Tri aspekty čínskej ekonomiky poukazujúce na jej začínajúcu izoláciu od vonkajšieho sveta
Pozorovatelia Číny sú znepokojení tým, že Peking potláča kritiku čínskeho hospodárstva. Minulý rok sme zaznamenali výrazný nárast cenzúry článkov o financiách a tento rok sa táto represia ešte zintenzívnila. Čínske ministerstvo štátnej bezpečnosti v sérii príspevkov na oficiálnom účte WeChat žiadalo občanov, aby nepočúvali „falošné správy“ o ekonomike, a varovalo pred zvýšeným úsilím bezpečnostných agentúr zastaviť negatívne reči o ekonomike.
Medzi tými, ktorí upozorňujú na úpadok čínskej ekonomiky a sú za to cenzurovaní, je Čen Šou-chung, čínsky ekonóm známy svojimi pohľadmi na globálne investičné trendy. Č. Šou-chung, známy pod prezývkou „Ge Long“, je zakladateľom portálu Gelonghui, ktorý poskytuje informácie o globálnych investíciách. Vo videu na sociálnej sieti Weibo minulú jeseň zdôraznil tri dôvody, prečo je čínska ekonomika v kríze. Video bolo, ako býva zvykom, rýchlo odstránené cenzormi Čínskej komunistickej strany.
Epoch Times 23. februára pri overovaní faktov zistilo, že Weibo účet ekonóma Č. Šou-chunga, ktorý mal 377 000 sledovateľov, bol zablokovaný. Vo vysvetlení, ktoré poskytla spoločnosť Weibo, sa uvádza: „Používateľ má v súčasnosti pozastavený účet z dôvodu porušenia príslušných zákonov a nariadení.“
Čen Šou-chung má dobrú dôveryhodnosť. Je držiteľom doktorátu z ekonomiky na Univerzite ekonómie a práva v Čung-nan a v súčasnosti pôsobí ako predseda a generálny riaditeľ spoločnosti Gelonghui Information Technology (Group) Co. Má 25 rokov skúseností s domácimi aj zahraničnými investíciami a jeho názory majú v ekonomických kruhoch značnú váhu.
Č. Šou-chung sa na situáciu pozrel z troch hľadísk v súvislosti s hospodárskou politikou ČKS, tzv. duálneho obehu. Ekonóm vyjadril obavy z toho, že Čína sa vydá cestou „vnútornej a vonkajšej izolácie a uzavretia“. Varoval, že takáto cesta by mohla viesť k tomu, že čínska ekonomika sa stane „izolovanou ekonomikou, ktorá bude nútená spoliehať sa len na vnútorný obeh“.
Koncom roka 2023 sa v rámci online komunít rozprúdila diskusia o cenzúre videa Č. Šou-chunga. Video zverejnené na jeho osobnom kanáli „Talking About Stocks Today“ sa zaoberalo tromi kritickými oblasťami „vonkajšieho obehu“ čínskej ekonomiky, t.j. medzinárodného obchodu a investícií. Týmito aspektmi sú turisti, lety a kapitál.
Vonkajší obeh, ako ho vysvetlil Č. Šou-chung, označuje vzájomné pôsobenie ponuky a dopytu v rámci medzinárodného priemyselného reťazca. Vnútorný obeh znamená domáci cyklus ponuky a dopytu.
Turisti sa Číne vyhýbajú
Č. Šou-chung sa vo svojej analýze zameral na klesajúci počet zahraničných návštevníkov Číny. Uviedol, že v prvom štvrťroku 2019 Čína privítala 3,7 milióna zahraničných turistov, zatiaľ čo v rovnakom období roku 2023 sa tento počet prepadol len na 52 000 – čo je obrovský pokles o 98,6 %.
Veľká časť týchto turistov pochádza z Hongkongu a Macaa, pričom zo zvyšku sveta prišlo ešte menšie percento turistov.
