Tradičná poézia zachováva staré hodnoty ľudstva tým, že ich opisuje krásnym a príjemným spôsobom (Rozhovor s básnikom A. B. Brownom)
Andrew Benson Brown píše o umení, literatúre a histórii pre denník The Epoch Times a časopis American Essence. Je tiež ocenený básnik, ktorého diela boli publikované v mnohých časopisoch. Ako člen Spoločnosti klasických básnikov sa zaviazal pomôcť obnoviť tradičné estetické zásady s dôrazom na pravdu a krásu. Vydal prvú časť svojho epického básnického diela o americkej revolúcii, kde sa zameriava na ideály, bitky a dobrodružné postavy s komickými dejovými zvratmi.
Diskutovali sme s ním o dôležitosti tradičnej poézie v dnešnej spoločnosti. Ponorili sme sa do hlbín tradičnej poézie, jej definície a charakteristík. V rozhovore sa dozviete, čo robí poéziu tradičnou, aký je jej hlavný účel a aké sú rozdiely medzi tradičnou a modernou poéziou. Diskutovali sme tiež o zmenách poézie v priebehu histórie, kedy sa začala meniť a prečo, a ako je možné priniesť tradičnú poéziu späť.
Aká je vaša definícia tradičnej poézie?
Tradičná poézia musí mať nejakú štruktúru. Nájdenie konkrétnej štruktúry, ktorá je správna pre vašu báseň, vyžaduje pohľad na minulé príklady. Nemusíte tieto príklady úplne kopírovať, ale môžete sa nimi inšpirovať, môžete ich kombinovať. Takto zachováte rešpekt k múdrosti predkov.
Klasická poézia pomáha zachovať staré presvedčenia ľudstva ako tradície a morálne hodnoty. Píšete o láske, prírode, Bohu – to sú veľmi tradičné témy. Tradičná poézia zachováva staré hodnoty ľudstva tým, že ich opisuje krásnym a príjemným spôsobom.
Prečo je štruktúra poézie taká dôležitá?
Hlavnou vlastnosťou poézie je, že má štruktúru. Táto štruktúra môže byť vo forme rýmu a metra. Nemusí nutne rýmovať, ale aspoň by mala mať meter. Existuje mnoho foriem metra.
Mať meter je ako mať nejaký druh rámca. Nemôžete postaviť dom, pokiaľ nemáte projekt. Rým je akoby architektonickým detailom na vonkajšej strane domu a robí dom pekným na pohľad. Rým dáva poézii nejaký druh hudobnej kvality. Existuje určitý vzťah medzi poéziou a hudbou.
Aké sú tradičné estetické zásady v poézii?
Keď píšete tradičnú poéziu, musíte veriť, že v sebe ukrýva pravdu. Veríte, že robíte viac než len zaznamenávanie vlastných pocitov.
Musíte veriť niečomu hlbšiemu – že pravda a krása sú skutočné veci a že sú dobré. Sú to objektívne veci a nie subjektívne. Nerobíte to len kvôli tomu, že takto sa to robilo v minulosti. Myšlienka je skôr taká, že sa odvolávate na staré techniky, aby ste sa dostali k tomu, čo je večné, čo sa nezmenilo na živote, ľudstve a vesmíre.
Aké sú hlavné rozdiely medzi tradičnou a modernou poéziou?
Na úrovni štýlu dnešní spisovatelia radi používajú veľa bezvýznamných slov a používajú málo metafor alebo figúr reči. Keď čítate veľa moderných básnikov, je to ako by to napísal žiak základnej školy, niekto, kto má 10 rokov. To je úroveň písania moderného básnika. Školy už naozaj neučia, ako písať.
Dnes len píšete, aby ste vyjadrili svoje pocity, ale nie je tam žiadna technika. Keďže v poézii nie sú žiadne pravidlá, nie je tam ani jasný rozdiel medzi poéziou a prózou. Väčšina moderných básní je len skráteným textom.
S moderným umením sa básnici snažia šokovať ľudí, píšu veľa o svojej sexuálnej identite a skúsenostiach veľmi grafickým spôsobom.
