Trump uvalil 25 % clo na dovoz automobilov: ako zasiahnu Slovensko a EÚ? (Analýza)
Minulý týždeň americký prezident Trump oznámil zvýšenie dovozného cla na automobily až na 25 %, čo nadobudne platnosť od 2. apríla. Toto opatrenie zasiahne všetky vozidlá, ktoré neboli vyrobené v Spojených štátoch, a tiež o mesiac neskôr aj všetky automobilové súčiastky. Trump varoval pred možnou eskaláciou obchodnej vojny, ak bude Európska únia (EÚ) pokračovať v spolupráci s Kanadou s cieľom ekonomicky poškodiť USA. Tento krok je zameraný na podporu amerického automobilového priemyslu, ale pre slovenský automobilový sektor predstavuje výraznú výzvu, keďže Spojené štáty sú tretím najväčším exportným trhom pre slovenské vozidlá. Podľa šéfa priemyselných zväzov môže obchodná vojna Európu aj posilniť.
Trump uvalil 25 % na dovoz automobilov
Americký prezident Donald Trump v stredu (26. 3.) avizoval zvýšenie dovozného cla na automobily až na 25%. Toto rozhodnutie by malo nadobudnúť platnosť 2. apríla. Prirážka sa dotkne „všetkých automobilov, ktoré neboli vyrobené v Spojených štátoch”, a o mesiac neskôr aj automobilových súčiastok.
Ešte predtým varoval pred eskaláciou obchodnej vojny na sociálnej sieti. „Ak bude Európska únia spolupracovať s Kanadou s cieľom ekonomicky poškodiť USA, budú na obe krajiny uvalené rozsiahle clá, oveľa väčšie, než sa v súčasnosti plánujú,” uviedol.
Trump takýmto rozhodnutím sleduje viaceré ekomonické aj politické ciele. Chce ním podporiť americký automobilový priemysel a motivovať spotrebiteľov ku kúpe domácich vozidiel. Rovnako aj zatlačiť na zahraničné automobilky, aby presunuli výrobu do USA a vytvorili pracovné miesta pre domácich, napĺňať predvolebné sľuby a ochraňovať pracovné miesta v priemyselných štátoch ako Michigan a Ohio. Tiež očakáva navýšenie federálnej kasy o sto miliárd dolárov.
„Clá nás urobia veľmi bohatými a veľmi silnými,” avizoval Trump na konci januára. „A k ostatným krajinám budeme pristupovať veľmi spravodlivo, ale ak sa nad tým zamyslíte, iné krajiny nám clá účtujú, my im clá neúčtujeme, a je najvyšší čas, aby sa to zmenilo.”
Za nekalú obchodnú praktiku označuje daň z pridanej hodnoty (DPH) uvalenú na americký tovar predávaný do EÚ. „Zaobchádza sa s nami tak zle. Neberú naše autá, neberú naše poľnohospodárske výrobky, v podstate neberú takmer nič. A máme obrovský deficit s Európskou úniou, takže budeme robiť niečo veľmi podstatné,” povedal Trump.
Slovensko stojí pred veľkou výzvou
Nárast cla bude aj pre slovenský automobilový priemysel predstavovať obrovskú výzvu. „Spojené štáty sú v exportnom rebríčku slovenského automobilového priemyslu na tretej priečke,” pripomína Inštitút hospodárskych analýz. Pred USA je na prvej priečke Čína a za ňou Nemecko.
„Výrazný nárast podielu pridanej hodnoty smerujúcej do Číny a USA naznačuje potrebu dôkladného monitorovania obchodných vzťahov s týmito krajinami. Protekcionistické opatrenia môžu mať významný dopad na budúci vývoj slovenského priemyslu,” upozorňuje inštitút a zdôrazňuje, že stabilné obchodné vzťahy a diverzifikácia vývozu sú kľúčové pre dlhodobý rast slovenského priemyslu.
Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že za rok 2024 Slovensko do Spojených štátov exportovalo osobné automobily v celkovej hodnote 3,1 miliady eur. Táto čiastka predstavuje 2,4 % slovenského HDP, 8 % z celkovej hodnoty vývozu z EÚ do USA, 10,6 % z celkového množstva exportovaných automobilov zo Slovenskej republiky a 70 % z celkovej hodnoty vyvážaných artiklov zo SR do Spojených štátov. Naviac v tom nie sú zarátané dopravné prostriedky a súčiastky do automobilov, čo za rok 2024 predstavovalo 55 miliónov eur.
„Veľmi jasne si uvedomujeme koncentráciu výroby áut na Slovensku a namiesto masívneho zbrojenia Európy budeme žiadať Európsku úniu o masívnu pomoc pre automobilový priemysel,” uviedol na Facebooku vo štvrtok (27. 3.) premiér Robert Fico (Smer-SD).
