Trump odpovedá na zavedenie ontáriskej dane z elektriny. Zdvojnásobí clá na kanadskú oceľ a hliník
10. marca po zavedení amerických ciel schválila kanadská provincia Ontário 25-percentné vývozné clá na elektrinu, ktorú dodáva do Spojených štátov.
Americký prezident Donald Trump reagoval na rozhodnutie Ontária zaviesť 25-percentnú prirážku na všetok vývoz elektrickej energie do Spojených štátov a uviedol, že zdvojnásobí clá na oceľ a hliník pre Kanadu. Do platnosti majú vstúpiť 12. marca.
Doug Ford, premiér kanadskej provincie Ontário, pristúpil k zavedeniu vývozného cla na elektrinu, ktorú jeho provincia dodáva do amerických štátov New York, Michigan a Minnesota. Ontárijský príplatok bol zavedený v reakcii na clá, ktoré predtým americký prezident zaviedol na kanadské výrobky, uviedol Ford.
Clá za elektrinu budú platiť poskytovatelia verejných služieb v troch amerických štátoch, čo provincii prinesie približne 300 000 až 400 000 USD denne, uviedol Ford na tlačovej konferencii 10. marca s tým, že clá zvýšia účty 1,5 milióna amerických domácností a podnikov približne o 100 USD mesačne.
Trump vo svojom príspevku na sociálnej sieti Truth 10. marca označil Kanadu za „zneužívateľa ciel“ a prisľúbil, že jeho krajina prestane „dotovať Kanadu“.
„Napriek tomu, že Kanada ukladá USA clá vo výške od 250 % do 390 % na mnohé naše poľnohospodárske produkty, Ontario práve oznámilo 25 % príplatok na „elektrinu“, a to bez výnimky, pritom to ani nemáte dovolené,“ napísal Trump. „Keďže naše clá sú recipročné, 2. apríla nám to aj tak všetko vrátia späť.“
V ďalšom príspevku na sociálnej sieti 11. marca Trump uviedol, že k clám na oceľ a hliník z Kanady pridá ďalších 25 %, čím ich zvýši na 50 %. Trump už predtým oznámil, že od 12. marca zavedie 25-percentné clo na všetok dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov vrátane dovozu z Kanady.
„Toto vstúpi do platnosti zajtra ráno, 12. marca,“ napísal Trump. „Kanada tiež musí okamžite zrušiť svoje protiamerické farmárske clo vo výške 250 % až 390 % na rôzne americké mliečne výrobky, ktoré sa už dlho považuje za nehorázne.“
Trump uviedol, že vyhlási stav núdze ohľadom elektrickej energie „v ohrozenej oblasti“, aby mohol „urobiť to, čo je potrebné urobiť na zmiernenie tejto zneužívajúcej hrozby zo strany Kanady“.
„Ak Kanada rovnako nezruší aj ďalšie ohavné, dlhodobé clá, 2. apríla podstatne zvýšim clá na autá prichádzajúce do USA, čo v podstate natrvalo zastaví podnikanie v oblasti výroby automobilov v Kanade,“ dodal. „Tieto autá sa dajú ľahko vyrobiť v USA!“
Trump v uplynulých mesiacoch opakovane vyhlásil, že Spojené štáty nepotrebujú kanadské výrobky ani zdroje, a obvinil krajinu z toho, že Spojené štáty využíva.
„Nepotrebujeme vaše autá, nepotrebujeme vaše drevo, nepotrebujeme [vašu] energiu a veľmi skoro to zistíte,“ uviedol.
Ford prisľúbil, že jeho vláda zostane voči americkým clám neochvejná. V reakcii na chystané opatrenia Trumpovej administratívy zdôraznil, že Ontário má možnosť podľa potreby upraviť 25-percentnú prirážku alebo dokonca vývoz energií prerušiť.
„Americké trhy sa prepadajú kvôli clám prezidenta Trumpa. Ceny pre ťažko pracujúcich Američanov rastú,“ napísal Ford 11. marca v príspevku na sociálnych sieťach. „Musí od ciel upustiť hneď a nadobro. Kým tak neurobí, Ontario bude stáť pevne na svojom.“
Ford počas tlačovej konferencie 10. marca uviedol, že rozhodnutia o znížení, zvýšení alebo „úplnom vypnutí elektriny“ budú závisieť od krokov, ktoré Trump podnikne v nasledujúcich týždňoch. Povedal tiež, že príplatok za elektrinu by mohol mať väčší dosah ako len na New York, Michigan a Minnesotu, pretože keď majú tieto tri štáty elektriny prebytok, predávajú ju susedným štátom, ako je Ohio alebo Pensylvánia.
Ford tiež naliehal na premiérku Alberty Danielle Smithovú, aby zaviedla vývozné clá na vývoz ropy a plynu z jej provincie do Spojených štátov, čo však odmietla.