Č. Šou-chung upozornil, že tento nedostatok neznamená len problémy pre domáci cestovný ruch, ale vyvoláva aj paralely s uzavretosťou Číny v 70. rokoch 20. storočia, keď sa zahraničná angažovanosť znižovala nie z dôvodu obmedzení, ale z dôvodu nedostatku záujmu.
K obavám prispieva aj presmerovanie zahraničných investorov do krajín, ako sú Mexiko, Vietnam, India a Indonézia, uviedol Č. Šou-chung. Dôsledky tohto trendu sú ďalekosiahle.
Dobrým príkladom je Šanghaj, ktorý bol domovom značného počtu emigrantov. Mesto opustilo mnoho zahraničných obyvateľov v dôsledku nulovej tolerancie Covidu a lockdownu ako i ďalších opatrení. Podľa správy šanghajskej pobočky Obchodnej komory EÚ v Číne mesto stratilo približne 25 % nemeckého obyvateľstva a 20 % Francúzov a Talianov.
Obyvatelia Šanghaja povedali denníku The Epoch Times o dôsledkoch exodu. Jedna obyvateľka Šanghaja, Čen Kingová (pseudonym), v rozhovore z 21. februára uviedla, že pred pandémiou vídavala v centrálnej šanghajskej štvrti Huangpu toľko cudzincov, že sa cítila ako v zahraničí. Teraz ľutuje, že v meste je oveľa menej cudzincov, jej priateľ taxikár podľa jej slov teraz vozí cudzincov len raz alebo dvakrát týždenne, zatiaľ čo pred pandémiou ich vozil denne.
Ďalší obyvateľ Šanghaja, ktorý si neželal byť menovaný, poukázal na hlbokú psychologickú daň čínskej politiky nulovej tolerancie Covidu, ktorá vyvolala strach medzi miestnymi obyvateľmi aj cudzincami.
Menej letov do Číny
Č. Šou-chung upozornil na obrovský pokles leteckej dopravy medzi Spojenými štátmi a Čínou. Pred pandémiou sa medzi oboma krajinami uskutočňovalo približne 1 200 letov mesačne. Teraz sa medzi USA a Čínou uskutoční len približne 70 letov mesačne.
Za posledných 70 rokov pochádzalo 70 % obchodného prebytku Číny v zahraničnom obchode zo Spojených štátov. Čo to znamená, keď už nie je epidémia a medzi Čínou a Spojenými štátmi sa uskutočňuje len niekoľko letov denne?
Frank Sie, profesor obchodu na Obchodnej fakulte Univerzity v Aiken v Južnej Karolíne, analyzoval 22. februára v rozhovore pre The Epoch Times hospodársku situáciu Číny. Podľa neho zníženie počtu zahraničných návštevníkov, letov a kapitálu sú navzájom prepojené. Súvisia s odrezaním čínskej ekonomiky od ekonomiky Európy a Spojených štátov, presunom celého priemyselného reťazca a sťahovaním západného kapitálu z Číny.
„Spiatočnícke opatrenia ČKS, jej metódy potláčania používané v Hongkongu a Sin-ťiangu, to všetko zahraniční turisti vnímajú. Preto tam podnikatelia nechodia a ani turisti sa Čínu neodvážia navštíviť.“
F. Sie poznamenal, že okrem podnikateľov a turistov mnohí z tých, ktorí cestujú zo Spojených štátov do Číny a späť, sú študenti a účastníci akademických výmenných programov. Keďže akademických výmenných programov v dôsledku pandémie a geopolitického napätia ubudlo, výrazne to ovplyvnilo aj počet letov.
Do Číny prúdi menej zahraničných investícii
Tretím faktorom, o ktorom hovoril Č. Šou-chung, bol pokles zahraničných investícií do Číny. Podľa jeho slov v prvom štvrťroku 2022 predstavovali priame investície zahraničných spoločností v Číne 101,2 miliardy USD; v druhom štvrťroku 2023 však toto číslo zaznamenalo ohromujúci pokles len na 4,9 miliardy USD, čo je najnižšia úroveň od fiškálnej krízy v juhovýchodnej Ázii v roku 1998.