V Amerike bola spisovateľka menom Natalie Dieas a dokonca vyhrala prestížnu cenu za svoju zbierku básní. Napísala knihu s názvom Post-koloniálna milostná báseň. Táto kniha len opisovala všetkých ľudí, s ktorými kedy mala pohlavný styk. Bola to strašná kniha, ale to je to, čo je dnes populárne.
Existujú tiež rozdiely v estetických zásadách. Moderní básnici neveria v nič objektívne. Myslia si, že všetko je subjektívne. Píšu len o sebe a škaredosť je pre nich krásou a neexistuje pravda a klam. Snažia sa zlúčiť tieto kategórie. Preto normálni ľudia nechcú veľmi čítať modernú poéziu alebo chodiť do moderných múzeí umenia.
Moderná poézia je od tradičnej poézie odlišná prakticky na každej úrovni.
Prečo je tradičná poézia stále dôležitá?
Myslím si, že keď sa pozriete na moderný svet, všimnete si, že je v ňom veľa škaredosti. Táto nepeknosť sa odráža aj v umení. Tieto dve veci sú často spojené.
Moderní básnici a umelci majú tendenciu ukazovať to, čo je zvláštne a bizarné. Keď idete do moderného múzea, môžete vidieť, že tie diela sú strašidelné. Radi šokujú a predstierajú, že to je krásne. Ale v skutočnosti to naozaj nie je pekné. Väčšina ľudí vie, že to nie je pekné.
Čo nás učí tradičná poézia je to, že na svete stále existuje krása v tom najkonvenčnejšom zmysle. Túto krásu možno zachytiť slovami, spôsobom, akým organizujete jednoduché riadky textu.
Tradičná poézia tiež odhaľuje, o čom je moderné umenie a poézia – vôbec to nie je krásne. Ukazuje nám, že základné kategórie, v ktorých vnímame svet – krásu v protiklade k škaredosti, dobro v protiklade k zlu – tieto kategórie sú stále platné a stále sú to správne spôsoby, ako sa pozerať na svet.
Pamätáte si, ktorý autor alebo poézia vás motivovala stať sa básnikom?
Som známy tým, že píšem epickú poéziu. V dávnej minulosti žili úžasný epickí básnici ako Homér, Vergilius, Dante. To, že ja sám chcem písať epické básne, som zistil, keď som čítal Oslobodenie Jeruzalema od talianskeho básnika Torquata Tassa. Býval jedným z najslávnejších básnikov v Európe. Teraz v Amerike ho už takmer nikto ani nepozná.
Tasso a tiež Ariosto boli slávni, pretože robili niečo, čo bolo v modernom svete považované za veľmi neaktuálne vzhľadom na všetky zmeny, ktoré sa diali.
Čítal som Oslobodenie Jeruzalema a uchvátilo ma to. Zistil som, že dnes to už nikto nepíše a možno by som to mal skúsiť.
Rád píšete hrdinské básne?
Áno. Píšem komické hrdinské básne. Je to hrdinské, ale aj vtipné. Takže používam aj komédiu. Je to skôr ako poézia Ariosta. Tasso bol celý čas vážny, ale Ariosto bol viac vtipný. To je bližšie k tomu, čo robím.
Čo vás inšpiruje pri písaní týchto básní? Vraciate sa do minulosti alebo nadväzujete na nejaké udalosti z prítomnosti?
Určite sa vraciam do minulosti. V minulosti bolo veľa múdrostí, ktoré by sme mali priniesť späť do moderného sveta. Moderný svet má tendenciu ignorovať minulosť, ale myslím si, že by sme na ňu nemali zabúdať.
Konkrétne som písal o americkej revolúcií a o Georgeovi Washingtonovi a jeho období. V dnešnom svete a v dnešnej spoločnosti ľudia často nenávidia postavy z minulosti. Všetci sú zobrazení ako rasisti, vlastníci otrokov a tí, čo utláčajú ľudí.
Snažím sa v básňach pripomenúť, že sú zakladateľmi jednej krajiny a v minulosti bolo veľa múdrostí, ktoré je potrebné uchovať.
