Tri veci, ktoré by ste mali vedieť o Trumpovom prejave v Kongrese na tému Číny (Analýza)
Obmedzenie toku fentanylu, ale aj posilnenie amerického lodného priemyslu – Trump predstavil svoj plán, ako čeliť čínskemu režimu.
Počas svojho prvého spoločného prejavu v Kongrese 4. marca prezident USA Donald Trump priblížil sériu opatrení, ktoré prijal počas prvých šiestich týždňov svojho druhého funkčného obdobia. Jednou z kľúčových otázok, ktoré spomenul, bola hrozba zo strany komunistickej Číny.
Trump kritizoval vysoké clá čínskeho režimu na americký dovoz a vyjadril svoj zámer oživiť americký lodný priemysel s cieľom znížiť závislosť USA od Číny. Zároveň uviedol, že jeho administratíva iniciovala kroky na opätovné získanie Panamského prieplavu spod čínskeho vplyvu.
Zavádzanie ciel na čínske výrobky
„Iné štáty proti nám používajú clá už desaťročia a teraz je rad na nás, aby sme ich začali uplatňovať proti nim,“ povedal Trump publiku.
„Európska únia, Čína, Brazília, India, Mexiko a Kanada – počuli ste o nich? A nespočetné množstvo ďalších krajín nám účtuje neporovnateľne vyššie clá, než aké uplatňujeme my voči nim. Je to veľmi nespravodlivé.“
Ďalej uviedol konkrétne čísla: „India nám účtuje clá na autá vo výške viac ako 100 %. Priemerné čínske clo na naše výrobky je dvojnásobné oproti tomu, čo uplatňujeme my voči nim. A priemerné clo Južnej Kórey je štyrikrát vyššie.“
Americký prezident to uviedol len niekoľko hodín po tom, čo vstúpilo do platnosti dodatočné 10 % clo na všetok čínsky dovoz. Podľa Bieleho domu sú nové opatrenia priamou reakciou na pokračujúci tok nelegálneho fentanylu z Číny do Spojených štátov.
Trump rovnako zaviedol 25 % clá na tovar z Kanady a Mexika, ktoré vstúpili do platnosti v rovnaký deň. Odôvodnil to neúspechom krajín v obmedzovaní prílevu smrtiaceho opioidu a jeho prekurzorových chemikálií prúdiacich do Spojených štátov z Číny. Neskôr prezident schválil takmer mesačnú výnimku pre niektoré tovary z Mexika a Kanady, ale rozhodol sa neposkytnúť rovnakú úľavu pre čínsky dovoz.
Peking reagoval rýchlo odvetnými opatreniami. Zaviedol 10 % až 15 % clá na širokú škálu amerických poľnohospodárskych produktov a zaradil viac ako dve desiatky amerických spoločností na zoznam subjektov podliehajúcich exportným kontrolám alebo obchodným obmedzeniam. Tieto opatrenia boli ďalšou reakciou na prvú vlnu Trumpových ciel z minulého mesiaca, ktorá zahŕňala 15 % clo na produkty LNG a uhlie, 10 % clo na ropu, poľnohospodársku techniku a ťažké nákladné vozidlá, ako aj obmedzenia vývozu vzácnych nerastov a látok s vojenským využitím.
Čínsky líder Si Ťin-pching na rozdiel od lídrov Mexika a Kanady, ktorí v januári osobne vyjednávali s Trumpom o hroziacich clách, nenaznačil žiadny zámer zapojiť sa do rokovaní. Namiesto toho čínski diplomati zaujali tvrdý postoj a trvali na tom, že Spojené štáty by mali svoju krízu s fentanylom riešiť sami.
Podľa správy, ktorú v apríli 2024 zverejnil výbor Snemovne reprezentantov pre Čínsku komunistickú stranu (ČKS), sa zistilo, že Peking dotuje výrobu opioidov prostredníctvom daňových úľav a grantov pre firmy zapojené do výroby a exportu týchto drog do Ameriky, hoci sú v Číne technicky nelegálne. Správe výboru tiež uvádza, že ČKS má majetkové podiely v niektorých spoločnostiach vyvážajúcich prekurzory fentanylu.