„O tejto hrozbe som v tomto roku osobne rokovala aj so všetkými automobilkami, ktoré na Slovensku majú svoje výrobné závody. Rokovania za Európu viedol Maroš Šefčovič, ktorý bol viackrát osobne v Amerike a hľadal možnosti, ako sa vyhnúť obchodnej vojne,” naznačila v rovnaký deň ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).
Rezort hospodárstva na sociálnej sieti uisťuje, že úzko spolupracuje s partnermi v EÚ na spoločných riešeniach na udržanie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu. Zároveň vyhľadáva nové obchodné príležitosti a podporuje inovácie na posilnenie pozície Slovenska na globálnom trhu.
Obchodná vojna
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo svojom oficiálnom vyhlásení vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím Bieleho domu uvaliť clá na vývoz automobilov z Európy.
„Automobilový priemysel je hnacou silou inovácií, konkurencieschopnosti a vysokokvalitných pracovných miest prostredníctvom hlboko integrovaných dodávateľských reťazcov na oboch stranách Atlantiku,” argumentovala Leyenová. Pripomenula, že clá sú v podstate dane, ktoré negatívne ovplyvňujú podniky a ešte viac zaťažujú spotrebiteľov v USA aj v EÚ.
Leyenová vyhlásila, že EÚ posúdi toto oznámenie spolu s ďalšími opatreniami, ktoré USA plánujú zaviesť v najbližších dňoch. „EÚ bude aj naďalej hľadať riešenia na základe rokovaní a zároveň bude chrániť svoje hospodárske záujmy,” vyhlásila. Dodala, že EÚ ako významná obchodná veľmoc zložená z 27 členských štátov bude jednotne ochraňovať svojich pracovníkov, firmy, ako aj spotrebiteľov naprieč celým spoločenstvom.
Odkazy šéfky EK nezostali bez odozvy a Trump zareagoval 27. marca hrozbou ďalšieho navýšenia ciel, ak zo strany EÚ príde nejaká reakcia.
Talianska premiérka varuje pred reťazou odvetných ciel
Pred odvetnými clami medzi EÚ a USA varovala talianska premiérka Giorgia Meloniová. 18. marca vyzvala k pragmatizmu s cieľom zabrániť „začarovanému kruhu” ciel medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi.
„Verím, že nie je múdre podľahnúť pokušeniu odvety, ktorá sa stáva začarovaným kruhom, kde všetci strácajú,“ povedala. „Som presvedčená, že musíme pokračovať v konkrétnej a pragmatickej práci na hľadaní spoločného základu a vyhnúť sa obchodnej vojne, ktorá by neprospela nikomu, ani Spojeným štátom, ani Európe,” skonštatovala v talianskom Senáte.
Dodala, že transatlantické clá by pravdepodobne vyvolali zvýšenie inflácie, ktorá by v konečnom dôsledku znížila kúpnu silu Európanov.
„Nie som presvedčená, že reagovať na clá ďalšími clami je vždy dobré riešenie,” uviedla Meloniová. „Preto si myslím, že Taliansko by malo vynaložiť energiu na hľadanie rozumných riešení medzi Spojenými štátmi a Európou, ktoré by sa riadili viac logikou ako inštinktom, v duchu vzájomného rešpektu a hospodárskeho pragmatizmu.”
Dovozné clá nie sú dobrý krok
Ekonóm a bývalý minister financií Ivan Mikloš si nemyslí, že sa naplnia očakávania prezidenta Trumpa o vyrovnaní pasívnej obchodnej bilancie USA.
„Takmer všetci ekonómovia vám povedia, že dovozné clá sú zlý krok a neprinesú pozitívne efekty pre ekonomiku, ktoré očakáva Trump. Určite vyvolajú odvetné opatrenia postihnutých krajín, čo sa už aj stalo a začala sa obchodná vojna,” uviedol v rozhovore pre SME.
Zároveň si myslí, že tento krok môže pre slovenské automobilky predstavovať obrovský problém, keďže už pri terajšom nastavení majú problém konkurovať lacnejším autám vyrobených v Číne. „Trump zjavne verí vo vyrovnanú obchodnú bilanciu, ale je to nezmysel. Problém ciel je v tom, že poškodia všetkých. Viac však menšie a otvorené ekonomiky, akou je aj tá slovenská,” uzavrel Mikloš.
Posledná snaha o zachovanie bezpečnosti USA
Podľa konzervatívneho amerického politického komentátora Victora Davida Hansona predstavujú zavádzané americké clá nástroj, ktorý USA používa len vtedy, keď desaťročia zlyhávajú diplomatické rokovania, samity, prosby a prázdne hrozby.