Akým témam sa ešte rád venujete vo vašich básňach?
Rád píšem o mytológii. Vo svete existujú niektoré nadprirodzené prvky a Tasso alebo Ariosto ich tiež pokrývali. V ich básňach sa dejú magické veci, ktoré sa zdajú nie celkom reálne. Aj ja to robím.
V skutočnosti sa vraciam ku Grékom a gréckym bohom. Dokonca aj Dante vo svojej básni píše o Thomasovi Jeffersonovi, ktorý ide do pekla. Siaham do minulosti týmto spôsobom, zahŕňam postavy z gréckej a rímskej mytológie.
Vedeli ste od začiatku, že budete písať tradičnú poéziu, alebo ste skúšali iné štýly, ktoré sú ďaleko od klasických básní?
Písal som veľa voľných básní. A toto je to, čo väčšina ľudí robí dnes. Vtedy som nič lepšie nevedel. Je to jednoduchý spôsob, ako napísať báseň, pretože neexistujú žiadne pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Jednoducho robíte, čo chcete, a píšete o svojich pocitoch.
Písal som aj tradičnú poéziu, ale nebol som v tom až taký dobrý. To je niečo, čo si musíte naštudovať, musíte sa v tom neustále zlepšovať – rovnako ako starí majstri, ktorí boli svojho času učeníkmi v dielňach iných majstrov.
Aj skladatelia museli skutočne študovať hudbu roky, kým sa v tom stali dobrí. Mozart bol génius a napísal svoju prvú skladbu, keď mal 6 rokov, ale do svojich 18-tich rokov nenapísal žiadne majstrovské dielo. A to je dlhá doba. Dokonca aj Mozart musel dosiahnuť tú majstrovskú úroveň. Podarilo sa mu to, keď mal 18 rokov, čo je úžasné.
A tak som sa začal zlepšovať v písaní tradičnej poézie. Pomohlo mi, keď som sa spojil s inými ľuďmi na internete, ktorí sa tradičnej poézii venovali dlhé roky. Našiel som si mentora, ktorý ma veľa naučil a pomohol mi napredovať.
Odporúčam, aby si ľudia, ktorí chcú byť v niečom zruční, našli mentora – niekoho, kto je starší a múdrejší a skutočne vie, čo robí. Môžu vám pomôcť dosiahnuť úroveň majstrovstva a nakoniec písať skutočnú tradičnú poéziu.
Musíte byť na začiatku pokorný a musíte uznať, že sa treba veľa učiť. Veľa ľudí neprichádza s pokorou a myslia si, že sú skvelí. To im v skutočnosti bráni v tom, aby sa dokázali zlepšiť.
Z vašej perspektívy, čo sa stalo s tradičnou poéziou a kedy sa začala meniť?
Prečo je poézia, ktorú dnes vidíte na sociálnych sieťach alebo získava najvyššie ocenenia, taká odlišná od poézie, ktorá vznikala v minulosti?
Všetko sa začalo výskumom Charlesa Darwina a Alfreda Russella Wallacea, ktorí vyvinuli myšlienku prírodnej selekcie a priniesli teóriu, že človek sa vyvinul z opíc. Sociológ Herbert Spencer tieto myšlienky neskôr aplikoval na spoločnosť a sformuloval pojem “prežitia najsilnejšieho jedinca”.
Aj v Anglicku Karl Marx vyvíjal svoje ekonomické teórie, podľa ktorých sa moderný človek stal nástrojom priemyslu a tvrdil, že kapitalistický systém riadiaci tieto sily treba zvrhnúť.
V Nemecku písal Friedrich Nietzsche o Smrti Boha a o tom, ako ľudia potrebujú nový systém hodnôt točiaci sa okolo „Übermensch”, resp. nadčloveka – nadradeného jednotlivca, ktorý je mimo dobra a zla. Sigmund Freud skúmal rané detstvo ľudí a na základe toho sformuloval teóriu, že správanie ľudí je zakorenené v nevedomých túžbach – konkrétne, sexuálnych impulzoch.
