
Trump povedal, že v utorok bude hovoriť s Putinom. Šance na prímerie sú podľa neho vysoké
Americký prezident Donald Trump v nedeľu (16. marca) uviedol, že v utorok bude hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby prediskutovali dohodu o prímerí, ktorá ukončí vojnu na Ukrajine. „V utorok budem hovoriť s prezidentom Putinom,“ povedal Trump novinárom na palube Air Force One. „Cez víkend sa urobilo veľa práce. Chceme zistiť, či sa nám podarí ukončiť túto vojnu.“
Trump povedal, že predpokladá „veľmi dobrú šancu“ na dosiahnutie dohody o prímerí s Ruskom. Na otázku o jeho očakávaniach týkajúcich sa možných ústupkov Ruska v rámci mierovej dohody Trump uviedol, že diskusie sa budú týkať pôdy a elektrární.
„Budeme hovoriť o pôde. Budeme hovoriť o elektrárňach,“ povedal. „Myslím si, že o mnohých z nich už obe strany, Ukrajina aj Rusko, diskutovali. Už o tom hovoríme, rozdeľujeme si určité aktíva.“
Ukrajina súhlasila s uzavretím 30-dňového prímeria s Ruskom po rokovaniach medzi ukrajinskými a americkými predstaviteľmi 11. marca v Džidde v Saudskej Arábii. Spojené štáty zasa obnovili dodávky zbraní a výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.
Putin v zásade vyjadril podporu úsiliu o prímerie, ale trval na tom, že predtým, ako bude Rusko súhlasiť so zastavením invázie, musia sa vyriešiť zostávajúce obavy.
Vyslanec USA Steve Witkoff sa 14. marca stretol s Putinom v Rusku, aby s ním rokoval o podmienkach prímeria. V nedeľnom rozhovore pre CNN Witkoff uviedol, že s ruským lídrom viedol pozitívnu a „na riešení založenú diskusiu“.
„Obe strany sa dohodli, zmenšili sme rozdiely medzi nimi a teraz sedíme za stolom,“ povedal vyslanec a dodal, že o stretnutí bol informovaný aj Trump.
Witkoff uviedol, že štyri regióny – Doneck, Luhansk, Cherson a Záporožie – čiastočne obsadené ruskými vojskami, majú pri rokovaniach „rozhodujúci význam“.
Uviedol, že vláda USA rokuje s predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska, ako aj s európskymi zainteresovanými krajinami vrátane Francúzska, Británie, Nórska a Fínska o týchto regiónoch a ďalších prvkoch, „ktoré by boli zahrnuté do prímeria“. Witkoff odmietol zverejniť ruské podmienky na dosiahnutie pokroku v dohode o prímerí.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško v pondelok uviedol, že Moskva bude žiadať záruky o neakceptovaní členstva Ukrajiny v NATO. „Budeme požadovať, aby sa súčasťou tejto dohody stali železné bezpečnostné záruky,“ povedal Gruško pre ruské médiá Izvestija. „Súčasťou týchto záruk by mal byť neutrálny štatút Ukrajiny, odmietnutie krajín NATO prijať ju do aliancie.“
V čase, keď pokračujú rokovania o prímerí pod vedením USA, ruské útoky proti Ukrajine sa zintenzívnili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu (16. marca) uviedol, že Rusko za posledný týždeň vypálilo viac ako 1 000 útokov bezpilotných lietadiel, 1 360 riadených leteckých bômb a viac ako 10 rakiet rôznych typov na viaceré ukrajinské mestá a obce.
„Tí, ktorí chcú, aby sa vojna čo najskôr skončila, takto nekonajú. Preto musíme spoločne pokračovať v tlaku na Rusko, aby sme si vynútili ukončenie jeho agresie,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti a vyzval USA a európske krajiny, aby prijali ‚rozhodné opatrenia‘ proti Rusku.
Ukrajina cez víkend podnikla aj útoky dronmi na ruské územie. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu uviedlo, že jeho jednotky protivzdušnej obrany zničili 31 ukrajinských dronov nad ruským územím.
Zelenskyj predtým trval na tom, že akákoľvek mierová dohoda musí zahŕňať bezpečnostné záruky, aby sa Ukrajina mohla brániť proti prípadným budúcim ruským útokom.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK