V USA sa sporia o zákon, ktorý má znemožniť voliť ľuďom bez amerického občianstva
Americká Snemovňa reprezentantov schválila 10. júla zákon, ktorý by od voličov vyžadoval doklad o občianstve na hlasovanie vo federálnych voľbách. Návrh zákona bol schválený väčšinou v straníckom pomere 221: 198 hlasov.
Päť demokratov sa pripojilo k všetkým republikánom a hlasovalo za tento právny predpis. Ostatní demokrati sa postavili proti návrhu zákona s odôvodnením, že je nadbytočný v porovnaní s existujúcimi zákazmi hlasovania osôb bez občianstva. Biely dom vyjadril nesúhlas s návrhom zákona.
Zákon o ochrane oprávnenosti amerických voličov, ktorý v máji predstavil republikán Chip Roy s podporou predsedu Snemovne reprezentantov Mikea Johnsona a viac ako 100 ďalších republikánov, by vyžadoval, aby ľudia v žiadostiach o registráciu voličov pre federálne voľby predložili doklad o americkom občianstve. Bez neho by štáty nemohli žiadosti spracovať.
Podľa návrhu zákona medzi prijateľné formy dokladu o občianstve patrí pas, rodný list, vládou vydaný preukaz totožnosti s fotografiou, ktorý preukazuje, že sa osoba narodila v Spojených štátoch, a vojenský preukaz, ktorý preukazuje to isté.
Takisto by sa od štátov vyžadovalo, aby očistili svoje zoznamy voličov od všetkých osôb, ktoré nie sú občanmi, čiastočne tým, že by štátom poskytli bezplatný prístup k databázam vedeným ministerstvom vnútornej bezpečnosti a správou sociálneho zabezpečenia.
Demokrati so zákonom nesúhlasia
Katherine Clarková (D-Mass.), členka menšinovej vlády v Snemovni reprezentantov, v oznámení odporučila demokratom, aby za tento právny predpis nehlasovali, a uviedla, že „nezodpovedne spochybňuje dôveryhodnosť našich volieb“.
Demokrati tvrdia, že podľa podmienok návrhu zákona by sa pre občanov narodených v krajine a naturalizovaných občanov sťažila registrácia voličov.
„Podľa súčasných zákonov je už teraz nezákonné, aby sa osoby bez občianstva zaregistrovali ako voliči alebo aby hlasovali vo federálnych voľbách,“ uviedla kancelária Clarkovej.
Republikáni uznávajú, že federálny zákon technicky zakazuje hlasovanie nelegálnych prisťahovalcov, ale tvrdia, že existujú medzery, ktoré umožňujú nelegálnym prisťahovalcom hlasovať.
„Mnohí ľudia sa pýtali: ‚No počkajte, nie je už teraz v rozpore s federálnym zákonom, aby vo voľbách v USA hlasoval cudzinec?“ Pán Johnson povedal počas tlačovej besedy 9. júla.
„Je to súčasťou federálnych zákonov. Problém je v tom, že … neexistuje mechanizmus, ktorý by zabezpečil, že len tí, ktorí sa registrujú alebo hlasujú, sú skutočne občanmi.“
Obavy republikánov súvisia predovšetkým s Národným zákonom o registrácii voličov z roku 1993 (NVRA), nazývaným Motor Voter law, ktorý umožňuje ľuďom zaregistrovať sa na hlasovanie, keď si vyzdvihnú vodičský preukaz na ministerstve motorových vozidiel alebo inom štátnom úrade.
Cudzincom, ktorí trvalo žijú v Spojených štátoch, sa odporúča získať americký vodičský preukaz; 19 štátov a District of Columbia umožňujú nelegálnym prisťahovalcom získať vodičský preukaz.
NVRA neumožňuje štátom požadovať doklad o občianstve, namiesto toho vyžaduje, aby sa spoľahli na slovo jednotlivca, že je občanom, pokiaľ nie je spochybnená jeho spôsobilosť.
