Turecko sa na geopolitickej križovatke usiluje o členstvo v ekonomickom bloku vedenom Ruskom (Analýza)
Turecko potvrdzuje svoj zámer vstúpiť do skupiny krajín BRICS, čo na Západe vyvoláva obavy z jeho záväzkov voči NATO.
Napriek svojmu dlhodobému členstvu v NATO Turecko minulý týždeň potvrdilo svoj zámer vstúpiť do skupiny BRICS, hospodárskeho bloku deviatich krajín, v ktorom dominujú ťažké váhy Rusko a Čína.
Hoci tento krok určite vyvolá rozhorčenie v Bruseli a Washingtone, niektorí odborníci na zahraničnú politiku sa domnievajú, že to pravdepodobne neovplyvní dlhodobé vzťahy Turecka s jeho západnými spojencami.
Tureckí pozorovatelia tvrdia, že tento krok predstavuje „prirodzenú reakciu“ na dlhodobé sťažnosti – krok, ktorého cieľom je ukázať kolektívnemu Západu, že Ankara má „alternatívy“ k aliancii NATO.
Omer Celik, hovorca tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, 3. septembra potvrdil zámer Turecka vstúpiť do skupiny krajín BRICS. „Náš prezident viackrát vyhlásil, že sa chceme stať členom [BRICS],“ povedal novinárom v Ankare.
Skupinu BRICS založili v roku 2006 Brazília, Rusko, India a Čína, pričom Južná Afrika sa pridala o štyri roky neskôr. Odvtedy sa Moskva usiluje o ďalšie rozšírenie tohto bloku ako prostriedku proti hospodárskej hegemónii Západu s cieľom vytvoriť „multipolárny“ svetový poriadok.
V rámci prvého rozšírenia bloku od roku 2010 sa v januári tohto roku k BRICS oficiálne pripojili Irán, Egypt, Etiópia a Spojené arabské emiráty. Saudská Arábia údajne zvažuje členstvo, zatiaľ čo Malajzia a Azerbajdžan tiež oficiálne požiadali o vstup do klubu. V prípade, že do BRICS vstúpi aj Turecko, stane sa prvým členom NATO, ktorý tak urobí.
Takýto krok by však pravdepodobne vyvolal obavy Západu, že Ankara, ktorá už má dobré vzťahy s Moskvou, sa ešte viac posúva k Rusku.
„Prirodzená reakcia“
Podľa Matthewa Bryza, bývalého predstaviteľa Bieleho domu a vysokého úradníka ministerstva zahraničných vecí, želanie Turecka pripojiť sa k BRICS nesignalizuje odklon Ankary od Západu.
„Nevnímam to ako novú hrozbu pre vzťahy Turecka so Západom,“ povedal Bryza pre The Epoch Times a dodal, že tento krok bol pravdepodobne motivovaný dvoma faktormi. „Po prvé, strategická tradícia [v Turecku] zabezpečovať národné záujmy skôr prostredníctvom voliteľnosti než principiálnej ideológie,“ povedal Bryza.
„A po druhé, snaha trochu vystrašiť Západ, a to jednak z emocionálnej zloby, jednak ako vyjednávacia taktika v snahe dosiahnuť ústupky.“
Podľa tureckého zahraničnopolitického experta Halila Akinciho je novonadobudnutý záujem Ankary o BRICS „prirodzenou reakciou“ na to, čo nazval „vytrvalo negatívnym postojom“ západných mocností voči Turecku. Uviedol niekoľko dlhodobých tureckých sťažností voči Západu vrátane zastaveného prístupového procesu do EÚ, ktorý sa začal pred takmer 20 rokmi. Prístupové rozhovory boli v roku 2018 pozastavené z dôvodu toho, čo Brusel nazval „demokratickým ústupom“ na strany Erdoganovej vlády.
„V tejto chvíli je vstup do EÚ len niečo ako sen,“ povedal pre The Epoch Times Akinci, ktorý v rokoch 2008 až 2010 pôsobil ako turecký veľvyslanec v Rusku. Obvinil tiež Spojené štáty, že „konajú v rozpore s tureckými záujmami“ na Blízkom východe – najmä v Iraku a Sýrii – a vyvolávajú problémy v regióne južného Kaukazu.
„NATO je stále veľmi dôležité pre bezpečnosť Turecka, preto si Západ myslí, že Turecko nemá žiadne alternatívy,“ povedal Akinci. Ale tým, že sa Turecko približuje k BRICS – a tým aj k Moskve – „ukazuje Západu, že má alternatívy“, dodal bývalý diplomat.
