Turecko zavedie antidumpingové clá na dovoz ocele z Číny, Ruska, Indie a Japonska
Turecko 11. októbra oznámilo, že zavedie antidumpingové clá na dovoz určitých druhov ocele z Číny, Ruska, Indie a Japonska, pričom najvyššia sadzba sa vzťahuje na dovoz z Číny. Podľa oznámenia v tureckom úradnom vestníku sa clo pohybuje od 6,1 % do 43,31 % ceny vrátane nákladov, poistenia a dopravy.
Clá, ktorých cieľom je zabrániť nekalej konkurencii zo strany zahraničných krajín, boli zavedené na základe sťažností domácich výrobcov. Vyšetrovanie dovozu valcovanej ocele ukázalo, že predaj oceľových výrobkov za dumpingové ceny z Číny, Ruska, Indie a Japonska predstavuje hrozbu pre tureckú domácu výrobu, uvádza sa v oznámení.
Clá na dovoz ocele z Číny sa pohybujú v rozmedzí od 15 do 43 %, zatiaľ čo clá na dovoz z Ruska, Indie a Japonska sa pohybujú od 6 do 9 %. Generálny tajomník Tureckej asociácie výrobcov ocele Veysel Yayan uviedol, že clá sa dotknú približne 4 miliónov ton dovážaných výrobkov v hodnote viac ako 2 miliardy eur.
V reakcii na toto rozhodnutie vzrástli akcie tureckého výrobcu ocele Erdemir o 2,48 % a akcie Isdemir o 2,2 %. Turecko rozhodlo o clách v čase, keď rastie obchodné napätie medzi Čínou a Európskou úniou v súvislosti s clami na elektromobily, brandy, syry a ďalší tovar.
Čína predtým podala sťažnosť na Turecko v súvislosti s vyššími clami na dovoz elektrických vozidiel z Číny. Hoci Turecko je členom NATO, nie je členom EÚ. EÚ je však jeho najdôležitejším obchodným partnerom.
Rozhodnutie Turecka zaviesť antidumpingové clá naznačuje jemný posun v medzinárodných vzťahoch Turecka, povedal Sun Kuo-hsiang, profesor medzinárodných vzťahov a obchodu na Nanhua University na Taiwane, pre Epoch Times. „Hoci Turecko a Rusko majú úzke vzťahy v oblasti dodávok energie a geopolitiky, tento krok odráža väčšie zameranie Turecka na ochranu jeho hospodárstva a jeho posun smerom k Západu s cieľom získať väčšiu podporu v globálnej ekonomike, najmä v čase, keď čelí domácemu ekonomickému tlaku,“ povedal Sun.
Ding Shuh-fan, emeritný profesor na Inštitúte pre postgraduálne štúdium východoázijských štúdií na Národnej univerzite Chengchi na Taiwane, spomenul, že ekonomická situácia Turecka „nie je dobrá“ „Dovoz veľkého množstva výrobkov z ocele má veľký dopad na domácu zamestnanosť,“ povedal. „Zavedenie ciel neznamená, že Turecko sa v medzinárodných vzťahoch priblíži viac k Západu.“
Podľa Dinga je nepravdepodobné, že by Čína reagovala proti Turecku v súvislosti s novými clami, pretože „Turecko nijako nereagovalo na prenasledovanie Ujgurov v Číne, ktoré je pre Čínu najväčšou obavou“. Ujguri, prevažne moslimská etnická skupina v Číne, majú s Tureckom spoločné kultúrne a jazykové korene.
Chen Shih-min, docent politológie na Národnej taiwanskej univerzite, pre Epoch Times poznamenal, že postoj Turecka v medzinárodných vzťahoch je nejasný. „Turecko je spojencom NATO. Samozrejme, že musí udržiavať vojenské a bezpečnostné vzťahy s NATO,“ domnieva sa Chen. „Avšak prezident Erdogan je takzvaný silný muž. Apeluje na nacionalistický sentiment Veľkého Turecka s cieľom obnoviť starú Osmanskú ríšu. Preto sa usiluje o relatívne nezávislú zahraničnú politiku. Turecko má v skutočnosti dobré vzťahy s Ruskom. Bude hľadať priestor pre politiku, aby ukázalo svoju nezávislosť a presadilo dôležité postavenie Turecka vo svete.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