V roku 2013 Najvyšší súd v prípade Arizona v. Inter Tribal Council of Arizona rozhodol, že NVRA ako federálny zákon nahrádza existujúce štátne zákony, ktoré vyžadujú doklad o občianstve na hlasovanie – v podstate zakazuje štátom ukladať ďalšie požiadavky na federálnu registráciu voličov.
Biely dom sa postavil proti návrhu zákona a uviedol, že štáty už majú záruky na overovanie oprávnenosti voličov a udržiavanie presnosti zoznamov voličov. „Tento návrh zákona by nijako nezabezpečil naše voľby, ale výrazne by sťažil registráciu všetkých oprávnených Američanov a zvýšil by riziko, že oprávnení voliči budú vymazaní zo zoznamov voličov,“ uviedol Biely dom vo vyhlásení o politike administratívy z 8. júla.
Minulý týždeň predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson (Republikánska strana) v niekoľkých príspevkoch na sociálnych sieťach napísal, že toto opatrenie verejne podporuje, a jeho úrad vydal správu, v ktorej sa vyslovil za prijatie zákona SAVE.
„Existujú nezvratné dôkazy o tom, že sa občania iných štátov nelegálne zaregistrovali ako voliči a nelegálne hlasovali vo voľbách v USA,“ uvádza sa v 22-stranovej správe. Správa cituje štúdiu z roku 2014, ktorá analyzovala voľby v rokoch 2008 a 2010 a zistila, že „hlasovanie neobčanov pravdepodobne zmenilo výsledky volieb v roku 2008 vrátane hlasovania vo Zbore voliteľov a zloženia Kongresu“.
Johnson tiež 8. júla zverejnil aj vyjadrenie administratívy prezidenta Joea Bidena, že bude zákon vetovať. „Súčasný prezident Spojených štátov, ktorý otvoril naše hranice pre viac ako 9 miliónov nelegálnych prisťahovalcov, práve oznámil, že bude vetovať náš návrh zákona, ktorý má zabrániť voliť osobám bez občianstva,“ napísal Johnson.
Kongresman v príspevku na X napísal, že pri registrácii občanov k voľbám bude akceptovaná „široká škála dokumentov“. Podľa Johnsona má opatrenie vyplniť „medzery vo federálnych zákonoch“, ktoré „by mohli umožniť registráciu voličov bez občianstva“ a dodáva, že Kongres by mal toto opatrenie prijať, aby „obnovil dôveru Američanov vo voľby v USA“.
Kancelária prezidenta sa v liste uverejnenom na účte X Johnsona proti návrhu ostro ohradila a uviedla, že je „veľmi zriedkavé, aby osoby bez občianstva porušili zákon a hlasovali vo federálnych voľbách“, a dodala, že „falošné prehlásenie o občianstve alebo nelegálne hlasovanie vo voľbách sa trestá vyhostením z USA a trvalým zákazom vstupu na územie USA“.
V americkom štáte Arizona boli podobné opatrenia podporované republikánmi schválené v oboch komorách štátneho Kongresu a guvernér štátu ich podpísal ako platný zákon. Po súdnom napadnutí týchto právnych predpisov federálny sudca v marci potvrdil platnosť väčšiny zákonov o preukazovaní občianstva voličov vo federálnych voľbách.
Imigračná stratégia?
Medzi republikánmi a niektorými odborníkmi panujú obavy z takzvanej „imigračnej stratégie“, ktorá má vo voľbách nahrávať demokratom. Či už ide o údajné zvyšovanie počtu demokratických voličov z radov migrantov, zámerné zvýšovanie počtu obyvateľov niektorých štátov, čo ovplyvní počet kresiel týchto štátov v americkom Kongrese, a „volebnú stratégiu“, ktorá má údajne presadiť možnosť, aby vo federálnych voľbách mohli hlasovať aj neobčania s dlhším pobytom v USA. Táto stratégia podľa niektorých odborníkov poháňa politiku hromadnej imigrácie do USA.
Pôvodný článok