Keď sa pozriete bližšie na tieto rôzne teórie, zistíte, že sú všetky viac-menej nekompatibilné: Herbert Spencerov sociálny darwinizmus bol prijatý prepadlými kapitalistami voľného trhu; Marxove idey samozrejme viedli ku komunizmu; Nietzsche nemal žiadnu koherentnú politickú teóriu, ale jeho idea nadčloveka bola prisvojená Hitlerom a nacistami. To, čo majú tieto teórie spoločné, je, že všetci demystifikujú svet a viedli ľudí k odporu alebo sklamaniu zo starého náboženského pohľadu na svet, ktorý poskytoval tradičné vysvetlenie vecí.
V 20. storočí sa ich myšlienky skutočne rozšírili. Ako sa to stalo? Prišla prvá svetová vojna, ktorá bola tak hrozná a ničivá, že to priviedlo veľa ľudí k cynickosti. Vojna otvorila túto Pandorinu skrinku a všetky nové myšlienkové prúdy sa rozšírili a úplne prevrátili starý poriadok vecí.
Čo má toto všetko spoločné s poéziou? V skutočnosti veľa. Pretože niektorí z týchto sklamaných ľudí sa pozreli na to, ako bola poézia písaná posledných 500 rokov a mysleli si, že je čas na zmenu. 20. storočie bolo novým storočím, bol to nový svet, kedy sa už nemusela písať poéziu tak, ako sa písala v minulosti.
Tu prichádza modernizmus. Zakladateľ tohto prúdu bol Ezra Pound. Pound a ďalší modernisti sa inšpirovali Waltom Whitmanom, ktorý vo svojej poézii prijal darwinistickú filozofiu. A ak sa pozrieme o 100 rokov neskôr, vidíme plody tohto vývoja. Zrodili sa narcistickí básnici, ktorí píšu len o sebe a monotónne hovoria o politike identity, subkultúrach a fiktívnom rasizme.
Druhá vec, ktorá sa stala trochu neskôr a ovplyvnila svet poézie, bola vzrastajúca moc intelektuálov. Začali kontrolovať, kto dostane prácu, kto bude básnikom a laureátom. Rozhodujú o tom, kto sú dôležití ľudia v poézii. Dokonca rozhodujú o tom, čo je poézia sama osebe. Sú veľmi ovplyvnení francúzskymi postštrukturalistickými filozofmi.
Medzi intelektuálmi nie sú bežní ľudia s bežnými zamestnaniami a intelektuáli nedávajú ocenenia týmto ľuďom, ale len sebe navzájom. To je dôvod, prečo je moderná poézia mimo kontaktu so skutočným svetom.
Aký bol hlavný cieľ modernizovania poézie?
Moderní básnici sa chceli oslobodiť od všetkého starého, zbaviť sa starých tradícií a prevrátiť poriadok v poézii. Chceli robiť to, čo je nové len kvôli tomu, že je to nové. Preto sa mení svet poézie a umenia všeobecne v cykloch toho, čo je práve v móde. Čo je teraz v móde sa veľmi rýchlo stane nemódnym. Básnik môže vyhrať veľké ocenenie a po pár rokoch úplne zabudnete na jeho existenciu.
Moderná poézia chce vymazať minulosť, pretože minulosť je podľa týchto básnikov utláčajúca. Ale keď vymažete minulosť, vymažete samých seba. Všetci sme súčasťou minulosti a v minulosti sa skrýva veľká múdrosť.
Keď sa tieto myšlienky šírili, ľudia verili , že všetko je v pohybe, že nič nie je pevne dané. Predsalen, poézia má za úlohu odrážať svet okolo nás. Tradičná poézia sa pokúša odrážať to, čo je pevné a nemeniteľné v živote – krásu, pravdu a dobro, ale moderná poézia sa snaží odrážať neistotu a chaos.
Pravda už nebola pravdou, krása už nebola krásou a dobré už nebolo dobré. Moje chápanie toho je, že klasická poézia bola trochu stratená. A keď sa to stalo, ľudia si uvedomili, že chcú späť ten pocit pravdy, krásy a dobra, ktorý tradičná poézia prináša.
