Ukrajina žiada o pozvanie do NATO, kritizuje 30 rokov starú bezpečnostnú dohodu
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení vyjadrilo poľutovanie nad Budapeštianskym memorandom z roku 1994. Na základe neho sa Ukrajina po rozpade Sovietskeho zväzu (ZSSR) vzdala svojich zbraní.
Snažiac sa o pozvánku do NATO Ukrajina kritizovala tri desaťročia starú dohodu, v ktorej sa vzdala svojich jadrových zbraní výmenou za bezpečnosť. Tá sa však podľa nej nedodržala. Kyjev chce, aby členské štáty pozvali krajinu do NATO na stretnutí ministrov zahraničných vecí aliancie, ktoré sa začalo v utorok (3. 12.). Medzitým sa ruská invázia na Ukrajinu blíži k hranici troch rokov a Rusko na bojisku dosahuje územné zisky.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa odvoláva na Budapeštianske memorandum z roku 1994, na základe ktorého sa Kyjev po rozpade Sovietskeho zväzu vzdal tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na planéte výmenou za bezpečnostné záruky, a to aj zo strany Moskvy. „Budapeštianske memorandum je dnes symbolom krátkozrakosti v strategicko-bezpečnostnom rozhodovaní,“ napísalo ministerstvo vo vyhlásení pri príležitosti 30-ročného výročia podpisu memoranda, ktoré pripadá na 5. decembra.
Vo vyhlásení dodáva, že memorandum „by malo slúžiť ako pripomienka súčasným lídrom euroatlantického spoločenstva, že budovanie európskej bezpečnostnej architektúry na úkor záujmov Ukrajiny, radšej než, aby sa brali na zreteľ, je odsúdené na neúspech“.
Ukrajina verejne poukazuje na porušenie memoranda od roku 2014, keď moskovské vojská anektovali Krymský polostrov. Boje na východe, ktoré si vyžiadali tisíce mŕtvych, boli na základe tzv. minských dohôd z rokov 2014 a 2015 predbežne zastavené. Prímerie sa skončilo, keď Rusko vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu.
Ukrajina sa už blíži k trom rokom vojny s Ruskom. Kyjev sa bráni myšlienke pristúpiť k podobným rokovaniam, ktoré by mohli viesť k dočasnému prímeriu. „Dosť bolo Budapeštianskeho memoranda. Dosť bolo dohôd z Minska. Dvakrát stačilo, nemôžeme sa tretíkrát dostať do tej istej pasce. Jednoducho už nemáme právo, spraviť to“ povedal už skôr ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Kyjev žiada o pevné bezpečnostné záruky a o prijatie do NATO.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení vyzvalo Washington a Londýn, ktoré sú signatármi Budapeštianskeho memoranda, ako aj Paríž a Peking – ktoré podľa Kyjeva za memorandom tiež stáli – aby podporili poskytnutie bezpečnostných záruk Ukrajine. „Sme presvedčení, že jedinou skutočnou zárukou bezpečnosti pre Ukrajinu, ako aj odstrašujúcim prostriedkom proti ďalšej ruskej agresii voči Ukrajine a iným štátom, je plné členstvo Ukrajiny v NATO,“ uviedlo.
Rusko považuje myšlienku vstupu Ukrajiny do NATO za neprípustnú bezpečnostnú hrozbu. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane označil rozširovanie aliancie za „provokatívne“.
Nový generálny tajomník NATO Mark Rutte (Holandsko) sa počas tlačovej konferencie v Bruseli (2. 12.) vyhol viacerým otázkam týkajúcim sa možného vstupu Ukrajiny do aliancie.
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v pondelok (1. 12.) poznamenal, že otázka vrátenia jadrových zbraní Kyjevu nie je pre USA na stole.
„O tom sa neuvažuje, nie. To, čo robíme, je poskytnutie väčšieho množstva rôznych konvenčných kapacít Ukrajine, aby sa mohla účinne brániť a bojovať proti Rusom, nie [poskytnúť im] jadrový potenciál,“ povedal pre ABC News.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
