Týchto 10 artefaktov naznačuje, že technologicky vyspelé civilizácie existovali už pred tisíckami či miliónmi rokov
Podľa zaužívaného pohľadu na dejiny sa ľudia na zemskej súši vyskytujú v súčasnej podobe len približne 200 000 rokov. Veľká časť technickej vyspelosti, ktorú poznáme z modernej doby, sa začala rozvíjať len pred niekoľkými stovkami rokov, počas priemyselnej revolúcie. Súčasné dôkazy však poukazujú na existenciu vyspelých civilizácií už pred niekoľkými tisícmi rokov – alebo možno ešte skôr.
„Oopart“ (out-of-place artifact) – „nezvyčajný artefakt“ – je termín, ktorým sa dnes označujú početné prehistorické predmety nájdené na rôznych miestach sveta, ktoré vykazujú úroveň technologickej vyspelosti nezodpovedajúcej našim súčasným schopnostiam.
Mnohí vedci sa pokúšajú tieto nezvyčajné artefakty vysvetliť ako prírodné javy. Iní však tvrdia, že takéto ľahostajné vysvetlenia neobstoja pred čoraz väčším množstvom dôkazov, t.j., že praveké civilizácie mali pokročilé vedomosti, ktoré sa v priebehu vekov vytratili a v modernej dobe sa znovu objavili.
Pozrieme sa na rôzne nezvyčajné artefakty, ktorých predpokladaný vek sa pohybuje od tisícov po niekoľko miliónov rokov, a ktoré vykazujú pokrok ďaleko presahujúci ich dobu.
Či ide o skutočnosť alebo fikciu, ťažko povedať. Ponúkame len pohľad na to, čo sa o týchto javoch vie, predpokladá alebo hypoteticky tvrdí, v duchu otvorenosti a zamerania sa na skutočné vedecké objavy.
1. Batérie staré 2 000 rokov
Ukázalo sa, že hlinené nádoby s asfaltovými zátkami a železnými tyčkami vyrobené približne pred 2 000 rokmi sú schopné generovať viac ako 1 volt elektrickej energie. Tieto staroveké „batérie“ našiel nemecký archeológ Wilhelm Konig v roku 1938 neďaleko Bagdadu v Iraku.
„Batérie boli vždy predmetom záujmu,“ uviedol pre BBC Dr. Paul Craddock, odborník na metalurgiu z Britského múzea. „Sú jedinečné. Podľa toho čo vieme, nikto iný nič podobné nenašiel. Sú to zvláštne veci, sú jednou zo záhad života.“
2. Státisícročný múr v Texase
V roku 1852 objavili farmári pri kopaní studne na území dnešného Rockwallského okresu v štáte Texas niečo, čo vyzeralo ako starobylá kamenná stena. Odhaduje sa, že je stará približne 200 000 až 400 000 rokov, niektorí tvrdia, že ide o prírodný útvar, zatiaľ čo iní hovoria, že ho jednoznačne vytvoril človek.
Dr. John Geissman z Texaskej univerzity v Dallase testoval horniny v rámci dokumentárneho filmu televíznej stanice History Channel. Zistil, že všetky boli rovnako zmagnetizované, čo naznačuje, že vznikli na mieste, kde sa nachádzajú, a neboli na toto miesto premiestnené z iného miesta. Niektorých ľudí však tento jediný test v rámci dokumentárneho filmu nepresvedčil a žiadajú ďalšie štúdie.
Geológ James Shelton a architekt John Lindsey, ktorý vyštudoval Harvard, si všimli prvky, ktoré majú architektonické črty, vrátane oblúkov, portálov s obložením a štvorcových otvorov, ktoré pripomínajú okná.
3. Jadrový reaktor starý 1,8 miliardy rokov
V roku 1972 doviezla francúzska spoločnosť uránovú rudu z Okla v africkej Gabonskej republike. Urán bol už ale vyťažený. Zistili, že miesto nálezu zrejme fungovalo ako rozsiahly jadrový reaktor, ktorý vznikol pred 1,8 miliardami rokov a bol v prevádzke približne 500 000 rokov.
Dr. Glenn T. Seaborg, bývalý šéf Komisie Spojených štátov pre atómovú energiu a nositeľ Nobelovej ceny za prácu v oblasti syntézy ťažkých prvkov, sa domnieva, že nejde o prírodný výtvor, a preto musí ísť o jadrový reaktor vyrobený človekom.
Na to, aby urán v priebehu jadrovej reakcie „horel“, sú potrebné veľmi špecifické podmienky. Voda musí byť extrémne čistá, napríklad oveľa čistejšia, než ktorú nájdeme v prírode. Látka U-235 je potrebná na to, aby mohlo dôjsť k jadrovému štiepeniu. Je to jeden z izotopov, ktoré sa prirodzene nachádzajú v uráne. Viacerí odborníci na reaktorové inžinierstvo sa domnievajú, že urán v Oklo nemohol byť dostatočne bohatý na látku U-235, aby reakcia prebiehala prirodzene.
4. Mapa Antarktídy zhotovená predtým, než ju pokryl ľad
Niektorí sa domnievajú, že mapa vytvorená tureckým admirálom a kartografom Piri Reisom v roku 1513, ktorá však pochádza z rôznych starších máp, zobrazuje Antarktídu takú, aká bola vo veľmi vzdialenom období pred pokrytím ľadom.
Z južného pobrežia Južnej Ameriky vystupuje pevnina. Lorenzo W. Burroughs, kapitán amerického letectva v kartografickej sekcii, napísal v roku 1961 list Dr. Charlesovi Hapgoodovi, v ktorom uviedol, že táto pevnina zrejme presne zobrazuje pobrežie Antarktídy, ktoré je pod ľadom.
