USA opäť zasiahli proti Hútíom, pridáva sa aj Nemecko
Po týždňoch raketových útokov hútíjských milícií na civilné obchodné lode uskutočnili USA a ich spojenci nálety na zariadenia proiránskych povstalcov. Prezident Biden chce zabrániť eskalácii – Hútíovia hrozia odvetou.
V sobotu 13. januára v skorých ranných hodinách americké sily opäť podnikli nálety na vojenské zariadenia Iránom podporovaných povstalcov – jemenských Hútíov. Deň predtým sa už niekoľko krajín na čele s USA a Veľkou Britániou zúčastnilo na zásahu proti približne 30 pozíciám Hútíov. V pozadí tejto akcie sú útoky povstalcov na civilné obchodné lode v Červenom mori, ktoré trvajú už niekoľko týždňov.
USA hlásia najmenej 28 útokov Hútíov na civilnú lodnú dopravu
Podľa BBC bol americký vojenský úder namierený proti radarovej stanici Hútíov. Centrálne velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) o 3:45 potvrdilo, že útok bol vykonaný pomocou rakiet Tomahawk. Vo vyhlásení na X ozbrojené sily tiež uviedli, že išlo o súvislosť s ofenzívou z predchádzajúceho dňa. Cieľom operácie bolo narušiť schopnosť Hútíov útočiť na námorné plavidlá vrátane obchodných lodí v Červenom mori. Od 19. novembra 2023 sa proiránski povstalci pokúsili ohroziť alebo zastrašiť civilné lode v Červenom mori a Adenskom zálive najmenej 28-krát.
„Boli použité protilodné balistické rakety, bezpilotné lietadlá a riadené strely“, cituje denník „Punjab News Express“. Medzi leteckými útokmi a operáciou „Prosperity Guardian“ nebola žiadna súvislosť.
Ide o koalíciu pod vedením USA, ktorá vznikla v decembri 2023 v prielive Bab al-Mandeb a Adenskom zálive. Za súčasného stavu sa na nej zúčastňuje viac ako 20 krajín vrátane Holandska, Grécka a Dánska.
Hútíovia vyhlásili plavidlá USA a Veľkej Británie za legitímne ciele
Na náletoch sa v uplynulých dňoch zúčastnili aj Kanada, Austrália, Bahrajn a Holandsko. Prezident USA Joe Biden dal jasne najavo, že chce zabrániť eskalácii napätia v regióne. „Hútiom však odpovieme, ak budú pokračovať v tomto poburujúcom správaní“.
John Kirby, koordinátor pre strategickú komunikáciu v Rade pre národnú bezpečnosť USA sa v piatok vyjadril k operácii pre CNN. Útoky boli namierené proti radarovým zariadeniam a veliteľským a riadiacim uzlom Hútíov. Boli zamerané aj na zariadenia používané na skladovanie a odpaľovanie bezpilotných lietadiel, riadených striel a balistických rakiet.
Skupina však po piatkových útokoch už vystrelila ďalšiu balistickú raketu na obchodnú loď v Adenskom zálive. Hútíovia pohrozili odvetnými útokmi. Americké a britské stroje sú teraz ich „legitímnymi cieľmi“.
Budú tiež pokračovať v útokoch na lode, ktoré považujú za „spojené s Izraelom“ alebo ktoré tam cestujú. Od začiatku protiteroristickej ofenzívy Izraela proti Hamasu v Gaze sa Hútíovia niekoľkokrát pokúsili raketami zasiahnuť aj samotný židovský štát. Izraelská protivzdušná obrana a americké námorníctvo ich však dokázali zachytiť.
Saudská Arábia nechce ohroziť prímerie s Hútíami
Hútíovia sa potom zamerali na útoky proti civilnej lodnej doprave. Vďaka výraznej podpore Teheránu sa im vlani podarilo získať kontrolu nad časťami Jemenu vrátane hlavného mesta Saná. V tomto procese zosadili legitímneho prezidenta Abdrabbuha Mansúra Hádího, ktorý odvtedy sídli v Rijáde.
Koalícia pod vedením Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov sa od roku 2003 snaží obmedziť vplyv Hútíov v Jemene. Od roku 2015 sa spojenci snažia znovu dobyť hlavné mesto a dosadiť Hádího. Vojenská kampaň si doteraz vyžiadala veľký počet obetí a niektoré časti Jemenu priviedla na pokraj hladomoru. Nepriniesla však takmer žiadny hmatateľný úspech – čiastočne aj vďaka masívnej iránskej pomoci pre Hútíov.
Vzhľadom na nedávnu eskaláciu sa zdá byť prekvapujúce, že Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Egypt vyzývajú na zdržanlivosť. Koaličné štáty však majú veľký záujem na zachovaní prímeria, na ktorom sa s Hútíami dohodli pred niekoľkými mesiacmi.
