Trumpovi poradcovia prišli s víziou rýchleho mieru. Chcú zatlačiť ako na Ukrajinu, tak aj na Rusko
Dvaja hlavní poradcovia bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa navrhli plán, ktorý má čo najskôr ukončiť vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. 25. júna o tom informovala agentúra Reuters, pričom citovala generálporučíka vo výslužbe Keitha Kellogga a bývalého zamestnanca americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Freda Fleitza.
Trump, opätovný republikánsky kandidát na prezidenta, už niekoľkokrát naznačil, že po zvolení by bol schopný vojnu ukončiť do 24 hodín. Neuviedol však konkrétne detaily svojho plánu.
Kellogg a Fleitz uviedli, že USA by mali vyvinúť tlak ako na Ukrajinu, tak aj na Rusko a dostať ich čo najrýchlejšie k rokovaciemu stolu. Navrhované prímerie by zmrazilo frontové línie tam, kde sa v súčasnej pozícii nachádzajú.
Pokiaľ by Ukrajina odmietla uzavrieť mierové rokovania, USA by zastavili svoju vojenskú pomoc. „Povieme Ukrajincom: ‚Musíte zasadnúť k rokovaciemu stolu, a ak k nemu nezasadnete, podpora zo strany Spojených štátov vyschne‘,“ povedal Kellogg.
Zároveň dodal, že varovanie by bolo adresované aj Rusom. Ak by Rusko podmienky prímeria odmietlo, USA by vojenskú podporu Ukrajine zvýšili. „A (ruskému prezidentovi) Putinovi povieme: ‚Musíte zasadnúť k rokovaciemu stolu. Ak k nemu nezasadnete, potom dáme Ukrajincom všetko, čo potrebujú, aby vás zabili na bojisku‘.“
Fleitz zhodnotil, že Trump na plán reagoval pozitívne, avšak uviedol veci na pravú mieru: „Netvrdím, že s ním súhlasil alebo súhlasil s každým jedným slovom, sme však spokojní so spätnou väzbou, akú sme dostali.“
Hovorca Trumpovej kampane Steven Cheung zdôraznil, že len vyhlásenia od Trumpa alebo oficiálnych predstaviteľov jeho kampane by mali byť považované za ich oficiálne stanoviská.
Detailnejšie rozpracované body plánu boli zverejnené v dokumente, ktorý v apríli zverejnil Trumpovi blízky think tank America First Policy Institute. Jeden z bodov dokumentu hovorí aj o vstupe Ukrajiny do NATO. To by malo byť odložené na neurčito.
Podľa Reuters by návrh znamenal veľký posun v postoji samotných USA ku konfliktu. USA by tiež mohli čeliť odporu zo strany európskych spojencov a rovnako tak Trump odporu v rámci Republikánskej strany.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova je ruský prezident Vladimir Putin stále otvorený rokovaniam. Taktiež uviedol, že Moskva nepozná podrobnosti spomínaného plánu, reálny mierový plán však musí zohľadňovať realitu na bojisku. „Hodnota akéhokoľvek plánu spočíva v detailoch a v tom, či zohľadňuje situáciu na bojisku,“ povedal Peskov.
Rusko v posledných mesiacoch dosiahlo nejaké územné zisky, avšak frontové línie sa od konca minulého roka celkovo takmer nepohli, a to aj napriek desiatkam tisíc mŕtvych na oboch stranách v neľútostnej zákopovej vojne – najkrvavejších bojoch v Európe od druhej svetovej vojny.
Fleitz povedal, že Ukrajina podľa ich plánu nemusí formálne postúpiť žiadne svoje územie Rusku. Avšak považuje za nepravdepodobné, že by v blízkej dobe znovu získala kontrolu nad celým svojím územím. „Obávame sa, že sa z toho stane vojna, kde sa bude bojovať až do úplného vyčerpania, a to zabije celú generáciu mladých mužov,“ povedal.
Kyjev sa doteraz k plánu nevyjadril. Tvrdí však, že mier môže nastať len po úplnom odchode ruských síl z celého územia a obnovení územnej celistvosti Ukrajiny. Počas stretnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov minulý týždeň francúzski a britskí veľvyslanci zopakovali rovnaký názor.
Bidenov tím pre predvolebnú kampaň vyhlásil, že Trump nemá záujem postaviť sa proti Putinovi a bojovať za demokraciu. „Donald Trump chváli Vladimíra Putina pri každej príležitosti, ktorú dostane, a dal jasne najavo, že sa nepostaví proti Putinovi ani sa nepostaví za demokraciu,“ povedal hovorca kampane James Singer.
Ruský prezident Vladimir Putin nedávno (14. 6.) vo svojom prejave ponúkol vlastné podmienky prímeria. Tie okrem iného zahŕňali úplné stiahnutie Ukrajiny z Donetskej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti a zrušenie akýchkoľvek budúcich ambícií Ukrajiny na vstup do NATO.
Splnenie týchto podmienok by znamenalo, že Ukrajina sa vzdá významných častí svojho územia, ktoré momentálne kontroluje. Prezident Volodymyr Zelenskyj a ďalší ukrajinskí predstavitelia jednoznačne odmietli myšlienku prímeria, ktoré by potvrdzovalo ruské územné zisky.
„A bude tu veľa takýchto podmienok, v závislosti od toho, ako silný bude v tom momente (prezident Putin). Preto je prímerie s Ruskou federáciou pasca,“ povedal vtedy Zelenskyj.