Jurij Ušakov, vysokopostavený poradca Kremľa, 4. septembra uviedol, že turecká ponuka na vstup do bloku bude preskúmaná na nadchádzajúcom samite BRICS v ruskom meste Kazaň. V ten istý deň turecká tlač s odvolaním sa na prezidentské zdroje informovala, že na samite, ktorý sa má konať koncom októbra, sa zúčastní aj samotný Erdogan.
Protichodné záujmy
Turecko za Erdoganovej vlády udržiava dobré vzťahy s Ruskom, s ktorým má rozsiahle obchodné vzťahy a dlhú námornú hranicu v Čiernom mori. Ankara síce odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022, ale odmietla podporiť západné sankcie voči Moskve – čo vyvolalo nevôľu jej spojencov v NATO.
Turecko si tiež zachovalo dobré vzťahy s Kyjevom, ktorý mu umožnil zohrávať úlohu sprostredkovateľa.
„Turecko sa nepridalo k sankciám USA voči Rusku a v skutočnosti sa snažilo z nich profitovať,“ povedal Bryza. „Jeho politické vedenie však dôsledne zdôrazňovalo svoj nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu v plnom rozsahu,“ dodal Bryza, člen správnej rady Jamestown Foundation, washingtonského think tanku venujúceho sa otázkam obrannej politiky.
„Turecko tiež vyjadrilo podporu územnej celistvosti Ukrajiny a poskytlo jej dôležitú vojensko-technickú pomoc,“ povedal. Napriek tomu sa obavy z tureckého príklonu k Moskve vystupňovali v júli, keď Erdogan povedal, že dúfa, že Turecko vstúpi do Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS).
ŠOS je impozantný blok eurázijských štátov, ktorému podobne ako BRICS dominujú Moskva a Peking, dvaja najmocnejší členovia. Organizácia bola založená v roku 2001, aby slúžila ako protiváha rastúcemu vplyvu Západu v eurázijskom regióne.
ŠOS má v súčasnosti 10 stálych členov vrátane Indie, Pakistanu a Iránu a štyroch stredoázijských republík. Od roku 2013 je Turecko „partnerom v dialógu“ ŠOS, čo sa vo všeobecnosti považuje za prvý krok k plnému členstvu.
V júlových vyjadreniach pre americkú tlač Erdogan mnohých pozorovateľov prekvapil vyhlásením, že Turecko sa chce stať „stálym členom“ ŠOS. „Ako člen NATO nepovažujeme za problém komunikovať s krajinami ŠOS, BRICS [alebo] Európskej únie,“ povedal.
Erdogan dodal, že túto otázku už nastolil lídrom Ruska aj Číny. Moskva vo všeobecnosti privítala myšlienku, aby sa Turecko stalo členom ŠOS. Po Erdoganových vyjadreniach však hovorca Kremľa poukázal na to, čo nazval „konfliktom záujmov medzi záväzkami Turecka ako člena NATO a ideológiou, ktorá sa odráža v zakladajúcich dokumentoch ŠOS“.
Podľa zakladajúcej charty je cieľom ŠOS podporovať politickú, hospodársku a obchodnú spoluprácu medzi jej členmi. Zaoberá sa aj otázkami týkajúcimi sa spoločnej regionálnej obrany a bezpečnosti. V júli ruský prezident Vladimir Putin na samite ŠOS, ktorý sa konal v Kazachstane, vyzval na vytvorenie novej eurázijskej „architektúry“, ktorá by nahradila „zastarané euroatlantické modely, ktoré poskytovali jednostranné výhody niektorým štátom“.
Minulý mesiac sa turecký minister obrany Yasar Guler snažil rozptýliť obavy Západu zdôraznením pokračujúceho záväzku Ankary voči NATO. „Našou prioritou je plniť si povinnosti voči NATO ako dôležitému spojencovi a posilňovať solidaritu s našimi spojencami,“ povedal Guler v rozhovore pre agentúru Reuters. Uviedol tiež, že Ankara bude zachovávať „vyvážený a aktívny prístup“ k Rusku aj Ukrajine v nádeji, že sa jej podarí sprostredkovať dohodu o prímerí.
Podľa Bryza flirtovanie Turecka s BRICS a ŠOS odráža „transakčný“ prístup Ankary k vzťahom s Moskvou. „Turecko viedlo proti Rusku viac vojen ako ktorákoľvek iná krajina,“ povedal. „Nechce zostať samo proti Rusku. „Chce však tiež ekonomicky a politicky profitovať – kedykoľvek a kdekoľvek je to možné – zo svojich vzťahov s Ruskom, odolávať ruskému tlaku a zároveň sa vyhýbať zbytočným antagonizmom.“
Pôvodný článok