Pre emiráty a Káhiru je operácia drahá – a zatiaľ nebola veľmi úspešná, pokiaľ ide o vynaložené úsilie. Saudská Arábia sa zasa obáva, že konflikt by sa mohol preniesť do jej vlastnej krajiny.
Hútíovia patriaci k šiitskej skupine Zaidi, nemajú silnú podporu len medzi svojimi súvercami v Jemene. Aj v samotnej Saudskej Arábii žije šiitská menšina, ktorej sa politické vedenie obáva, z možnej mobilizácie proti kráľovstvu. Rijád sa však nedávno zapojil do úsilia o zachytenie raketových útokov Hútíov proti Izraelu a civilnej lodnej doprave.
Viaceré krajiny EÚ vyzývajú na „deeskaláciu“ v Červenom mori
EÚ je ohľadom situácie v Červenom mori rozdelená. Nemecká vláda chce podľa novín „Welt am Sonntag“ vyslať 1. februára do regiónu svoju vojnovú loď „Hessen“. Má sa stať súčasťou novej námornej misie EÚ na zabezpečenie civilnej lodnej dopravy v regióne.
Podľa spolkového ministerstva zahraničných vecí si to však najprv vyžaduje jasne definovaný mandát. Ten by musel najprv schváliť aj Bundestag. Loď je vybavená najmodernejším radarovým systémom, protilietadlovými raketami, bojovými vrtuľníkmi a posádkou s približne 240 vojakmi.
Michael Mulroy, bývalý námestník ministra obrany v USA, ktorý je zodpovedný za Blízky východ, varoval, že Pentagon by sa mal pripraviť na ďalšie vojenské operácie. USA by mali „rozšíriť svoje plány ako reakciu na ďalšie útoky v oblasti Červeného mora, Sýrie alebo Iraku“. Na iránske revolučné gardy by sa tiež nemalo „zabúdať ako na možné ciele“.
Naproti tomu viaceré krajiny EÚ, ako napríklad Taliansko, Francúzsko a Španielsko, vyzvali na zdržanlivosť v súvislosti so situáciou v Červenom mori. Vlády vylúčili, že by sa chceli stať súčasťou misie pod vedením USA.
Francúzsko sa obáva zlyhania svojej diplomatickej misie v Libanone
Taliansko a Španielsko vyhlásili, že chcú zachovať „mierovú politiku“ v regióne. Podľa diplomatov Francúzsko nechce ohroziť svoje šance zabrániť eskalácii situácie v Libanone tým, že bude viesť príliš ofenzívnu politiku voči Hútíom. Paríž sa v súčasnosti usiluje o mediáciu medzi Hizballáhom a Izraelom.
Odborníci sa medzitým obávajú vyššej ceny ropy vyplývajúcej z napätia. Niekoľko lodných spoločností nedávno zrušilo plánované dopravné cesty cez prieliv Bab al-Mandeb medzi africkým Somálskom a arabským Jemenom. Jedinou alternatívou sú obchádzky cez južný cíp Afriky. To však nielenže potrvá najmenej 19 dní, ale vzniknú tým aj značné dodatočné náklady.
Nemecká fregata „Hessen“ sa zúčastní na misii v Červenom mori
Podľa mediálnych správ sa chce nemecká vláda zúčastniť s vojnovou loďou na novej námornej misii EÚ proti útokom jemenských Hútíov. Cieľom bude zabezpečiť námornú dopravu v Červenom mori. Fregata „Hessen“ by mala vyplávať do Červeného mora už 1. februára, informuje „Welt am Sonntag“ s odvolaním sa na informované zdroje v Berlíne a Bruseli.
Podľa správy bola „Hessen“ nasadená šesť mesiacov ako súčasť cvičení tzv. rýchlo nasaditeľnej operačnej skupiny NATO v Severnom mori a Arktíde na odstrašenie Ruska. Podľa správy nesie loď radarový prieskumný systém schopný odhaliť súčasne 1 000 cieľov, protilietadlové rakety, bojové vrtuľníky a približne 240 vojakov.
Európska únia má v blízkej budúcnosti v úmysle začať námornú misiu na zabezpečenie lodnej dopravy v Červenom mori. Podľa piatkových diplomatických zdrojov budú zástupcovia členských štátov prvýkrát rokovať o poverení v utorok v Bruseli.
Hovorca spolkového ministerstva zahraničných vecí Sebastian Fischer v piatok uviedol, že nemecká vláda je „pripravená sa na takejto misii zúčastniť“. Poverenie však „ešte treba doriešiť“. Ak by sa nemecká armáda mala zúčastniť novej vojenskej misie EÚ, bol by potrebný súhlas Spolkového snemu.
Pôvodný článok
