Sobota 4. januára, 2025
Pohľad na zásobníky v distribučnom uzle zemného plynu v rakúskom meste Baumgarten an der March neďaleko Viedne 16. novembra 2024. (foto: Christian Bruna/Getty Images)
,

Ukrajina zatvára kohútiky. Plyn v Európe zdražie, domnieva sa expert

Rozhodnutie Ukrajiny nepredĺžiť päťročný kontrakt na prepravu ruského zemného plynu ďalej na Západ ovplyvní ceny plynu nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, domnievajú sa niektorí odborníci. Ukrajina prestane prepravovať plyn z Ruska v skorých ranných hodinách 1. januára 2025.

Podľa energetického experta Vladimíra Budinského, bývalého českého ministra dopravy a exprezidenta Zväzu zamestnávateľov banského a naftového priemyslu, strata dovozu z ropovodu Družba určite povedie k nárastu cien, či už v krátkodobom alebo strednodobom horizonte.

„Domácností by sa to, samozrejme, dotknúť nemalo, pretože tie majú zvyčajne zmluvu na celý rok alebo dokonca fixnú na niekoľko rokov. Ich sa to nedotkne,“ upozorňuje, ale poznamenáva, že vplyv to bude mať na priemysel.

„Celý rad veľkých zákazníkov funguje na spotových cenách a tie spotové sa zvýšia. Veľa zákazníkov má špecifické zmluvy, pretože priemysel odoberá väčšinu plynu,“ upozorňuje Budinský s tým, že v Českej republike sa spotrebuje viac energie v plyne ako v elektrine.

Dodávky cez Česko?

Český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček (STAN) zopakoval ponuku Slovensku na dodávky plynu zo západu cez českú vetvu. Kým v minulosti plyn prúdil z východu na západ, teraz by to bolo naopak.

„Vďaka strategickým investíciám, ktoré sa uskutočnili vďaka STAN a ministerstvu priemyslu, a robustnej infraštruktúre je Česká republika pripravená na ukončenie tranzitu cez Ukrajinu. Zároveň máme dostatočnú kapacitu na to, aby sme ju mohli poskytnúť Slovensku,“ napísal Vlček na svojom konte na X.

Podľa webovej stránky zasobyplynu.cz boli zásobníky plynu v Českej republike k 29. decembru 2024 naplnené na 62,8 %. To by malo stačiť na 55 dní v zimnej sezóne.

„Mali sme druhé najnižšie zásoby za posledných šesť rokov a teraz máme len o niečo vyššie zásoby ako v roku 2021, čo premiér označil za nezodpovedné a rizikové,“ hovorí Budinský a dodáva, že zásobníky sa nemôžu úplne vyčerpať, ale musí v nich zostať približne 25 %, aby sa udržal pracovný tlak.

Z krajín, ktoré sú závislé od dovozu ruského plynu, má Česko podľa neho najnižšie zásoby plynu. Napríklad Rakúsko má takmer celoročné zásoby, upozorňuje Budinský, Slovensko má 76 % zásob v terrawatthodinách, čo je takmer dvakrát viac ako Česko, a Slovákov je dvakrát menej ako Čechov, hovorí odborník.

Plynu je dosť, ale…

Budinský zdôrazňuje, že domácnosti sa nemusia obávať nedostatku plynu, pretože ak ho naozaj nebude dosť, štát zasiahne a stanoví limity pre veľkoodberateľov.

Podľa Budinského, ak by situácia s prerušením dodávok cez Ukrajinu trvala dlhšie, nárast cien by domácnosti pocítili v roku 2026. Hoci plynu bude podľa neho vždy dostatok, či už pôjde o ruský plyn prichádzajúci južnou trasou z Turecka alebo skvapalnený plyn, alebo o dovážaný plyn z Kataru, USA a iných krajín, zvýšené náklady na prepravu inými trasami sa musia nevyhnutne premietnuť do predajných cien.

Na rast cien plynu poukazuje aj Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm a ekonomický komentátor Trinity Bank. Podľa neho sú ceny na hlavnej holandskej burze už teraz oveľa vyššie ako pred vojnou.

„Jej hlavný referenčný kontrakt je teraz v priemere o 150 % vyšší, ako bol v rokoch 2018 a 2019. Takže to pôjde navyše o zrušenie dovozu ruského plynu cez Ukrajinu a potom pravdepodobne aj dovozu po mori. Čo ešte viac zvýši burzovú cenu plynu v EÚ. A európskemu priemyslu to zoberie ďalšiu časť konkurencieschopnosti,“ konštatuje Kovanda vo svojom príspevku na X.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha 29. decembra vyzval Európsku úniu, aby zakázala dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do bloku a nahradila dodávky LNG z USA a iných krajín. Francúzsko v súčasnosti dováža najviac skvapalneného plynu z európskych krajín, uvádza Kovanda.

Vysoká hra

Ekonóm si myslí, že cieľom ukrajinskej výzvy na zákaz dodávok ruského plynu je prihovoriť sa Trumpovi. „Skutočným dôvodom eskalácie tlaku Kyjeva je niečo iné, a to hrozba Donalda Trumpa novými clami, ak EÚ nezvýši svoj odber amerického plynu a ropy. Trump ju vyslovil 19. decembra… po jeho spomínanej hrozbe pochopil, že mu konečne má čo ponúknuť v rámci dohody. Bude sa zasadzovať za zrušenie dovozu ruského plynu do EÚ, čo potom vytvorí nové odbytiská pre Spojené štáty,“ domnieva sa Kovanda.

Hoci táto hra môže mať vplyv na ruskú ekonomiku (Gazprom vlani prvýkrát od roku 1999 vykázal stratu 7 miliárd dolárov), rovnako môže potrápiť európsky priemysel, ktorý už teraz zápasí s vysokými cenami energií a klesajúcou konkurencieschopnosťou, konštatuje ekonóm.

Budinský sa tiež pozastavuje nad zvláštnym načasovaním eskalácie cien plynu. „Prečo sa tento úder proti Rusku neuskutočnil skôr? Prečo sa uskutočňuje teraz, tesne pred uzatváraním prímeria, keď by sa situácia mala upokojiť?“ Podľa jeho názoru ide skôr o ekonomickú hru než o strategickú záležitosť. „Ale to sa vždy dozvieme až s odstupom času,“ uzatvára.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj