Trump: Biden bol katalyzátorom eskalácie vojny na Ukrajine
Debata o vstupe Ukrajiny do NATO vždy hrala rolu v konflikte na Ukrajine. Trump teraz tvrdí, že Putinove pocity sú v tomto ohľade pochopiteľné. Čo presne to znamená v predvečer možných mierových rokovaní, sa ešte len uvidí. Zelenskyj sa zatiaľ snaží zostať optimistom.
Donald Trump má pochopenie pre Rusko. Prinajmenšom pre ruskú požiadavku, aby sa Ukrajina nestala členom NATO. Novozvolený prezident USA to povedal na tlačovej konferencii v utorok 7. januára.
Podľa Trumpa bolo to, že Ukrajina sa nestane členom NATO, vytesané do kameňa ešte pred Putinovým prvým nástupom do úradu. Ale „v istom okamihu (americký prezident) Joe Biden povedal, nie, môžu vstúpiť do NATO. No a potom má Rusko niekoho na prahu a ja chápem ich pocity v tejto súvislosti,“ vysvetlil.
Zelenskyj: Ukrajina má právo na bezpečnosť
Agentúra Interfax zverejnila Zelenského vyhlásenie, v ktorom výslovne vyzval, aby sa z Trumpových vyjadrení o politike USA nerobili unáhlené závery. Podľa vyhlásenia Zelenskyj počas stredajšieho (8. 1.) stretnutia s fínskou ministerkou zahraničia Elinou Valtonenovou povedal: „Spomínate si, ako bolo Ukrajine povedané, že systémy Patriot môžu a musia byť rozmiestnené len v krajinách NATO? Nuž, buď sme obaja v NATO už dlho, alebo by sme nemali robiť žiadne závery do budúcnosti,“ dodal.
Mal na mysli skutočnosť, že hoci Ukrajina v súčasnej dobe nie je členom NATO, obdržala systém Patriot a ďalšie raketové systémy a zbrane. „Teraz musíme urobiť všetko pre to, aby Ukrajina dostala bezpečnostné záruky, ktoré sú hodné nášho ľudu a môžu zastaviť Putina,“ zdôraznil ďalej.
Ukrajina má právo požadovať seriózne a silné bezpečnostné záruky od krajín, ktoré tvrdia, že zaisťujú svetový mier, povedal prezident.
Blokovacie právomoci a ich zodpovednosť
Podľa Zelenského krajiny blokujúce vstup Ukrajiny do NATO zastávajú názor, že Ukrajina sa nemôže stať členom ich aliancie. To bol podľa neho dokonca jeden z dôvodov, prečo sa začala vojna. Podľa Kyjeva je problém v podstate v tom, že Putin „pochopil, že sa Ukrajiny nikto nezastane. Uvedomil si, že jeho armáda je väčšia a že nás môže zničiť. Ale ukrajinská armáda urobila dojem na celý svet,“ zdôraznil Zelenskyj. Kritika smerovala najmä na Spojené štáty, Nemecko, Maďarsko a Slovensko.
Napriek všetkému ukrajinská hlava štátu opakovane vyjadrila presvedčenie, že sa Trumpovi podarí primäť Rusko k mierovým rokovaniam a ukončiť vojnu na Ukrajine. V rozhovore s americkým podcasterom Lexom Fridmanom, ktorý bol uverejnený v nedeľu 5. januára, nedávno uviedol, že republikán rozhodujúcim spôsobom prispeje k zaisteniu bezpečnosti Ukrajiny a pripraví pôdu pre vyjednané riešenie, ktoré podporia aj európske štáty.
Trump: dohoda porušená
Trumpov výrok, ktorý ukrajinský prezident komentoval, sa v skutočnosti netýkal len jeho postoja k Rusku. Ostro kritizoval aj Joea Bidena. „Myslím si, že mali dohodu a Biden ju porušil,“ uviedol.
Podľa novozvoleného prezidenta bol Biden v podstate katalyzátorom eskalácie situácie. Trump sa domnieva, že dohoda o Ukrajine, prijateľná pre všetkých, bola možná už skôr. „Mali dohodu, ktorá by bola uspokojivá pre Ukrajinu aj pre všetkých ostatných. Ale Biden povedal nie, musíte mať možnosť vstúpiť do NATO,“ vysvetlil.
