Ukrajina si vpádom do Kurska pripravila pôdu pre mierové vyjednávania. Viesť ich chce cez prostredníka
Nedávny výpad ukrajinských síl do ruského pohraničia v Kursku má posilniť vyjednávaciu pozíciu Ukrajiny pri presadzovaní mierových rozhovorov. Kyjev k nim chce pristúpiť pomocou tretích strán a nejednať priamo s Putinom, píše server Politico.
V Kyjeve sa podľa serveru intenzívne diskutuje o podobe mierového paktu s Ruskom, ktorý by mohol mať obdobný priebeh ako pri rokovaniach z júla 2022 o obnovení vývozu obilia cez Čierne more. Vtedy obe strany konfliktu pracovali na samostatných dohodách, ktoré potom predložili OSN a Turecku a s ich pomocou sa dospelo ku konečnému diplomatickému riešeniu.
Bleskový úder ukrajinských jednotiek do ruského Kurska mal podľa Politico popohnať Putina k vyjednávaciemu stolu. „V oblasti Kursk môžeme jasne vidieť, ako je vojenský nástroj objektívne používaný na presviedčanie [Ruska], aby vstúpilo do férového procesu vyjednávania,“ uviedol koncom minulého týždňa na svojom X profile Mychailo Podoljak, poradca prezidenta Volodymyra Zelenského.
Využitie prostredníkov pri vyjednávaní tranzitu obilia bolo úspešné a Ukrajina chce preto použiť rovnaký formát aj pri dohode o mieri, aj napriek súčasnej neochote Putina.
Čiernomorský model by túto bezvýchodiskovú situáciu preklenul, hovoria dvaja vysokopostavení ukrajinskí predstavitelia serveru Politico pod podmienkou anonymity. „To je plán, ku ktorému smerujeme,“ povedal úradník blízky ukrajinskej prezidentskej kancelárii.
Šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak o tomto variante hovoril 9. augusta v rozhovore pre European Pravda. „Neviedli sme rokovania s Ruskom. Rokovali sme s Tureckom a OSN a oni rokovali s Ruskom. Bol to úspech. Koridor fungoval rok – mal síce mnoho problémov, ale fungoval. Podobný formát by sa dal znova použiť,“ povedal.
Podľa neho by mal čo najskôr, pokiaľ možno ešte tento rok, prebehnúť druhý mierový samit, pričom nevylúčil, aby sa ho zúčastnila aj ruská strana.
Počas prvého samitu vo Švajčiarsku sa tento rok v júni dohodli 3 počiatočné mierové body – jadrová a energetická bezpečnosť, potravinová bezpečnosť a návrat väzňov. Celkovo chce Kyjev vyjednať 10 bodov vrátane územnej celistvosti Ukrajiny.
„Zelenskyj chce, aby spoločný mierový návrh vzišiel zo stretnutí, ktoré Ukrajina iniciovala počas tohto samitu. Krajiny priateľské Rusku, ktoré sa podieľajú na realizácii mierového programu, majú predložiť svoje návrhy Moskve počas druhého mierového samitu, ktorý chce Kyjev zorganizovať do konca tohto roka,“ uvádza Politico.
O mierové rozuzlenie konfliktu sa tento rok snažil aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý navštívil všetky krajiny, ktoré by mohli do vyjednávania zasiahnuť, teda Ukrajinu, Rusko, Čínu, Turecko a USA, kde sa stretol s kandidátom na prezidenta Donaldom Trumpom. Do neho vkladá Orbán nádeje ako do konečného mierotvorcu.
Rusko však už uviedlo, že sa druhého samitu nezúčastní a označilo mierový vzorec Kyjeva za „neprijateľný“ pre Kremeľ. Ukrajinci sa preto rozhodli „povzbudiť“ Moskvu oznámením, že útoky na Rusko zastavia, až bude zaistená mierová dohoda.
„Čím skôr bude Rusko súhlasiť s obnovením spravodlivého mieru, najmä na základe mierovej formuly, ktorá k takému mieru povedie, tým skôr výpady ukrajinských obranných síl na ruské územie ustanú,“ povedal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Heorhij Tykhyj minulý týždeň.
Pôvodný článok
