľahké zmeniť na Slovensku ústavu a dokonca hlasmi 90 poslancov schváliť úplne novú ústavu.
„Keď sa 90 poslancov v nejakom období rozhodne, že úplne pretvorí ústavný systém Slovenska, to znamená, že nebude tu parlamentná forma vlády, alebo nebude tu ani republika, ale teoreticky že by sa to zmenilo na úplne odlišnú formu vlády, cez prijatie úplne novej ústavy to vedia urobiť, pretože samotná ústava hovorí, že na to vám stačí 90 poslancov,“ skonštatoval.
Bujňák navrhuje, že ak chce niekto skutočne zaviesť úplne novú ústavu, aby tak mohol urobiť len vtedy, ak to aj občania potvrdia v následnom referende. „Prijatie úplne novej ústavy predsa nemôže byť krok, ktorý sa môže uskutočniť v každom volebnom období a máme tŕpnuť podľa výsledkov volieb do Národnej rady, či sa nájde 90 poslancov, ktorí našu súčasnú ústavu pošlú do minulosti a nahradia ju nejakou úplne novou ústavou,“ povedal.
Ako druhý príklad uviedol jednoduché pozmenenie štátnej hranice. Aj keď sú naše hranice chránené cez medzinárodné zmluvy, naša ústava pripúšťa zmenu štátnej hranice cez ústavný zákon, na ktorý stačí 90 poslancov. „Ja viem, ako to bolo pôvodne myslené. Keď sa napríklad na rieke Dunajec zmení teraz tok rieky a o niekoľko metrov štvorcových sa tá hranica posunie, tak aby sme si to územie mohli potom upraviť cez ústavný zákon, aby sme na tom neboli stratoví,” vysvetlil ústavný právnik. “Ale tak, ako je to napísané dnes, na prijatie ústavného zákona, ktorý mení štátnu hranicu tak, že celkovo by Slovenská republika stratila svojich 49 036 km2, jednoducho stačí tých 90 poslancov,“ uviedol Bujňák.
V treťom príklade dodal, že dnes stačí 90 poslancov na to, aby parlament prijal zákon, ktorý zruší platný výsledok referenda. Ak občania niečo prijmú cestou referenda, ako sa stalo pri vstupe do EÚ, 90 poslancov môže tento výsledok zmeniť alebo zrušiť. “To je téma, ktorá leží pred nami a nikto si ju zatiaľ nezobral k srdcu,” skonštatoval ústavný právnik.
„Je mojou vášňou, ale aj prácou, že pozerám a skúmam každý jeden návrh ústavného zákona, ktorý je predkladaný do Národnej rady, a to nielen v tomto volebnom období, ale už od prvého volebného obdobia(…) a jednoducho ešte nikdy nikto nenavrhol posilniť ochranu ústavy,“ uviedol.
Ústavný právnik doplnil, že konštatovanie, že Slovensko má najslabšie chránenú ústavu v EÚ, nie je jeho právny alebo subjektívny názor. „Ťažko sa to dá odbiť tým, že to je vecou názoru. Dá sa to prijať ako fakt, že máme najslabšie chránenú ústavu a je vecou názoru, či to niekto považuje za problém alebo nie. Myslím, že aj z tých príkladov, o ktorých som hovoril, to problémom je,“ uzavrel.
Bujňák sa letmo dotkol aj otázky možnosti usporiadať predčasné voľby na základe referenda. Podľa jeho výskumu v celej Európe iba v dvoch štátoch (Lichtenštajnsko a Lotyšsko) existuje možnosť referenda o predčasných voľbách. Iba tieto 2 štáty to majú zakotvené v ústave.
„To znamená, že neobstojí téza, že v každom demokratickom štáte majú občania právo povaliť svoj parlament, kedy sa im zachce. Môžu to urobiť, ale musia si to najprv zakotviť do ústavy,“ uviedol ústavný právnik.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
