Tvrdé hodnotenie finančných trhov: Slovensko má rovnaké riziko bankrotu ako Grécko (Analýza)
Nie tak dávno bola domáca ekonomika vnímaná za podobne bezpečnú ako nemecká. Na zničenie dôvery finančných trhov stačilo slovenským politikom pár rokov.
Finančné trhy vnímajú slovenskú ekonomiku za podobne rizikovú ako grécku. Výnosy desaťročných dlhopisov obidvoch krajín sa aktuálne pohybujú okolo úrovne 3,35 %. Práve výška úroku odzrkadľuje dôveru investorov v schopnosť dlžníka vrátiť požičané peniaze. Výnosy desaťročných nemeckých dlhopisov sú len 2,14 %. Najväčšia európska ekonomika je napriek mnohým súčasným problémom stále vnímaná ako zodpovedne hospodáriaca krajina. Nie tak dávno mali investori podobný názor aj na Slovensko.
S príchodom pandémie sa finančné trhy obávali nedostatku peňazí. Európska centrálna banka tieto obavy rozptýlila masívnym kvantitatívnym uvoľňovaním. Záplava lacných eur priniesla dovtedy nevídané veci. Napríklad v podobe záporných výnosov dlhopisov. Začiatkom roku 2021 mali nemecké desaťročné cenné papiere výnos mínus 0,58 %, slovenské mínus 0,44 % a grécke plus 0,65 %. Jedine grécke desaťročné dlhopisy sa nikdy počas pandémie nepredávali za záporné výnosy. Mohli za to obavy investorov z obrovského verejného dlhu, ktorý v spomínanom roku 2021 dosiahol 195 % HDP, čo je najvyššia hodnota v 27-člennej Európskej únii.
Štátna pomoc s hypotékami zničí konkurenciu – môžeme zabudnúť na lacné úvery na bývanie (Analýza)
Nefér voči Grékom
„Slovenské verejné financie sú na gréckej ceste,“ varoval koncom minulého roka minister financií Ladislav Kamenický. Jeho výrok zaznel počas parlamentnej diskusie o rozpočte na rok 2024. Pri pohľade na dáta je možné toto konštatovanie označiť za príliš tvrdé. Lenže nie voči Slovákom, ale Grékom. Prímorský štát hospodáril s nulovým deficitom už v roku 2013. Počas nasledujúcich šiestich rokov dokázal vždy zostaviť prebytkový rozpočet. Deficity sa do gréckych verejných financií vrátili až s príchodom pandémie. Nejde o vysoké čísla. Európska komisia v tomto roku očakáva, že schodok gréckeho rozpočtu dosiahne len 0,9 % HDP.
Slovensko vo svojej demokratickej histórii nikdy nedokázalo hospodáriť vyrovnane. Od vypuknutia finančnej krízy politici gazdovali najzodpovednejšie v rokoch 2017 a 2018. Práve počas nich skončil deficit na najnižšej úrovni: 1% HDP. Finančné trhy napriek vyšším schodkom vnímali slovenskú ekonomiku lepšie ako grécku. Vláda v Aténach dopláca na obrovské dlhy z minulosti. Napríklad v roku 2019 mal grécky rozpočet prebytok 1,5 % HDP, zatiaľčo slovenský rozpočet mal deficit 1,2 % HDP. Lenže verejný dlh Grécka dosiahol 180,6 % HDP a Slovenska len 48 % HDP.
Snaha o udržanie sa pri moci
Situácia sa začala meniť v neprospech slovenskej ekonomiky v roku 2020. Smer v snahe udržať sa pri moci tesne pred voľbami schválil trináste dôchodky. Novú vládu napriek tomu zostavila koalícia vedená Obyčajnými ľuďmi. Tesne po zmene moci teda prišlo k okresaniu trinástych dôchodkov. Lenže nezvládnuté riadenie pandémie prinieslo pokles preferencií. Obyčajní ľudia tak v snahe udržať sa pri moci pretlačili zvýšenie rodinných prídavkov. Sme rodina zas presadilo novinku v podobe rodičovského bonusu.
Ide o vyplatenie odmeny dôchodcom za vychovanie detí. Tento rok môže každý jeden z rodičov dostať od svojho potomka maximálne 282 eur. Podmienkou je, aby pracoval v domácej ekonomike a nebol proti poslaniu peňazí. Na samotnú výšku budúcich dôchodkov pracujúcich detí nemá pritom vplyv, či sa rozhodli rodičom poslať alebo neposlať rodičovský bonus.