Ďalšie údaje ukazujú, že v roku 2022 bolo v Číne vytvorených 114 fondov v cudzej mene, čo je oproti roku 2021 pokles o viac ako 40 %. V prvom polroku 2023 v Číne investovalo len 87 devízových fondov, čo je oproti roku 2022 pokles o viac ako 87 % z hľadiska počtu a o viac ako 57 % z hľadiska hodnoty. V prvom polroku 2023 získali fondy súkromného kapitálu zamerané na Čínu len 1,4 miliardy USD.
Č. Šou-chung pomenoval tri základné prvky hospodárskeho rozvoja: ľudia, logistika a tok kapitálu. Všetky uvedené kľúčové faktory vonkajšieho obehu zaznamenali pokles. Ak je tento pokles spôsobený pandémiou, stále existuje šanca na nápravu.
Ak je však pokles spôsobený obchodnými vojnami a geopolitikou, vyhliadky sú pre súčasnú generáciu oveľa pesimistickejšie, a to v dôsledku dlhodobého štrukturálneho zvratu v čínskom hospodárstve.
Analytik tiež zdôraznil, že Čína bola v posledných desaťročiach jednou z krajín s najväčším úžitkom z globalizácie. Ak Čína prejde k „vnútornej a vonkajšej izolácii, vnútorným a vonkajším blokádam“ a jej hospodárstvo sa opäť stane „ostrovnou ekonomikou“, dôsledky budú nepredstaviteľné. Ak nedôjde k zásadným zmenám, podľa jeho slov „utrpíme obrovské straty, ktoré sa budú len ťažko doháňať“.
Pán Xie pripisuje pokles zahraničných investícií čiastočne potláčaniu informácií a disentu zo strany ČKS pod zámienkou národnej bezpečnosti. Niektoré zahraničné firmy, ktoré hodnotia a skúmajú Čínu, boli podľa neho nútené sa z Číny stiahnuť. Bez informácií od týchto firiem zahraniční investori sú tam takpovediac naslepo. Keďže nedokážu posúdiť skutočný stav čínskej spoločnosti a jej hospodárstva, boja sa investovať.
„Spojené štáty od roku 2017 pokračujú v colnej vojne proti ČKS … Po roku 2020 došlo k technologickej blokáde. Čína sa ako svetová továreň uzavrela,“ povedal F. Sie.
F. Sie si myslí, že „spiatočnícke opatrenia ČKS, jej nepriateľstvo voči zahraničným podnikateľom spolu so západným izolovaním ČKS, (technologickou) blokádou a celkovou konfrontáciou v politike, ekonomike, armáde, kultúre, vzdelávaní a vo všetkých ostatných aspektoch viedli k tomu, že ČKS sa stala opusteným dieťaťom medzinárodného spoločenstva, ako osamotený ostrov“.
Rozsah čínskeho hospodárskeho poklesu je podľa profesora oveľa horší, než sa uvádza, možno až „-5, -6 %“. Dodal: „Myslím si, že čínska ekonomika sa v súčasnosti celkovo vracia do situácie pred vstupom do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001 a hospodársky pokles bude trvať minimálne do roku 2025.“
ČKS sa naďalej „chváli a klame“ svojím hospodárskym rastom v minulom roku, povedal F. Sie, ale nikto – dokonca ani Číňania – neveria, že čínska ekonomika vzrástla o 5,2 %.
„Všetky tri hnacie sily celej ekonomiky ČKS – vývoz, investície a spotreba – sa zastavili… Počet obyvateľov Číny sa znižuje a znižuje sa aj počet pracovných síl,“ povedal. Vzhľadom na tieto faktory, „ako by mohlo jej hospodárstvo stále takto rásť?“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