„Európska únia má so Spojenými štátmi obrovský prebytok vo výške pol bilióna dolárov. Ako to? Pretože Spojené štáty takmer 80 rokov dotovali jej obranu počas studenej vojny a po nej. Európa sa správa, akoby sa spamätávala z druhej svetovej vojny, aby mohla asymetrickými clami zasiahnuť údajne neobmedzene bohatého amerického mecenáša,” skonštatoval v komentári pre Epoch Times.
Trump sa podľa neho prostredníctvom ciel snaží zastaviť prílev zahraničných zločincov, prekračovanie hraníc miliónmi nelegálnych prisťahovalcov, vývoz drog zabíjajúcich Američanov zo strany kartelov, porušovanie predošlých obchodných dohôd a využívanie Spojených štátov spojencami na dotovanie ich vlastnej obrany.
„Trumpove clá sú poslednou zúfalou snahou o obnovenie globálnej reciprocity a zachovanie bezpečnosti Ameriky. A naši „šokovaní“ priatelia, spojenci a nepriatelia to v súkromí až príliš dobre vedia,” napísal.
Clá sú zlé pre všetkých
Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych vied (INNES) v diskusnej relácií Braňo Závodský naživo uviedol, že ekonómovia nie sú vo väčšine názorov jednodní, ale na tom, že clá sú zlé, majú širokú zhodu.
„Je pravda, že európske clá na dovoz amerických áut sú 10%, zatiaľ čo americké clá na dovoz európskych sú 2,5%. Donald Trump zvykne argumentovať tým, že Spojené štáty americké majú veľký deficit v obchode s tovarmi, ale už nehovorí B. Pri obchode so službami majú Spojené štáty americké výrazne navrch oproti tomu čo, Európska únia dováža do Spojených štátov,” priblížil. Doplnil, že pod službami sa majú na mysli sociálne siete, komunikačné siete, softvéry, bankové a právnické služby.
„Tie clá fungujú tak, že oni predražia nákupy pre všetkých amerických spotrebiteľov, a to znamená, že oni si ich budú môcť kúpiť menej a budú si kupovať menej aj od amerických producentov. A tie clá spôsobia aj spomalenie americkej ekonomiky, takže celá táto hra na zvyšovanie ciel skončí tým, že sú poškodené vždycky obidve strany,” uzavrel Ďurana.
INNES odporúča EÚ neeskalovať situáciu
EÚ a USA majú najrozsiahlejšie obchodné vzťahy na svete, pričom denne medzi nimi prechádzajú tovary a služby v hodnote 4,4 miliardy eur a až 20 % exportu z EÚ smeruje do USA, informuje INNES v tlačovej správe. V roku 2023 dosiahol obchod s tovarom 851 miliárd eur, pričom EÚ mala prebytok 157 miliárd eur. Naopak, pri obchode so službami bol deficit 109 miliárd eur.
Podľa INNES prípadná obchodná vojna zasiahne EÚ viac ako USA, keďže jej ekonomika je výrazne závislá od exportu (50 % HDP oproti 11 % v USA). Preto by EÚ mala uprednostňovať znižovanie ciel, odstraňovanie regulačných bariér a uzatváranie nových obchodných dohôd.
„Európska únia stojí pred kritickým bodom svojej obchodnej politiky. Aby si naďalej dokázala udržať svoj globálny význam, musí byť schopná držať krok s novým trendom globalizácie, odstrániť regulačné bariéry a podporiť inovácie. Na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ v čoraz komplexnejšom globálnom prostredí je trhovo orientovaný prístup existenčne nevyhnutný,” píše inštitút.
INESS odporúča EÚ, aby neeskalovala clá na USA, ale naopak, uvoľnila obchodné bariéry, čím by posilnila konkurencieschopnosť a ekonomický rast.
Obchodná vojna môže Európu aj posilniť
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz sa domnieva, že Európa by z obchodnej vojny s USA mohla napokon vyjsť ako víťaz a prilákať veľké firmy. Uviedol to v podcaste pre Euractiv.
„Trumpove clá poškodzujú americké firmy aj spotrebiteľov, čo môže byť paradoxne pre Európsku úniu výhodou. Tá má síce prísne environmentálne regulácie aj vyššie ceny energií, ale nikto tu nebehá s motorovou pílou a nehrozí, že všetko zničí,” povedal.
Podľa Lasza by mohla byť EÚ v podobe väčšej stabilnosti a predvídateľnosti legislatívy príležitosťou pre európske firmy, ktoré by mohli byť preferovaným investičným cieľom v porovnaní s USA.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
