Uniknutá nahrávka nemeckej armády o bojoch na Ukrajine: Berlín obviňuje Moskvu z informačnej vojny
Ruskí predstavitelia tvrdia, že odhalená nahrávka dokazuje aktívne zapojenie nemeckej armády do konfliktu.
Berlín obvinil Moskvu z vedenia „informačnej vojny“ po zverejnení zvukovej nahrávky, na ktorej nemeckí vojenskí predstavitelia diskutujú o citlivých otázkach týkajúcich sa Ukrajiny vrátane potenciálnych útokov na ruskom území.
„Cieľom tohto hybridného útoku [zo strany Ruska] je vyvolať neistotu a rozdeliť nás,“ uviedol 4. marca hovorca nemeckej vlády.
„To je presne to, čo nedovolíme. Sme v neustálom kontakte s našimi partnermi.“
Deň predtým nemecký minister obrany Boris Pistorius označil tento incident za „viac než len zachytenie a zverejnenie rozhovoru“ zo strany Ruska.
„Je to hybridný dezinformačný útok,“ povedal B. Pistorius. „Ide o podkopávanie našej jednoty.“
Ďalej obvinil Moskvu z vedenia tzv. informačnej vojny proti Nemecku s cieľom zasiať rozpory medzi spojencami Kyjeva.
Odkedy Rusko pred viac ako dvoma rokmi podniklo inváziu na východnú Ukrajinu, Nemecko, ktoré je jedným z hlavných členov NATO, zostáva jedným z najvernejších podporovateľov Kyjeva.
Berlín už dodal ukrajinskej armáde veľké množstvo zbraní a vybavenia vrátane desiatok bojových tankov nemeckej výroby.
Koncom minulého týždňa ruské médiá zverejnili nahrávku, ktorá podľa všetkého obsahuje rozhovor medzi niekoľkými nemeckými vojenskými predstaviteľmi.
Na nahrávke je počuť, ako úradníci diskutujú o možných dodávkach zbraní na Ukrajinu vrátane rakiet Taurus nemeckej výroby, čomu sa nemecký kancelár Olaf Scholz doteraz bránil.
Úradníci tiež diskutujú o dodávkach rakiet dlhého doletu na Ukrajinu zo strany Francúzska a Spojeného kráľovstva.
Najspornejšie je, že diskutujú aj o potenciálnych ruských vojenských cieľoch vrátane strategického mosta v čiernomorskej oblasti Krymu.
Rusko v roku 2014 po uskutočnení kontroverzného referenda fakticky anektovalo Krym a v súčasnosti považuje tento región za územie Ruskej federácie.
Moskva tvrdí, že nahrávka dokazuje plány nemeckej armády na pomoc Kyjevu pri uskutočňovaní útokov na ruskom území.
„Nahrávka naznačuje, že v rámci nemeckej armády sa diskutuje – podstatne a konkrétne – o plánoch na uskutočnenie útokov na ruskom území,“ uviedol 4. marca hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Skutočné plány alebo len hypotetické scenáre?
Peskov vraj nevie, či obsah nahrávky odráža oficiálnu politiku nemeckej vlády, alebo „to nemecká armáda robí z vlastnej iniciatívy“.
Oba scenáre ďalej označil za „veľmi zlé“.
„Oba [scenáre] slúžia na zdôraznenie – ešte raz – priameho zapojenia krajín kolektívneho Západu do konfliktu,“ povedal.
Zostáva nejasné, ako Rusko získalo 38-minútovú nahrávku, ktorej pravosť nemecká vláda medzičasom potvrdila.
Krátko po jej zverejnení O. Scholz povedal, že nahrávka – ktorú označil za „veľmi závažnú“ – sa „veľmi starostlivo a intenzívne skúma“.
Nemecká vojenská kontrarozviedka údajne začala vyšetrovanie toho, čo označila za možný prípad odpočúvania zo strany Ruska.
Podľa B. Pistoria dôstojníci, ktorí hovorili na nahrávke, nediskutovali o konkrétnych vojenských plánoch, ale skôr o hypotetických situáciách.
Hovorca nemeckej vlády označil tvrdenia Ruska, že nahrávka je dôkazom, že Berlín sa pripravuje na vojnu, za absurdnú propagandu.
Vyslanec navštívil ministerstvo zahraničných vecí
Napriek popieraniu ruská tlačová agentúra TASS 4. marca informovala, že Alexander Graf Lambsdorff, berlínsky vyslanec v Moskve, bol predvolaný ruským ministerstvom zahraničných vecí, aby podal vysvetlenie k nahrávke.
Hovorca nemeckej vlády neskôr poprel, že vyslanec bol oficiálne predvolaný, a tvrdil, že stretnutie na ministerstve bolo naplánované vopred.
Zatiaľ nie je jasné, čo sa na stretnutí udialo. A. Lambsdorff údajne opustil budovu ministerstva bez toho, aby sa rozprával s novinármi.
Od začiatku konfliktu štáty združené v NATO – vrátane Nemecka – spoločne poskytli Kyjevu zbrane a vybavenie za miliardy dolárov.
Vedúci predstavitelia NATO však opakovane zdôrazňovali, že dúfajú, že sa vyhnú priamej konfrontácii s Ruskom, pričom sa odvolávali na možnosť globálnej vojny.
„NATO ani jeho spojenci nie sú účastníkmi konfliktu,“ zopakoval minulý mesiac generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Moskva však obvinila západnú alianciu z priameho zapojenia do prebiehajúceho konfliktu tým, že Kyjevu poskytuje zbrane, vybavenie a rôzne iné formy podpory.
Obvinila tiež to, čo často označuje ako „kolektívny Západ“, že využíva Ukrajinu na vedenie zástupnej vojny proti Rusku.
NATO tvrdí, že pomáha Ukrajine brániť sa proti prebiehajúcej ruskej invázii, ktorá minulý mesiac vstúpila do tretieho roka.
Na tejto správe sa podieľala agentúra Reuters.
Pôvodný článok
