USA a Británia začali útoky proti Hútíom v Jemene
Vojenské sily USA a Spojeného kráľovstva s podporou Austrálie, Kanady, Holandska a Bahrajnu uskutočnili vo štvrtok letecké útoky proti Iránom podporovaným hútíjským povstalcom v Jemene.
Prezident Joe Biden uviedol, že údery nariadil v reakcii na sériu bezprecedentných a stupňujúcich sa útokov hútíjských povstalcov na americké a medzinárodné námorné plavidlá v Červenom mori, ktoré je jednou z najdôležitejších vodných ciest na svete pre obchodnú lodnú dopravu.
Vysokopostavený americký úradník vo štvrtok večer uviedol, že údery boli zamerané najmä na raketové, radarové a bezpilotné prostriedky Hútíov s cieľom narušiť a znížiť ich schopnosť ohrozovať svetový obchod a slobodu plavby na tejto námornej ceste.
„Bola to významná akcia,“ uviedol vysokopostavený americký úradník a dodal, že sa uskutočnila so zámerom a očakávaním, že výrazne obmedzí Hútíov v takých útokoch, aké uskutočnili v posledných týždňoch.
Útoky USA a Spojeného kráľovstva na zariadenia kontrolované Hútíjmi v Jemene získali „neoperatívnu podporu“ od Austrálie, Kanady, Holandska a Bahrajnu, uviedol vysoký vojenský dôstojník, podľa ktorého tieto útoky neboli zamerané na civilistov v Jemene.
„Môžem vám opätovne zdôrazniť, že tieto ciele boli veľmi špecificky vybrané s cieľom minimalizovať riziko vedľajších škôd. Absolútne sme necielili na civilné populačné centrá. Išli sme po veľmi špecifických cieľoch a veľmi špecifických miestach s presnou muníciou,“ povedal vysoký vojenský dôstojník.
Útoky hútíjských povstalcov, ktoré sa začali v polovici novembra, mali vplyv na medzinárodnú obchodnú lodnú dopravu vo viac ako 50 krajinách a v posledných dňoch sa vystupňovali tak, že sa zamerali aj na americké lode.
Dňa 9. januára sa americké plavidlá stali terčom priameho útoku v rámci doteraz najväčšieho útoku Hútíov, ktorý zahŕňal takmer 20 bezpilotných lietadiel a viacero rakiet vypálených priamo na lode USA.
Tento útok bol porazený námornými silami USA a Spojeného kráľovstva v rámci operácie Prosperity Guardian, koalície viac ako 20 krajín, ktoré sa zaviazali brániť medzinárodnú lodnú dopravu a odrádzať agresiu Hútíov v Červenom mori.
„Nebyť tejto obrannej misie, nepochybujeme o tom, že by lode boli zasiahnuté, možno aj potopené, vrátane komerčnej lode plnej leteckého paliva,“ povedal vysokopostavený americký úradník.
Prezident Biden uviedol, že reakcia medzinárodného spoločenstva na útoky Hútíov bola „jednotná a rozhodná“ a že „nebude váhať nariadiť ďalšie opatrenia na ochranu ľudí a voľného toku medzinárodného obchodu, ak to bude potrebné“.
Vplyv na globálny obchod
V posledných týždňoch prudký nárast útokov na obchodné lode v Červenom mori predstavuje významnú a bezprostrednú hrozbu pre globálny obchod. Napriek dlhšiemu času plavby boli lodní dopravcovia nútení vyhýbať sa Červenému moru.
Prezident USA vo štvrtok uviedol, že viac ako 2 000 lodí sa muselo odkloniť od pôvodnej trasy.
Suezským prieplavom každoročne prepláva približne 19 000 lodí. Od svojho dokončenia v roku 1869 slúži táto vodná cesta ako jeden z najdôležitejších svetových kanálov spájajúcich Áziu a Európu.
Červené more je jediným južným vstupným bodom Suezského prieplavu. Mnohí sa domnievajú, že akcie hútíjských povstalcov, ktorých cieľom je narušiť medzinárodné námorné trasy, nie sú len vojnovým aktom, ale aj útokom na svetové hospodárstvo.
Vysokopostavený americký úradník odmietol tvrdenie Hútíov, že ich útoky sú reakciou na prebiehajúci konflikt medzi Izraelom a Hamasom a že v skutočnosti ide o narušenie globálneho obchodu.
„Ide o otázku globálneho obchodu, slobody plavby a ohrozenia obchodných plavidiel a medzinárodných vodných ciest,“ povedal.
„Hútíovia tvrdia, že ich útoky na vojenské a civilné plavidlá nejak súvisia s prebiehajúcim konfliktom v Gaze. To je úplne nepodložené a nelegitímne… Strieľajú bez rozdielu na medzinárodné plavidlá.“
Prerušenie tranzitu cez Červené more by si vyžiadalo dlhšie trasy okolo Afriky, väčšinou cez Mys Dobrej nádeje. Aby sa vyhli útokom, niektoré z popredných svetových ropných a lodných spoločností vrátane Maersk, Hapag-Lloyd, MSC a najväčšej ropnej spoločnosti BP oznámili, že plánujú vynechať trasu cez Červené more.
Podľa poskytovateľa údajov o energetickom trhu Vortexa budú napríklad trasy z Indie do severnej Európy teraz trvať 38 dní namiesto 24 dní, čo predstavuje nárast o 58 %, a lodná doprava z trasy Stredozemné more – juhovýchodná Ázia bude trvať 40 dní namiesto 23 dní, čo predstavuje nárast o približne 74 %.
Zvýšenie počtu kilometrov bude mať za následok vyššie náklady na prepravu a poistenie, ako aj meškanie prepravy a preťaženie prístavov.
Vplyv na infláciu
Podľa odborníkov na dodávateľský reťazec bude mať zmena trás okamžitý vplyv na operácie dodávateľského reťazca, čo spôsobí veľké problémy pre výrobcov a maloobchodníkov v Európe a Spojených štátoch.
Christopher Tang, profesor na UCLA Andersonovej fakulty manažmentu sa domnieva, že tieto útoky budú mať vplyv na hospodárstvo USA.
„Keďže Spojené štáty sa odkláňajú od Číny, väčšina vývozu z Indie a Vietnamu sa prepravuje Suezským prieplavom cez Červené more. Táto situácia vyvoláva ďalšie narušenie dodávateľského reťazca,“ povedal v decembrovom rozhovore pre The Epoch Times.
„Spojené štáty musia presmerovať prepravcov z Indie a všetkých ostatných krajín juhovýchodnej Ázie cez Mys dobrej nádeje alebo cez Tichý oceán. Náklady aj meškanie sa zvýšia. To spôsobí zvýšenie cien, čo v blízkej budúcnosti poškodí hospodárstvo USA.“
Suezský prieplav je kritickým bodom v globálnom dodávateľskom reťazci a akékoľvek výrazné narušenie môže mať veľký vplyv na ceny ropy a iných komodít, čo môže brániť snahám o obmedzenie inflácie.
S Červeným morom hraničí šesť krajín. Podľa Bieleho domu prechádza cez Červené more a Suezský prieplav takmer 10 až 15 % svetového obchodu, 8 % svetového obchodu s obilím a 12 % svetového námorného obchodu s ropou.
Plavidlá vlastnené gréckymi, čínskymi, japonskými a nemeckými spoločnosťami predstavujú 40 až 50 % všetkých obchodných tranzitov cez Červené more.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
