USA blokujú ďalšie čínske výrobky kvôli zákonu o nútenej práci
Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť (DHS) zaradilo 2. októbra dve čínske spoločnosti na zoznam firiem, ktoré majú zákaz vyvážať svoje výrobky do Spojených štátov. Tento krok je súčasťou širšieho úsilia o ochranu dodávateľských reťazcov USA pred praktikami nútenej práce v regióne Xinjiang.
„Dnešné opatrenia potvrdzujú náš záväzok odstrániť nútenú prácu z amerických dodávateľských reťazcov a presadzovať naše hodnoty ľudských práv pre všetkých,“ uviedol vo vyhlásení z 2. októbra námestník ministra DHS Robert Silvers.
„Žiadne odvetvie nie je vylúčené,“ dodal Silvers. „Budeme pokračovať v identifikácii subjektov v rôznych odvetviach a brať na zodpovednosť tých, čo sa snažia profitovať z vykorisťovania a zneužívania.“
Jednou z dotknutých spoločností je Xinjiang Bayi Iron and Steel Co. Ltd, dcérska spoločnosť najväčšieho svetového výrobcu ocele China Baowu Steel Group Corp. Podľa úradníkov DHS sa spoločnosť „opakovane podieľala na presune a prijímaní etnických menšín“ v regióne Xinjiang, kde čínsky režim vystavil Ujgurov a iné menšiny masovému zadržiavaniu a sledovaniu.
Druhou spoločnosťou pridanou na zoznam je Changzhou Guanghui Food Ingredients Co., Ltd., výrobca umelých sladidiel so sídlom vo východnej pobrežnej provincii Jiangsu. Informácie preskúmané americkými úradníkmi ukázali, že táto spoločnosť nakupovala aspartám, nekalorické sladidlo, a ďalšie materiály zo Xinjiangu.
Tento krok je prvým prípadom, keď DHS zaradilo výrobcu ocele a sladidiel na zoznam spoločností zapojených do nútenej práce a zneužívania Ujgurov. Predtým boli medzi cieľové odvetvia zaradené firmy zaoberajúce sa ťažbou kovov, výrobou hliníka, výrobou obuvi, spracovaním morských plodov a výrobou elektroniky. Pridaním dvoch nových spoločností sa počet firiem so sídlom v Číne na zozname – vytvorenom na základe zákona o prevencii nútenej práce Ujgurov z roku 2021 – zvýšil na 75.
Bidenova aj Trumpova administratíva konštatovali, že v regióne Xinjiang dochádza ku „genocíde“, a obvinili Čínsku komunistickú stranu (ČKS) zo zadržiavania vyše milióna ujgurských moslimov prostredníctvom rozsiahlej siete internačných táborov.
Ujgurská americká asociácia, washingtonská organizácia pre ľudské práva, poďakovala vláde USA za zaradenie dvoch čínskych spoločností na zoznam zakázaných spoločností v príspevku na sieti X.
V roku 2022 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva konštatoval, že zneužívanie Ujgurov zo strany Pekingu by mohlo predstavovať „zločiny proti ľudskosti“ a zaslúži si ďalšie vyšetrovanie. V auguste OSN dospela k záveru, že politika ČKS ospravedlňujúca represie Číny voči Ujgurom zostáva v platnosti.
Významné ujgurské osobnosti, ako napríklad etnografka Rahile Dawut a ekonóm Ilham Tohti, boli v čínskych väzniciach odsúdené na doživotie. Obete opísali nútené práce, nútené potraty a sterilizáciu, politickú indoktrináciu a ďalšie zneužívanie počas svojho zadržiavania.
Peking obvinenia popiera a pohrozil uvalením sankcií na americké a iné zahraničné spoločnosti, ktoré sa snažia znížiť svoju závislosť od Xinjiangu ako zdroja pre svoje globálne dodávateľské reťazce.
Medzi posledné ciele Pekingu patrila spoločnosť PVH, ktorá vlastní módne značky ako Calvin Klein a Tommy Hilfiger. V septembri čínske ministerstvo obchodu začalo vyšetrovanie spoločnosti PVH group a obvinilo amerického maloobchodného giganta, že sa vyhýba nákupu bavlny a iných výrobkov zo Xinjiangu.
Vyšetrovanie sa uskutočnilo na základe pravidiel „zoznamu nespoľahlivých subjektov“ Pekingu, ktorý môže firmám zakázať pôsobenie v Číne.
PVH group predtým pre Epoch Times uviedla, že spoločnosť „prísne dodržiava všetky príslušné zákony a predpisy vo všetkých krajinách a regiónoch“, kde pôsobí, a je v kontakte s čínskym ministerstvom obchodu.
Pôvodný článok
