Trumpova administratíva zverejnila viac ako 2 000 spisov o atentáte na Kennedyho
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa 18. marca zverejnila tisíce strán dokumentov týkajúcich sa atentátu na prezidenta Johna F. Kennedyho (JFK) v roku 1963, takmer dva mesiace po tom, ako Trump nariadil ministerke spravodlivosti a riaditeľke Národných spravodajských služieb vypracovať plán ich zverejnenia.
Viac ako 1 100 spisov bolo zverejnených na webovej stránke Národného archívu okolo 19:00 a ďalších viac ako 1 000 spisov bolo sprístupnených o 22:30. Denník Epoch Times tieto dokumenty preskúmava, pričom medzi nimi sú aj naskenované kópie predtým utajovaných materiálov.
Prezident Trump v pondelok (17. 3.) počas prehliadky Kennedyho centra múzických umení vo Washingtone novinárom povedal, že jeho administratíva čoskoro zverejní približne 80 000 strán spisov o atentáte na JFK. „Zajtra oznámime a zverejníme všetky Kennedyho spisy. Ľudia na to čakali celé desaťročia,“ uviedol. „Máme obrovské množstvo dokumentov. Bude to veľa čítania.“
„Povedal som: Len nič neredigujte. Nemôžete nič redigovať,“ dodal prezident.
Trump podpísal 23. januára výkonné nariadenie, ktorým dal ministerke spravodlivosti Pam Bondiovej a riaditeľke Národných spravodajských služieb Tulsi Gabbardovej 15 dní na vypracovanie plánu na „úplné a kompletné zverejnenie“ všetkých zostávajúcich spisov o atentáte na JFK.
Nariadenie im tiež dalo 45 dní na prípravu plánov na zverejnenie všetkých zostávajúcich spisov o atentátoch z roku 1968 na bývalého ministra spravodlivosti Roberta F. Kennedyho a reverenda Martina Luthera Kinga Jr., čím Trump nadviazal na sľuby, ktoré dal počas svojej kampane a na prediniuguračnom zhromaždení vo Washingtone 19. januára.
Nie je to prvýkrát, čo vláda zverejnila dokumenty o vražde Kennedyho. Federálna vláda v 90. rokoch prijala nariadenie, že všetky dokumenty súvisiace s atentátom budú uchovávané v jednej zbierke v Národnom archíve a zverejnené do roku 2017, pričom prezident môže pripustiť výnimky.
Po nástupe do funkcie v roku 2017 Trump oznámil, že umožní zverejnenie záznamov, ale niektoré dokumenty boli zadržané z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť. Ďalšie spisy boli zverejnené za nasledujúcej administratívy, ale prezident Joe Biden tiež niektoré zadržal s odvolaním sa na potrebu chrániť „pred identifikovateľnými hrozbami pre obranu, spravodajské operácie, vymáhanie práva a zahraničné vzťahy, ktoré majú takú závažnosť, že prevažujú nad verejným záujmom na zverejnení“.
Podľa Národného archívu bolo do roku 2023 zverejnených približne 99 % z viac ako 6 miliónov strán dokumentov, fotografií, filmov, zvukových záznamov a artefaktov súvisiacich s atentátom na JFK.
Podľa odhadu výskumníkov stále zostáva zverejniť približne 3 000 spisov a 11. februára FBI oznámila, že v rámci nového vyhľadávania na základe Trumpovho výkonného nariadenia našla ďalšie záznamy týkajúce sa atentátu na JFK. „Výsledkom vyhľadávania bolo približne 2 400 novo evidovaných a digitalizovaných dokumentov, ktoré predtým neboli uznané ako súčasť spisu o atentáte na JFK,“ konštatoval úrad vo svojom vyhlásení pre Epoch Times.
Výskumníci tvrdia, že môže existovať ďalších približne 500 dokumentov, ktoré prezident nemusí byť schopný zverejniť, vrátane daňových priznaní, na ktoré sa nevzťahovalo nariadenie z roku 2017.
Lee Harvey Oswald bol 22. novembra 1963 zatknutý v Dallase a obvinený zo streľby na Kennedyho po tom, čo sa usadil na ostreľovačskom mieste na šiestom poschodí skladu školských kníh Texas School Book Depository, odkiaľ boli v osudný deň počuť výstrely. O dva dni neskôr Oswalda zastrelil majiteľ nočného klubu Jack Ruby, keď ho polícia prevážala do iného väzenia.
Niektoré z predtým zverejnených dokumentov poukazujú na Oswaldove väzby na Sovietsky zväz vrátane depeší CIA a interných memoránd dokumentujúcich jeho návštevy sovietskej a kubánskej ambasády v Mexico City niekoľko týždňov pred atentátom.
V jednom dokumente sa opisuje, ako Oswald volal na sovietsku ambasádu a žiadal o víza na cestu za Železnú oponu. Navštívil aj kubánske veľvyslanectvo, zrejme v nádeji, že získa víza na Kubu, kde by mohol čakať na sovietske víza. Viac ako mesiac pred atentátom sa Oswald vrátil autom späť do Texasu cez hraničný priechod.
V ďalšom dokumente sa opisuje zachytený telefonát Oswalda z Mexico City. V septembri 1963 údajne komunikoval s agentom KGB na sovietskom veľvyslanectve.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