Trump tiež opäť naznačil, že očakáva väčší príspevok od európskych členov NATO. Chce, aby členovia NATO vynakladali na obranu 5 % svojho hrubého domáceho produktu. Európa je do konfliktu na Ukrajine zapojená oveľa viac ako Spojené štáty. Tie (USA) však poskytli Ukrajine omnoho viac pomoci.
Za prezidenta Joea Bidena boli USA v skutočnosti najväčším podporovateľom Kyjeva. Od začiatku vojny vo februári 2022 poskytli vojenskú pomoc v celkovej hodnote viac ako 63 miliárd eur. Zatiaľ nie je jasné, ako sa krajina bude správať pod vedením nového prezidenta Donalda Trumpa.
Rusko chce tiež bezpečnostné záruky
Rovnako ako Zelenskyj požadoval bezpečnostné záruky, Putin podľa článku agentúry Interfax označil nečlenstvo Ukrajiny v NATO za bezpečnostnú záruku pre Rusko. Trump prejavil pochopenie pre to, že Rusko by sa necítilo dobre, keby NATO umiestnilo v susednej krajine svoje superzbrane alebo vojakov.
,Bezpečnostné potreby Ruska zdôrazňoval Putin pri rôznych príležitostiach. Rusko tiež predložilo zoznam bezpečnostných záruk, s ktorými by mal Západ súhlasiť, aby sa znížilo napätie v Európe a zmiernila kríza okolo Ukrajiny. Osembodový návrh dohody zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí v decembri 2021.
Medzi požiadavky patrí zákaz vstupu Ukrajiny do NATO a obmedzenie rozmiestnenia vojsk a zbraní na východnom krídle NATO. Tým by sa sily NATO fakticky vrátili na miesto, kde boli rozmiestnené v roku 1997 pred rozšírením na východ.
Rusko vtedy takisto požadovalo, aby NATO vylúčilo ďalšie rozširovanie a aby bez predchádzajúceho súhlasu Ruska nevykonávalo žiadne manévre na Ukrajine, vo východnej Európe, v kaukazských krajinách, ako je Gruzínsko, alebo v strednej Ázii.
Debata o rozšírení NATO na východ a možných kompromisoch
Debata o rozširovaní NATO na východ v skutočnosti siaha až do obdobia pred Putinom. Dňa 9. februára 1990 rokoval v Moskve americký minister zahraničných vecí James Baker. Svojmu hostiteľovi, straníckemu lídrovi Michailovi Gorbačovovi, povedal o rozširovaní NATO: „Ani o piaď na východ!“
V rokoch 1990 a 1991 sa viedli veľké diskusie o budúcnosti NATO, jeho možnom rozširovaní a o tom, či je aliancia vôbec potrebná. Samotné zjednotenie Nemecka bolo vlastne rozšírením NATO, pretože NDR sa spojila s členskou krajinou NATO, s NSR.
Vtedajší riaditeľ CIA Robert Gates neskôr povedal: „V tom čase [v 90. rokoch] sme presadzovali rozšírenie NATO na východ, zatiaľ čo Gorbačov a ostatní sa nechali ukolísať, že k tomu nedôjde,“ uvádza Archív národnej bezpečnosti.
Rozširovanie sa skutočne začalo v 90. rokoch a odvtedy pokračuje vo vlnách. Prvé veľké rozšírenie sa uskutočnilo v roku 1999, keď do aliancie vstúpili Česká republika, Poľsko a Maďarsko. Nasledovalo rozšírenie v roku 2004, keď sa členmi NATO stali Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2009 sa pripojili Albánsko a Chorvátsko, v roku 2017 Čierna Hora a v roku 2020 Severné Macedónsko. Najnovšie sa v roku 2023 stalo členom Fínsko a po ňom Švédsko.
Teraz sa pripravuje stretnutie medzi novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom a ruským lídrom Vladimirom Putinom. Podľa Trumpa so stretnutím súhlasil aj Putin. Témou bude preto vojna na Ukrajine. Do akej miery sa obaja dokážu dohodnúť na kompromise medzi ukrajinskými a ruskými bezpečnostnými zárukami, je v súčasnosti najväčšou otvorenou otázkou.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