„Existujú oveľa účinnejšie spôsoby, ako môžu Alberta a Kanada spolupracovať a presvedčiť USA, aby zmenili svoj kurz v súvislosti s neopodstatnenou a sebazničujúcou colnou stratégiou voči Kanade bez toho, aby desaťtisíce Alberťanov a Kanaďanov prišli o prácu,“ povedala Smithová 10. marca.
51. štát
Vo svojom príspevku na sociálnej sieti z 11. marca Trump opäť zopakoval svoje vyjadrenia, že chce, aby sa Kanada stala súčasťou Spojených štátov, čo kanadskí predstavitelia dôrazne odmietli.
„Kanada platí veľmi málo za národnú bezpečnosť a spolieha sa na vojenskú ochranu Spojených štátov. Kanadu dotujeme sumou viac než 200 miliárd dolárov ročne. PREČO??? Toto nemôže pokračovať. Jediné, čo má zmysel, je, aby sa Kanada stala naším váženým päťdesiatym prvým štátom,“ napísal.
Kanadskí predstavitelia vrátane Smithovej uviedli, že obchodný deficit USA s Kanadou, ktorý Úrad obchodného zástupcu USA vyčíslil na 63,3 miliardy USD v tovaroch v roku 2024, je spôsobený tým, že Kanada predáva Spojeným štátom ropu so zľavou a že bez ropy majú Spojené štáty s Kanadou obchodný prebytok.
Trump vo svojom príspevku na sociálnej sieti uviedol, že ak sa Kanada stane súčasťou Spojených štátov, Kanaďania ušetria na daniach, budú mať väčšiu bezpečnosť a „najväčší a najmocnejší národ na svete bude väčší, lepší a silnejší ako kedykoľvek predtým – A Kanada bude toho veľkou súčasťou“.
„Umelá deliaca čiara nakreslená pred mnohými rokmi konečne zmizne a my budeme mať najbezpečnejší a najkrajší národ na celom svete – A vaša geniálna hymna ‚Ó, Kanada‘ bude hrať aj naďalej, ale teraz bude predstavovať VEĽKÝ a SILNÝ ŠTÁT v rámci najväčšieho národa, aký kedy Svet videl!“ povedal Trump.
Odchádzajúci kanadský premiér Justin Trudeau skonštatoval, že „nie je žiadna šanca, že by sa Kanada stala súčasťou Spojených štátov“.
„Pracovníci a komunity v oboch našich krajinách profitujú z toho, že sme si navzájom najväčším obchodným a bezpečnostným partnerom,“ povedal Trudeau v januári.
Clá
Trump 4. marca zaviedol 25-percentné clá na tovar dovážaný z Kanady a nižšiu 10-percentnú sadzbu na kanadské energetické produkty. 5. marca však oznámil, že clá na automobilový sektor dostanú odklad do 2. apríla.
O deň neskôr, 6. marca, vydal Trump ďalší dekrét. Ním do 2. apríla udelil výnimku z 25-percentných ciel na tovar, na ktorý sa vzťahuje dohoda medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou (USMCA). To sa týka približne 38 % tovaru, ktorý USA dovážajú z Kanady.
Kanada minulý týždeň reagovala zavedením ciel na vývoz z USA do Kanady v hodnote 30 miliárd kanadských dolárov, avšak po tom, čo Spojené štáty pozastavili uplatňovanie niektorých svojich ciel, Kanada pozastavila clá na ďalšie výrobky v hodnote 155 miliárd kanadských dolárov, ktoré mali vstúpiť do platnosti o tri týždne neskôr. Kanadské orgány tiež uviedli, že krajina by mohla prijať ďalšie necolné odvetné opatrenia voči Spojeným štátom, pričom naznačili, že na stole by mohlo byť zavedenie vývozných ciel na energie alebo zníženie vývozu energií.
Ontárijský premiér Ford, ktorého provincia tiež stiahla americký alkohol z regálov štátnych obchodov, uviedol, že dúfa, že reakcie federálnych a provinčných orgánov na americké clá budú dostatočne výrazné na to, aby presvedčili Trumpa prehodnotiť už existujúce a pripravované clá uvalené na Kanadu. Vyjadril tiež nádej, že spätná väzba od amerických volených predstaviteľov, ktorých kanadské odvetné clá a zákazy výrobkov zasiahli, presvedčí Trumpa, aby zmenil kurz.
Ford poznamenal, že hovoril s guvernérmi štátov, ktorých zasiahlo clo na elektrinu, a ospravedlnil sa za opatrenie, ktoré zaviedla jeho provincia.
Okrem už zavedených ciel, ktoré majú podľa Trumpových slov dotlačiť Kanadu a Mexiko k riešeniu problému fentanylu a nelegálnych prisťahovalcov prichádzajúcich do Spojených štátov cez ich hranice, americký prezident nariadil svojim úradníkom, aby do 2. apríla preskúmali existujúce obchodné dohody a prišli s odporúčaniami na ďalšie clá, ak nájdu podmienky, ktoré by boli nespravodlivé voči Spojeným štátom.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
