USA rozšírili sankcie voči Rusku deň pred samitom G7
Deň pred stretnutím lídrov skupiny G7 v Taliansku oznámili Spojené štáty vlnu nových sankcií voči Rusku. Na trojdňovom samite prebiehajúcom 13. – 15. júna sa bude rokovať o spôsoboch, ako obmedziť rastúcu vojnovú ekonomiku Ruska v rámci jeho prebiehajúcej vojny na Ukrajine.
Americké ministerstvo financií oznámilo sankcie voči viac ako 300 ruským subjektom a jednotlivcom. Podľa amerického poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana tieto opatrenia „zvýšia riziko, ktoré podstupujú zahraničné finančné inštitúcie obchodovaním s ruskou vojnovou ekonomikou“.
V rozhovore s novinármi na palube Air Force One Sullivan tiež uviedol, že ministerstvo financií „dáva jasne najavo, že zahraničné banky riskujú sankcie za obchodovanie s akýmkoľvek subjektom alebo jednotlivcom zablokovaným v rámci našich sankcií voči Rusku vrátane určených ruských bánk“.
Okrem toho ministerstvo financií a ministerstvo obchodu vydajú „doplnkové zákazy“, ktoré budú zamerané na možnosť Ruska získať prístup k určitému softvéru alebo IT službám v USA. Ministerstvo obchodu prijme opatrenia na agresívnejšie zameranie sa na dodávky tovaru so značkou USA bez ohľadu na to, kde sa tento tovar vyrába.
„Zvyšujeme riziko pre finančné inštitúcie, ktoré obchodujú s ruskou vojnovou ekonomikou, eliminujeme cesty pre vyhýbanie sa plateniu a znižujeme schopnosť Ruska využívať prístup k zahraničným technológiám, softvérovému vybaveniu a IT službám,“ uviedla vo vyhlásení ministerka financií Janet Yellenová.
Viac ako dve desiatky z 300 nových sankcionovaných subjektov a osôb pochádzajú z Číny.
Sullivan tiež uviedol, že Spojené štáty sa zameriavajú na ďalšie ruské elity vrátane tých, ktoré sú obvinené z účasti na deportáciách a prevýchove ukrajinských detí.
Krátko po tomto vyhlásení moskovská burza oznámila, že pozastaví transakcie v dolároch a eurách.
Podľa agentúry Associated Press Spojené štáty uvalili od invázie Ruska na Ukrajinu sankcie na viac ako 4 000 ruských podnikov a jednotlivcov.
Jedným z rastúcich problémov je rozhodnutie komunistickej Číny spolupracovať s Ruskom na vývoji a dodávkach technológií dvojakého použitia za posledných šesť až osem mesiacov.
„Čína pracuje na rozvoji vlastnej formy multilateralizmu a zároveň prehlbuje svoje vzťahy s Ruskom a najmä s Iránom,“ uviedla riaditeľka Národnej spravodajskej služby Avril Hainesová v senátnom výbore pre ozbrojené služby 2. mája.
„Čínske poskytovanie komponentov a materiálu dvojakého použitia ruskému obrannému priemyslu je jedným z viacerých faktorov, ktoré naklonili dynamiku na bojisku na Ukrajine v prospech Moskvy a zároveň urýchlili obnovu vojenskej sily Ruska po ich mimoriadne nákladnej invázii.“
Americké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že dovoz z Číny „vypĺňa kritické medzery v ruskom obrannom výrobnom cykle na výrobu zbraní, zvyšovanie obrannej produkcie a posilňovanie vojensko-priemyselnej základne“.
Sullivan uviedol, že USA dalo čínskemu komunistickému režimu jasne najavo, že si vyhradzuje právo podniknúť kroky proti konkrétnym spoločnostiam, o ktorých sa predpokladá, že podporujú ruskú vojnovú mašinériu.
„Nezameriavame sa len na Čínu,“ povedal. „Zameriavame sa na širokú sieť subjektov a jednotlivcov, ktorí sa snažia obísť sankcie a dostať tieto výrobky do Ruska.“
50-ty samit G7 sa koná od 13. do 15. júna v južnom Taliansku a zúčastňujú sa na ňom vedúci predstavitelia Spojených štátov, Japonska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska a Kanady.
Pôvodný článok