Obnova amerického lodného priemyslu
„Aby sme posilnili našu obrannú priemyselnú základňu, plánujeme vzkriesiť americký lodný priemysel vrátane komerčnej aj vojenskej lodnej výroby,“ vyhlásil Trump v Kongrese. „A na tento účel dnes večer oznamujem, že vytvoríme v Bielom dome nový Úrad pre stavbu lodí, ktorý bude ponúkať špeciálne daňové stimuly, aby sa tento priemysel vrátil domov do Ameriky, kam patrí.“
V roku 2023 unikla správa Úradu pre námorné spravodajské služby USA, ktorá odhalila, že čínske lodenice majú viac ako 200-krát väčšiu výrobnú kapacitu než Spojené štáty.
V apríli 2024 zahájil Úrad obchodného zástupcu USA (USTR) vyšetrovanie čínskeho lodného priemyslu v reakcii na petíciu podanú skupinou odborových zväzov. USTR dospel k záveru, že čínska dominancia v námornom priemysle je „neprimeraná“ a „obmedzuje americký obchod“. V januári USTR zverejnil svoje zistenie, podľa ktorého cielená dominancia Číny v globálnom lodnom, námornom a logistickom sektore predstavuje podľa amerických obchodných zákonov dôvod na zásah.
Trumpov prísľub oživiť americký lodný priemysel sa časovo zhoduje s existujúcou dohodou medzi Spojenými štátmi a Južnou Kóreou o opravách amerických námorných plavidiel.
Znovuzískanie Panamského prieplavu
„Aby sme ďalej posilňovali našu národnú bezpečnosť, moja administratíva znovu získa Panamský prieplav – a už sme začali,“ vyhlásil Trump. „Práve dnes veľká americká spoločnosť oznámila, že kupuje oba prístavy okolo Panamského prieplavu a mnoho ďalších vecí súvisiacich s prieplavom a niekoľkými ďalšími kanálmi,“ uviedol s odkazom na dohodu, dosiahnutú konzorciom vedeným spoločnosťou BlackRock a hongkonskou spoločnosťou CK Hutchison Holdings Ltd.
Panamský prieplav „bol postavený Američanmi pre Američanov, nie pre iných“, dodal Trump. „Ale ostatní ho môžu využívať.“ Trump poukázal na to, že „pri výstavbe Panamského prieplavu zahynulo 38 000 robotníkov“ a popísal tento proces ako „obrovskú cenu zaplatenú americkou krvou a bohatstvom“.
„Zomreli na maláriu. Zomreli na uštipnutie hadom a uštipnutie komármi. Nebolo to príjemné miesto na prácu,“ dodal.
V roku 1999 Panama prevzala plnú kontrolu nad prieplavom, ktorý je v súčasnosti jednou z najvyťaženejších námorných ciest na svete a spája Tichý oceán s Karibským morom. Prevod vlastníctva sa uskutočnil na základe dohody z roku 1977, podpísanej vtedajším prezidentom USA Jimmym Carterom. Dohoda zahŕňa Zmluvu o neutralite a Zmluvu o Panamskom prieplave.
„Lenže táto dohoda bola veľmi vážne porušená,“ zdôraznil Trump. „Nedali sme ho Číne, dali sme ho Paname – a teraz si ho berieme späť.“
Panamský prezident José Raúl Mulino 2. februára oznámil, že jeho krajina neobnoví svoju účasť na pekinskej iniciatíve Jeden pás, jedna cesta (JPJC). Mulino uviedol, že platnosť dohody mala končiť o dva až tri roky, ale mohla by byť ukončená aj skôr.
Iniciatívu JPJC, známu aj ako „Nová hodvábna cesta“, spustila Čínska komunistická strana v roku 2013 ako mnohomiliardový infraštruktúrny projekt s cieľom posilniť čínsky geopolitický vplyv.
V novembri 2017 sa Panama stala prvou latinskoamerickou krajinou, ktorá sa k iniciatíve pripojila, a to len päť mesiacov po tom, čo preorientovala svoje diplomatické vzťahy z Taiwanu na Čínu.
Kritici nazývajú JPJC „dlhovou pascou“, pretože ponúka zúčastneným krajinám, väčšinou rozvojovým štátom, značné pôžičky na výstavbu železníc, letísk a ďalších infraštruktúrnych projektov. Niektoré z týchto krajín, ako napríklad Pakistan a Srí Lanka, sa už potýkajú s obrovskými dlhmi voči Číne, ktoré len horko-ťažko splácajú.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