Voľby konajúce sa koncom minulého roka vrátili k moci Smer. Vo svojej štvrtej vláde sa chvíľku pohrávali s myšlienkou zrušiť rodičovský bonus. Nakoniec sa rozhodli ho ponechať. V rámci konsolidácie prišlo k zníženiu odvodov do druhého piliera na rovné 4 %. Zároveň sa schválilo vyplatenie plnohodnotného trinásteho dôchodku. Starší ľudia si pravdepodobne v závere tohto roku prilepšia o viac ako 600 eur.
Problém spomínaných výdavkov spočíva v tom, že sú trvalé. To je obrovský rozdiel oproti časti konsolidačných opatrení. Štát sa snaží získať stovky miliónov eur napr. znovuzavedením bankového odvodu. Lenže má ísť o dočasnú daň a samotná koalícia počíta s jej zrušením ku koncu volebného obdobia. Takto nastavené verejné financie smerujú krajinu k obrovským problémom.
Lex Konsolidácia: 2 miliardy do štátneho rozpočtu, t.j. zvýšia sa dane a množstvo poplatkov (+Video)
Smerom k bankrotu
Slovenský trh práce v súčasnosti profituje z rekordnej zamestnanosti. Lenže už koncom tejto dekády začnú do penzie odchádzať populačne silné ročníky. Tie nebudú v dostatočnom počte nahradené čerstvými absolventmi škôl. Klesajúci počet ľudí v produktívnom veku spôsobí vážne ťažkosti na trhu práce a spomalenie hospodárskeho rastu. Už dnes firmy nevedia prostredníctvom úradov obsadiť viac ako 98-tisíc pracovných miest. V budúcnosti to bude ešte horšie.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť modelovala vo svojich výpočtoch pravdepodobnosť slovenského bankrotu ešte počas jesene minulého roku . Nezávislým analytikom vyšlo viacero zaujímavých zistení. Práve pre klesajúcu zamestnanosť bude pre slovenskú ekonomiku extrémne ťažké mať medziročný rast HDP nad úrovňou 2 % v rozmedzí rokov 2030 až 2040. Krajina tým príde o možnosť vyrásť z dlhov. Ide o stav, kedy silný hospodársky rast produkuje vysoké príjmy a vlády nemajú problém splácať staré dlhy aj bez zvyšovania daní alebo znižovania výdavkov.
Verejný dlh je nezodpovedné zvyšovať práve pre klesajúci počet produktívnej populácie. Slovenské záväzky ešte v roku 2019 boli len 48 % HDP. Európska komisia v tomto roku počíta s ich zvýšením na 59,9 % HDP. Problém s nedostatkom pracovnej sily nedokáže vyriešiť ani otvorenie pracovného trhu cudzincom. Títo ľudia nemajú záujem dlhodobo pracovať v slovenskej ekonomike a po nadobudnutí zručností odchádzajú na lepšie platené miesta v západných štátoch.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označila rok 2032 ako zlomový. Práve počas neho má byť riziko nesplácania dlhodobých záväzkov krajiny na úrovni 14 %. V nasledujúcich rokoch začne prudko rásť, a do konca roka 2040 stúpne na úroveň 93 %. Odvrátiť tento negatívny vývoj môže len zodpovedné hospodárenie a stlačenie deficitu minimálne pod 3 % HDP. Slovensko sa pod túto hranicu dostane najskôr v roku 2027. Aj to len za predpokladu, že politici v nasledujúcich voľbách nebudú opäť rozdávať peniaze v snahe získať priazeň voličov a udržať sa pri moci.
Tvrdý bankrot nebude
Krach slovenskej ekonomiky je veľmi málo pravdepodobný. Krajina je členským štátom eurozóny. Gréci po prepuknutí vážnych problémov dostali finančnú pomoc výmenou za tvrdé reformy. Rovnaký scenár je vysoko pravdepodobný aj na Slovensku. Krajinu v prípade pokračovania v nezodpovednom hospodárení čaká znižovanie penzií, prepúšťanie štátnych zamestnancov, zvyšovanie daní a privatizácia štátneho majetku. Spoločným znakom spomínaných opatrení bude razantný prepad životnej úrovne na Slovensku.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
