Ukrajine hrozí bankrot, súkromní veritelia jej nechcú znížiť dlh
Ukrajina sa ocitla v dlhovej pasci. Veritelia dýchajú krajine na krk: Dva roky trvajúce moratórium na platenie úrokov z pôžičiek od súkromných veriteľov sa skončí 1. augusta. Ako informuje internetová platforma Euraktiv, Európska komisia teraz vyzvala veriteľov, aby „rýchlo“ dosiahli dohodu s ukrajinskou vládou.
Dohoda o odklade splátok veriteľov bola dohodnutá vo februári 2022, krátko po ruskej invázii. Podľa Euraktivu sa dohoda vzťahuje na približne 15 % ročného hrubého domáceho produktu Ukrajiny, čo predstavuje dobrých 20 miliárd eur.
„Je veľmi dôležité, aby Ukrajina a medzinárodní držitelia dlhopisov rýchlo dosiahli spravodlivú dohodu o parametroch reštrukturalizácie, ktorá je nevyhnutná pre cieľ obnoviť udržateľnosť ukrajinského dlhu,“ uviedol hovorca Komisie vo štvrtok 11. júla na otázku Euractivu.
„Sme presvedčení, že zúčastnené strany nájdu uspokojivú a riadnu dohodu o reštrukturalizácii pred uplynutím pozastavenia obsluhy dlhu s medzinárodnými držiteľmi dlhopisov,“ dodal hovorca.
Zníženie dlhu o 60 % zamietnuté
Minulý mesiac rokovania medzi veriteľmi a Ukrajinou stroskotali. Medzinárodní investori opakovane trvali na tom, aby krajina obnovila splácanie úrokov z úverov poskytnutých od budúceho roka. Medzi veriteľov dlhopisov patria investičné giganty ako BlackRock, Fidelity, Amundi a Pimco. Ako prvý o tom v máji informoval denník Wall Street Journal. Za to, že Ukrajina obnoví splácanie úverov, veritelia ponúkli odpustenie dlhu vo výške 22 %. Ukrajinská strana však požadovala zníženie dlhu o 60 %.
Ak sa do 1. augusta nedosiahne dohoda so súkromnými veriteľmi, môže to Ukrajinu dostať do ešte ťažšej situácie. Vyplatenie pôžičky vo výške 14,3 miliardy eur dohodnutej s Medzinárodným menovým fondom (MMF) v marci 2023 do veľkej miery závisí od toho, či sa Ukrajine podarí dosiahnuť dohodu o jej zahraničnom dlhu. Krajina je preto v súčasnosti pod veľkým tlakom. Finančná pomoc, ktorú oznámili Európa a USA, nebude schopná zmierniť hroziacu rozpočtovú krízu.
Balík pomoci vo výške 60,8 miliardy USD, ktorý po dlhom dohadovaní schválila americká Snemovňa reprezentantov, dávajú USA k dispozícii výlučne na vojenské výdavky. Vyplatenie pôžičky vo výške 50 miliárd USD, ktorú schválili štáty G7 v júni, bude pravdepodobne trvať ešte niekoľko mesiacov. Neočakáva sa, že by prišla v auguste.
Ukrajine hrozí platobná neschopnosť
Ďalšie moratórium pre Ukrajinu vyprší v marci 2027. Dovtedy by sa na rohožke mohli ocitnúť Kanada, Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA, ktoré pravdepodobne tiež očakávajú splátky svojich úverov od marca 2027.
„Ak sa pozastavenie splácania dlhu skončí a nedôjde k dohode o novom pozastavení alebo úplnej reštrukturalizácii dlhu, Ukrajina pravdepodobne zbankrotuje,“ povedal pre Euractiv Tim Jones, vedúci politického oddelenia neziskovej organizácie Debt Justice so sídlom v Spojenom kráľovstve. Jones kritizuje súkromných veriteľov za to, že neprijali 60-percentné zníženie dlhu, ktoré Ukrajina ponúkla.
„Ukrajina nemôže a nemala by platiť súkromným veriteľom v plnej výške, keď čelí invázii Ruska,“ povedal Jones. Dodal, že „jediným dôvodom, prečo súkromní veritelia nie sú ochotní akceptovať väčšie odpustenie dlhu, je to, že presadzujú väčší zisk pre seba“.
486 miliárd dolárov na obnovu Ukrajiny
V spoločnej správe, ktorú vo februári zverejnili OSN, Svetová banka, ukrajinská vláda a Európska komisia, sa celkové náklady na obnovu Ukrajiny odhadujú na 486 miliárd amerických dolárov.
Tento odhad bude nakoniec pravdepodobne podstatne vyšší, keďže Rusko od zverejnenia správy zintenzívnilo svoje útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Finančná situácia Ukrajiny sa zhoršuje, keďže vláda je čoraz viac nútená predávať štátny majetok, aby mohla financovať vojnové úsilie.
Vojenské výdavky Ukrajiny vzrástli z 3,2 % ročného hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2021 na 37 % v minulom roku 2023, zatiaľ čo celkový deficit sa v rovnakom období zvýšil zo 4% na 19,7 %.
Medzinárodný menový fond (MMF) predpovedá, že dlh Ukrajiny dosiahne tento rok 94 % ročného HDP – takmer dvakrát viac ako pred ruskou inváziou.
„Rozpočet je v červených číslach,“ povedal v júni pre New York Times námestník ukrajinského ministra hospodárstva Oleksij Sobolev a varoval, že krajina musí „nájsť iné spôsoby, ako získať peniaze na zabezpečenie makroekonomickej stability“ a zároveň podporiť svoje vojenské úsilie.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
