Umelkyňa vytvára papierové vtáčiky tak realisticky, že vyzerajú, akoby sa chystali odletieť (+Foto)
Umelkyňa Niharika Rajputová nožnicami zručne vystriháva a vytvára kôpky drobných papierových pierok na výrobu jednej zo svojich prepracovaných papierových plastík. Dokončenie jedného takéhoto vtáčieho diela môže trvať týždne, dokonca mesiace. Hotové výrobky sú však také realistické, že ich niektorí považujú za preparovaných vtákov.
Tridsaťročná umelkyňa z Naí Dillí v Indii vždy milovala prírodu; keďže jej otec slúžil v armáde, ich rodina sa neustále sťahovala z miesta na miesto a ona sa často ocitala uprostred prírody. „Rada som zbierala svetlušky do skleného pohára, pozorovala pavúky, ako v noci spriadajú svoje siete, a hrala som sa s lienkami, ich jasná červená farba ma vždy priťahovala,“ povedala pre denník Epoch Times.
Keď však Niharika narazila na rybárika riečneho, ktorého žiarivé farby a jedinečné črty zaujali jej umeleckú predstavivosť, rozhodla sa pre vtáctvo. Následná cesta do Himalájí ju v jej poslaní tvrdila. Keď uvidela modré straky s červenými zobákmi, bola skrátka očarená.
Autorkin pracovný postup tiež prešiel procesom vyberania najlepšej metódy. Spočiatku používala na vytvorenie modelov epoxid a vlákno, ale potom sa rozhodla pre papier kvôli jeho organickému vzhľadu, ktorý podľa jej slov „dokonale kopíruje štruktúru peria“.
Aby boli jej výtvory čo najrealistickejšie, Niharika trávi čas výskumom. Používa množstvo fotografií z rôznych uhlov, aby získala na objekt 360-stupňový pohľad. Následne si ho nakreslí a identifikuje jednotlivé typy peria a črty tváre.
Potom pristúpi k stavbe kostry z kovového pletiva a epoxidovej živice, ktoré vypcháva papierom. Základnú konštrukciu následne pokryje pásikmi papiera, aby vytvorila súvislú plochu, a na tú lepí každé jednotlivo vystrihnuté pierko. „Začínam od chvostových pierok a postupujem smerom nahor,“ vysvetľuje Niharika.
Jednou z výziev, ktorú musela zvládnuť, bolo dodať krídlam objem. Vďaka experimentovaniu sa jej podarilo aj to. „Akonáhle sú všetky pierka prilepené k trupu, pomaľujem ich akrylovými farbami,“ hovorí. Hlava a detaily, ako sú pazúry a zobák, sú vymodelované z epoxidovej živice a prilepené.
Dokončenie každého diela môže trvať dva týždne až tri mesiace, uviedla. Ale stojí to za to. „Stalo sa, že si ich ľudia pomýlili so skutočnými vtákmi,“ hovorí. „Beriem to ako kompliment, pretože to je aj môj hlavný cieľ.“
Niharika prezradila, že vo svojej kolekcii má niekoľko obľúbených výtvorov. „Jeden z nich sa volá The Mating Proposal (Dvorenie). Zobrazuje samčeka rybárika, ktorý kŕmi samičku rybou, aby na ňu zapôsobil počas rituálu párenia,“ vysvetľuje. Samec sedí na kúsku naplaveného dreva, ktoré je tiež vyrobené z papiera a drôtu.
„Ďalší sa volá Parenting (Staranie sa o mladé),“ dodáva. „Predstavuje samičku kolibríka – golierčika ozdobného, ktorá kŕmi svoje mláďatá a samčeka.“
Na treťom obľúbenom diele je samček kolibríka rubínového, ktorý pije nektár z kvetu. Operenec je vyobrazený ako sa vznáša vo vzduchu, pričom kvetu sa dotýka len jeho zobák. Zobraziť ho v danom momente bolo pre Nihariku skutočnou výzvou.
K umeleckej tvorbe mladú Indku inšpirovala láska k prírode. Podľa jej slov majú jej diela za cieľ prinášať ostatným krásu prírody a pripomínať im, že ju treba chrániť. Spolupracuje s organizáciami na ochranu divokej prírody v Indii a v zahraničí, pričom zároveň vedie výtvarné workshopy pre deti a miestne komunity. Organizuje tiež vtáčie festivaly s cieľom zapojiť čo najviac ľudí a zvýšiť povedomie o ohrozených divokých zvieratách.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