Dr. Hapgood (1904 – 1982) bol jedným z prvých, ktorí verejne naznačili, že mapa Piriho Reisa zobrazuje Antarktídu v prehistorickom období. Bol to historik vyštudovaný na Harvarde, ktorého teórie o geologických posunoch si vyslúžili obdiv aj Alberta Einsteina. Vyslovil hypotézu, že pevninské masy sa posúvali, čím vysvetlil, prečo je Antarktída zobrazená v spojení s Južnou Amerikou.
Moderné štúdie vyvracajú Hapgoodovu teóriu, že k takémuto posunu mohlo dôjsť v priebehu tisícok rokov, podľa nich k nemu mohlo dôjsť v priebehu miliónov rokov.
5. Seizmoskop starý 2 000 rokov
V roku 132 n. l. vytvoril Čang Cheng prvý seizmoskop na svete. Ako presne funguje, zostáva záhadou, ale repliky tohto zariadenia fungovali s presnosťou porovnateľnou s modernými prístrojmi.
V roku 138 n. l. seizmoskop správne odhadol, že približne 300 míľ západne od hlavného mesta Luoyang dôjde k zemetraseniu. V Luoyangu zemetrasenie nikto nepocítil a varovania každý odmietol, až kým o niekoľko dní nezačali žiadať o pomoc.
6. Mechanismus z Antikythéry
Mechanizmus často označovaný ako staroveký „počítač“, ktorý zostrojili Gréci okolo roku 150 pred n. l., dokázal s veľkou presnosťou vypočítať astronomické zmeny.
„Ak by ho neobjavili… nikto by neveril, že môže existovať niečo také sofistikované,“ povedal matematik Tony Freeth v dokumente televízie NOVA. Mathias Buttet, riaditeľ výskumu a vývoja výrobcu hodiniek Hublot, vo videu, ktoré zverejnilo Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Helénskej republiky, povedal: „Tento Antikytherský mechanizmus obsahuje dômyselné funkcie, ktoré nenájdete. ani pri moderných hodinkách “
7. Železný stĺp v Dillí
Tento stĺp je starý najmenej 1 500 rokov, ale môže byť aj starší. Dodnes je bez hrdze a má ohromujúcu čistotu. Podľa profesora A. P. Guptu, vedúceho oddelenia aplikovaných a humanitných vied na Inštitúte technológií a manažmentu v Indii, obsahuje 99,72 % železa.
V súčasnosti sa vyrába kované železo s čistotou 99,8 %, ale obsahuje mangán a síru, dve zložky, ktoré v stĺpe chýbajú.
Vyrábalo sa najmenej „400 rokov predtým, ako ho mohla vyrobiť najväčšia známa zlieváreň sveta“, napísal John Rowlett v „Štúdii o remeselníkoch starovekých a stredovekých civilizácií s cieľom ukázať vplyv ich vzdelávania na náš dnešný spôsob odborného vzdelávania“.
8. Vikingský meč Ulfberht
Keď archeológovia našli vikingský meč Ulfberht, datovaný do rokov 800 až 1000 n. l., boli ohromení. Nevedeli si predstaviť, ako by technológia na výrobu takéhoto meča bola dostupná pred priemyselnou revolúciou, teda o 800 rokov skôr.
Obsah uhlíka je trikrát vyšší ako v iných mečoch tej doby a nečistoty boli odstránené do takej miery, že železná ruda musela byť zahriata na najmenej 1649 °C.
S veľkým úsilím a precíznosťou novodobý kováč Richard Furrer z Wisconsinu vyrobil meč Ulfberhtovej kvality pomocou technológie, ktorá mohla byť k dispozícii ľuďom v stredoveku. Povedal, že to bola najkomplikovanejšia vec, akú kedy vyrobil, a použil metódy, ktoré ľudia v minulosti pravdepodobne nepoužívali.
9. Prehistorické stavenisko
V 18. storočí narazili robotníci v kameňolome neďaleko francúzskeho mesta Aix-en-Provence na nástroje, ktoré uviazli vo vrstve vápenca 50 metrov pod zemou.
Nález bol zaznamenaný v časopise American Journal of Science and Arts v roku 1820 T. D. Porterom, ktorý prekladal dielo grófa Bournona s názvom „Mineralógia“ (Mineralogy).
Drevené nástroje sa zmenili na achát, tvrdý kameň. Porter napísal: „Všetko nasvedčuje tomu, že tento útvar bol vyhotovený na mieste, kde sa našli úlomky nástrojov. Prítomnosť človeka teda predchádzala vzniku tohto kamenného útvaru, a to veľmi výrazne, keďže už dosiahol taký stupeň civilizácie, že mu bolo známe umenie, ako spracovať kameň a vytvoriť z neho stĺpy.“
10. Milión rokov starý most
Podľa staroindickej legendy postavil kráľ Ráma pred viac ako 1 miliónom rokov most medzi Indiou a Srí Lankou. To, čo sa zdá byť pozostatkom takéhoto mosta, bolo viditeľné zo satelitných snímok, i ked mnohí tvrdia, že ide o prirodzený útvar.
Dr. Badrinarayanan, bývalý riaditeľ Geologického prieskumu Indie, skúmal vzorky jadra mosta. Zmiatol ho výskyt balvanov na vrchnej vrstve morského piesku a teda usúdil, že balvany tam museli byť umiestnené umelo.
Geológovia sa nezhodli na žiadnom prirodzenom vysvetlení. Datovanie je sporné, pretože niektorí tvrdia, že žiadna časť mosta (napríklad vzorky koralov) nemôže poskytnúť pravdivý obraz o tom, aký starý je celý most.
Pôvodný článok
