Svet » EÚ

Ukrajina, Green Deal a zbrojenie: kríza v Nemecku a Francúzsku paralyzuje EÚ

Nielen volebné víťazstvo Donalda Trumpa v USA výrazne zužuje manévrovací priestor EÚ. Ambície Bruselu brzdia aj krízy vo „vedúcich krajinách“ Nemecku a Francúzsku. Okrem toho dochádza k plazivému odklonu od maastrichtských pravidiel.

Európskej únii nechýbajú veľké ambície – od „zelenej dohody“ po spoločné zbrojenie a „čisté technológie“. Problém konkurencieschopnosti tiež nemožno ignorovať. Napokon, bývalý šéf ECB Mario Draghi vystavil EÚ v tomto smere nelichotivé vysvedčenie. Problémom je, že Brusel sa doteraz spoliehal na Nemecko a Francúzsko ako na hybné sily európskeho rozvoja. Teraz ich však zasiahli vnútropolitické krízy.

Kvôli naivite sa z Európy môže stať kontinent bez výrobcov, varuje predsedníčka hospodárskeho výboru

V priebehu jedného mesiaca padli dve vlády

V oboch krajinách padli vlády za menej ako mesiac. V Nemecku sa kancelár Olaf Scholz 6. novembra rozhodol pre pád, keď odvolal spolkového ministra financií Christiana Lindnera a vyhlásil hlasovanie o dôvere. Očakáva sa, že krajina bude až do 23. februára v režime volebnej kampane. Bude trvať ešte niekoľko mesiacov, kým sa vytvorí vláda, a rozpočet sa pravdepodobne nedokončí pred letom.

V stredu 4. decembra Národné zhromaždenie v Paríži hlasovalo za vyslovenie nedôvery premiérovi Michelovi Barnierovi. Prezident Emmanuel Macron zvolený do roku 2027 čoskoro navrhne nových kandidátov. To však len málo zmení skutočnosť, že už nemá vlastnú parlamentnú väčšinu.

Pád francúzskej vlády: čo bude ďalej?

EÚ by mohla čoskoro stáť pred hotovou vecou

Po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách a ďalších ruských územných ziskoch sa zvyšuje tlak na Ukrajinu, aby začala mierové rokovania. Je nepravdepodobné, že by sa dosiahla dohoda podľa podmienok Kyjeva, ako sa stále v Európe predpokladá. Medzitým dokonca prezident Volodymyr Zelenskyj hovorí o „dočasnom“ vzdaní sa území pod ruskou kontrolou. Prímerie podľa vzoru Kórey alebo Cypru sa zdá byť len otázkou času.

Pre európskych lídrov, tých čo chceli „poraziť Rusko“, by to znamenalo nielen stratu tváre. Je tiež nepravdepodobné, že by USA prejavili prílišné ambície podieľať sa na obnove Ukrajiny. Náklady s tým spojené bude musieť znášať predovšetkým EÚ, ak Ukrajina vstúpi do bloku.

Macron varuje, že EÚ by mohla do troch rokov „zaniknúť“ v dôsledku nadmernej regulácie, sociálneho zaťaženia a nedostatočných investícií

Poľsko a Taliansko ako možné vedúce mocnosti?

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa zatiaľ bude musieť zaobísť bez Nemecka a Francúzska ako priekopníkov medzinárodného spoločenstva. Na obzore nie je ani nikto, kto by mohol prevziať ich úlohu. Poľský premiér Donald Tusk a talianska premiérka Giorgia Meloniová by mali aspoň neporušený základ pre dialóg s Donaldom Trumpom.

Ich slovo by napokon mohlo mať váhu, pokiaľ ide o odvrátenie Trumpovej príliš tvrdej colnej politiky voči EÚ. Poľsko je však hlboko vnútorne rozdelené a čelí agresívnej prezidentskej volebnej kampani. A Meloniovú časť ľavice stále vníma ako nepriateľa, čo brzdí ich schopnosť dosiahnuť konsenzus v rámci EÚ.

Medzitým hrozia nové nezhody v rámci EÚ, keďže Brusel nedávno kritizoval rozpočtovú politiku viacerých krajín. Tentoraz sa to týka najmä krajín, ktoré boli predtým považované za najlepšie príklady obozretnej fiškálnej politiky. Ako informuje portál Euronews, Komisia EÚ minulý týždeň kritizovala Holandsko, Rakúsko a Nemecko za ich rozpočtové plány.

EÚ pokarhala aj šetriace krajiny

Naopak, Brusel schválil rozpočty Talianska, Grécka a Francúzska – v čase, keď sa už objavili náznaky hlasovania o nedôvere premiérovi Barnierovi. Francúzsko, ktoré má dlh viac ako tri bilióny eur, však už dostalo sedem rokov namiesto štyroch na dosiahnutie trojpercentného cieľa.

Podľa odhadov komisára pre hospodárske záležitosti Valdisa Dombrovskisa nebude rozpočtový deficit Rakúska v najbližších rokoch spĺňať maastrichtské kritériá. Tie stanovujú maximálny deficit na úrovni 3 % a maximálny pomer dlhu k HDP na úrovni 60 %.

Politický trend v Nemecku a najmä vo Francúzsku však smeruje k odklonu od úsporných opatrení. Odvolaný nemecký spolkový minister financií Christian Lindner je čoraz viac osamotený vo svojom trvaní na dlhovej brzde.

Vo Francúzsku teraz ľavicová aliancia požaduje, aby bola poverená zostavením vlády. Ani tam nie je výdavková disciplína prioritnou otázkou. Socialistická poslankyňa Claire Fitaová pre Euronews uviedla: „Je potrebné chrániť schopnosti, pracovné miesta a rozvoj, ktorý musíme na európskom kontinente vytvoriť.“ Presadzovanie úsporných opatrení, aké mal na mysli odvolaný premiér Barnier, bolo chybou.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK