Trojstranná hrozba: India, Rusko a Čína (komentár)
India, krajina, o ktorej Spojené štáty a ich spojenci dúfali, že bude oporou demokracie voči Číne, sa stáva problematickou.
Táto juhoázijská krajina je čoraz autoritárskejšia, veľmi chudobná, s hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa v roku 2022 na úrovni 2 200 €. Napriek tomu sa snaží prezentovať ako nastupujúca hospodárska veľmoc. V očiach iných demokratických krajín chce byť vnímaná ako úspešná. Indický premiér Narendra Modi je hrdý, silne nacionalistický a má mocenské ambície. To spôsobuje, že vzťahy Indie so zodpovednejšími mocnosťami vrátane Spojených štátov sú čoraz napätejšie, aj kvôli príliš blízkym vzťahom medzi Dillí a najnebezpečnejšími diktátormi sveta: čínskym vodcom Si Ťin-pchingom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Dillí sa zapája do rôznych medzinárodných iniciatív pod vedením Pekingu a finančne sa podieľa na vojne Moskvy proti Ukrajine. Tieto tri krajiny spolupracujú prostredníctvom spoločného členstva v organizáciách pod vedením Pekingu vrátane vojensky orientovanej Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO). Táto organizácia je podobná aliančnému systému, akým je napríklad Severoatlantická aliancia (NATO). Všetky tri krajiny nachádzajú ideologický spoločný základ vo svojich socialistických dejinách a presadzovaní „nového multilaterálneho“ medzinárodného systému. Chcú viesť rozvojový svet proti „imperializmu“ a „Západu“.
Táto vyvíjajúca sa trojstranná hrozba nie je v žiadnom prípade hotovou vecou, pretože India je ešte stále demokraciou medzi vlkmi a mohla by takémuto lovu odolať. Hoci Čína a Rusko sú už roky silnými spojencami, v ich vzťahoch je trhlina, pokiaľ ide o Indiu, ktorá potrebuje a usiluje sa o podporu a trhy skupiny štátov G7.
Pretrvávajúce hraničné spory medzi Indiou a Čínou v Himalájach a tichá kritika Dillí v súvislosti s vojnou na Ukrajine komplikujú vznik tejto trojstrannej hrozby. Právo veta Indie v Šanghajskej organizácii spolupráce by mohlo byť pre demokratické krajiny prínosom. Zhoršujúce sa medzinárodné postavenie Ruska ako vyvrheľa ho nútia hľadať priazeň u Indie a Číny, pričom Dillí sa od Moskvy aspoň do určitej miery dištancuje. V posledných dvoch rokoch zašiel indický premiér Modi tak ďaleko, že vynechal každoročné osobné stretnutia s Putinom.
India nesie časť viny za ruskú vojnu na Ukrajine, pretože Dillí porušilo sankcie skupiny G7 na nákup ruskej ropy. V roku 2022 sa štáty G7 dohodli s Indiou na cenovom strope za nákup ruskej ropy v hodnote 60 dolárov za barel. Tieto sankcie stáli Rusko takmer 38 miliárd dolárov. India túto dohodu niekoľkokrát nedodržala a cena ropy na svetových trhoch vzrástla na 70 dolárov za barel. To potom zvyšuje cenu plynu na celom svete a dáva Kremľu viac peňazí na zabíjanie ukrajinských civilistov. Kremeľ tak získal viac peňazí na zabíjanie ukrajinských civilistov. Svet sa môže poďakovať Indii za jej postoj v tejto otázke a globálnu bolesť, ktorú tým spôsobila.
India financuje z týchto peňazí dovoz ruskej ropy, zbraní a jadrových elektrární. Obe krajiny plánujú spoločne vyrábať zbrane, čo znamená dovážanie ruskej vojenskej technológie, ktorá sa môže použiť v cezhraničných sporoch medzi Indiou a Čínou. To nemusí byť Pekingu po vôli, ale na druhej strane je to pre Peking výhodnejšie, ak sa India spoliehala na ruské a nie na americké zbrane, pretože v prípade čínsko-indickej vojny by sa Peking mohol spoľahnúť na Moskvu a zastaviť vývoz zbraní do Indie vrátane dôležitých náhradných dielov.
Európske sankcie voči Rusku kvôli prebiehajúcej vojne na Ukrajine presmerovali jeho vývoz na východ. V súčasnosti približne 90 % ruského vývozu ropy smeruje do Číny a Indie, pričom Čína dováža 50 % a India 40 %. Bez indických nákupov by Čína mala na Rusko oveľa väčší obchodný vplyv. Dillí teda zohráva úlohu „narušiteľa” rastúcej hospodárskej dominancie Pekingu.
Čím viac sa Rusko stáva vyvrheľom, tým viac sa Moskva spolieha na Dillí pri zmierňovaní moci Pekingu. A čím viac sa tieto tri krajiny zbližujú, tým viac sa stávajú hrozbou pre demokratické krajiny. Úplné odtrhnutie Indie od Číny a Ruska je teda dôležitým cieľom zahraničnej politiky USA, čo je dôvod, prečo Washington nie je voči tejto juhoázijskej krajine ostrejší a kritickejší. Napriek tomu je potrebné urobiť viac, pretože India je dlhodobo „protizápadná“, je čoraz autokratickejšia a americkému obchodu hrozí, že sa kvôli odklonu od Číny stane závislým na lacnej indickej pracovnej sile. Hrozí tak zvýšenie politického vplyvu Indie vo Washingtone a jej ovládnutie amerických elít rovnako, ako ich predtým ovládol Peking, čo Čínu uchránilo od americkej kritiky.
Na zmiernenie týchto rizík musia Spojené štáty a krajiny G7 uvaliť na Indiu ekonomické sankcie, pretože mnohé stimuly z minulosti vrátane priamej rozvojovej pomoci nie sú zo strany Indie docenené. Pokusy kúpiť si priateľstvo zjavne zlyhali a India je asi taký priateľ ako premenlivé počasie. Na odklon Indie od Ruska a Číny budú potrebné sankcie a clá. Žiadna krajina G7 vrátane Spojeného kráľovstva by nemala s Indiou uzatvárať nové dohody o voľnom obchode.
Tento tvrdý prístup k demokratickému partnerovi by nemal byť zameraný len na Indiu. Nová politika by sa mala vzťahovať na každú krajinu, ktorá nebude plne spolupracovať so Spojenými štátmi a spojencami proti existenčným hrozbám zo strany Ruska a Číny, nehovoriac o trojstranných hrozbách, ktoré vyplývajú zo spoluúčasti tretích krajín, ako je India.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok