Únava z nulových emisií na svetovom samite o klíme? Chýbajú hlavy západných vlád
V pondelok sa v Baku začal 30. svetový samit OSN o klíme. Je zarážajúce, že sa na ňom nezúčastňujú takmer žiadni poprední predstavitelia západných priemyselných krajín. Pozorovatelia to považujú za dôsledok rastúcej nespokojnosti voličov s politikou nulových emisií.
V pondelok 11. novembra sa v Baku začala tohtoročná konferencia OSN o zmene klímy (COP29). Až do 24. novembra chcú zástupcovia viac ako 100 krajín diskutovať o možných nových spôsoboch ochrany klímy. Po tom, čo sa minulý rok v Dubaji na konferenciu zaregistrovalo 84 000 ľudí, bol tentoraz počet účastníkov od začiatku obmedzený na 40 000.
Už teraz je však badateľné, že medzi účastníkmi chýbajú naozaj veľké mená. USA na samite nebude zastupovať prezident Joe Biden ani viceprezidentka Kamala Harrisová. Ich najvyšším prítomným zástupcom je osobitný vyslanec Washingtonu pre klímu John Podesta.
Hlavy západných vlád prídu len z Talianska a Veľkej Británie
Nemeckého kancelára Olafa Scholza zastupuje spolkový minister hospodárstva Robert Habeck a spolkovú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú spolková ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová. Scholz svoju neúčasť odôvodnil vládnou krízou v Nemecku. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa tiež nezúčastní – oficiálne preto, že odsudzuje vojenskú ofenzívu hostiteľského štátu Azerbajdžanu v arménskej enkláve Náhorný Karabach.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, architektka „zelenej dohody“, sa tiež osobne nezúčastní na návšteve Baku. Zastupuje ju jej odchádzajúci rival, predseda Rady Charles Michel, spolu s komisárom pre oblasť klímy Wopke Hoekstrom a komisárom pre energetiku Kadrim Simsonom.
Neprítomný je aj holandský premiér Dick Schoof a britský kráľ Karol III, ktorý sa zotavuje z liečby rakoviny. Nepricestuje ani japonský premiér Šigeru Išiba, ktorý vo svojej krajine čelí značnému politickému odporu, a kanadský premiér Justin Trudeau. Tomu hrozí volebná porážka v roku 2025 – opozícia označuje daň z CO₂, ktorú presadil, za „šialenú“. Chýba aj predseda austrálskej vlády Anthony Albanese.
Mimovládne organizácie považujú absenciu za „pokus o upokojenie hnevu domácich populistov“
Na celosvetovom samite o klíme sa ako šéfovia vlád krajín G7 zúčastnia len britský premiér Keir Starmer a talianska premiérka Giorgia Meloniová. Aj keď väčšina politických lídrov bohatých západných krajín poukazuje na domáce politické krízy, pozorovatelia predpokladajú, že ich neúčasť má aj iné dôvody.
Meena Ramanová z Malajzie, predsedníčka organizácie Priatelia Zeme a pravidelná zástupkyňa Siete tretieho sveta na klimatických konferenciách, povedala pre The National v Abú Zabí: „Je skutočne dosť znepokojujúce počúvať, čo sa politicky deje vo svete.“
Neúčasť mnohých popredných západných politikov považuje za prejav snahy „upokojiť hnev domácich populistov“. Americký prezident Donald Trump už počas volebnej kampane oznámil, že USA pod jeho vedením opustia Parížsku klimatickú dohodu a ďalšie významné klimatické zmluvy. V iných západných krajinách boli ambiciózni klimatickí politici nedávno potrestaní vo voľbách. Občania sa sťažujú na výrazné zvýšenie životných nákladov a zvyšovanie osobných a ekonomických obmedzení pod zástavou ochrany klímy.
Ramanová vyjadruje nepochopenie pre čoraz väčší ústup západných krajín od ochrany klímy. Podľa šéfky mimovládnej organizácie by bolo možné, aby prispeli bez zaťažovania obyvateľstva. Mohli by zdaniť bohatých, znížiť svoje vojenské výdavky alebo obmedziť dotácie na fosílne palivá: „To nie je nemožné. Ak je politická vôľa, existujú spôsoby, ako to urobiť bez ohľadu na to, aké problémy vlády majú.“
Rusko zabránilo štátu EÚ v organizácii podujatia
Asad Rehman zo skupiny bojujúcej proti chudobe War on Want obvinil Západ z nedostatku politickej vôle. Vlády „otvárajú dvere“ vzostupu pravicových populistov, ktorí spochybňujú konsenzus v otázke boja proti zmene klímy. Rehman dodal:
Okrem šéfov vlád západných krajín budú na stretnutí chýbať aj viacerí ďalší, vrátane šéfov vlád viacerých krajín BRICS. V Baku chýba juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, ako aj brazílska hlava štátu Luiz Inácio Lula da Silva – ktorého krajina má budúci rok hostiť konferenciu COP30.
Nezúčastní sa ani indický premiér Naréndra Módí. Vodcu režimu komunistickej strany v Číne Si Ťin-pchinga bude zastupovať vicepremiér Ding Xuexiang. Ruská federácia vysiela predsedu vlády Michaila Mishustina. Rusko predtým vetovalo organizovanie samitu v niektorom z členských štátov EÚ. O usporiadanie podujatia sa okrem iných uchádzalo aj Bulharsko.
Papua-Nová Guinea bude podľa ministra zahraničných vecí dokonca úplne bojkotovať konferenciu OSN o zmene klímy. „Nemá zmysel tam cestovať, ak zaspíme kvôli časovému posunu, pretože nič nedosiahneme,“ povedal Justin Tkatchenko v rozhovore pre tlačovú agentúru AFP.
Svetový samit o klíme COP29 v Baku by mal podľa organizátorov dospieť k finančnej dohode. V nej by sa bohaté krajiny mali zaviazať investovať bilióny do čistej energie investovať do prevencie a riadenia krízových situácií a znižovania znečistenia. 45 najchudobnejších rozvojových krajín chce, aby priemyselné krajiny prispievali do príslušného kompenzačného fondu najmenej 1 000 miliárd amerických dolárov ročne.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