Takže, keď sa ľudia začali snažiť o návrat k tradičnej poézii, zistili, že to nie je také jednoduché. V podstate museli znova objaviť všetko od začiatku. Nemohli jednoducho opísať svet, ktorý videli okolo seba, pretože to nebolo také jednoduché. Museli sa vrátiť k tomu, čo bolo pevné a nemeniteľné – a to bolo ťažšie, pretože všetko sa zmenilo.
To je dôvod, prečo je tradičná poézia stále taká dôležitá. Pomáha nám nájsť náš spôsob, ako vnímať svet okolo nás, tak, ako ho videli naši predkovia.
Je možné, aby spisovatelia a básnici vrátili tradičnú poéziu a literatúru do modernej spoločnosti a ak áno, ako?
Potrebujeme, aby sa stali tri veci. Po prvé, musia byť medzi nami jednotlivci, ktorí píšu tradičnú poéziu. Okrem toho tieto osoby musia vytvoriť skupiny alebo organizácie, aby si mohli navzájom pomáhať a povzbudzovať sa – nielen aby sa zlepšili a zdokonalili svoje schopnosti, ale aj aby našli niekoho, kto by publikoval ich diela. V modernom svete nikto nebude publikovať nič, čo sa rýmuje. Musíme si to publikovať sami.
Na vyššej úrovni potrebujete inštitúcie, ktoré šíria povedomie o tradičnej poézii. Tradične to bola úloha médií. Dnes je mediálna krajina vo väčšine prípadov veľmi predsudková voči tradičnej poézii a veľké časopisy ju nebudú publikovať.
Tieto tri veci sa teraz dejú na malom stupni. Existujú tradiční básnici ako ja, poznám väčšinu z nich. Nie je nás veľa, pravdepodobne okolo niekoľko tisíc ľudí po celom svete, ktorí už publikovali niečo podobné. To znie ako veľké číslo, ale ak si uvedomíme, že na svete sú miliardy ľudí, je to v skutočnosti málo.
Existuje aj organizácia, ktorá propaguje tradičnú poéziu, nazývaná The Society of Classical Poets. My, tradiční básnici, sme sa spojili na tejto webovej stránke. V posledných pár rokoch sa stala veľmi populárnou. Je treťou najväčšou webovou stránkou poézie. Nie je populárna medzi profesormi a elitami. Je populárna medzi obyčajnými ľuďmi, pretože to je to, čo normálni ľudia radi čítajú, keď majú radi poéziu.
Existuje tiež denník The Epoch Times. Jeho sekcia o umení a kultúre je veľmi jedinečná. Robia niečo, čo skoro nikto iný nerobí, a sú ochotní písať o tradičnej literatúre a tradičných umeniach všeobecne. V minulosti propagovali aj moju prácu a teraz pre nich píšem. Snažím sa písať aj o iných tradičných básnikoch.
Momentálne píšem hlavne o klasickom hudobnom umení, pretože to nikto iný nerobí. Takto mám možnosť písať o tradičnej poézii, pretože nikto iný vám to nedovolí. Je to skvelý začiatok, ale stále to nestačí.
Dnes sú takmer všetci lyrickí básnici, nikto už nepíše poéziou príbehy. Poézia s voľným veršom takmer nikdy nehovorí príbeh, moderní básnici hovoria len o sebe.
Ako vás tradičná poézia formovala do osoby, ktorou ste dnes?
Formovala ma v mnohých ohľadoch. Na povrchovej úrovni formovala moju profesionálnu kariéru a to, čo robím ako novinár. Robím to, čo milujem robiť.
Na hlbšej úrovni mi tradičná poézia dala pocit osobnej identity a cieľa, akéhosi poslania. Mám pocit, že mojím osudom je byť básnikom a oživiť tradičnú poéziu. Dáva mi to pocit dôležitosti, že robím niečo pre ľudí.
Prečo by ľudia mali čítať poéziu?
Poézia je dôležitá v tom zmysle, že môže pomôcť legitimizovať vaše svetonázory. Poézia by vás mala niečo naučiť, mali by ste sa z nej niečo dozvedieť, ale z jej čítania by ste mali mať radosť, nemalo by to byť ako povinnosť. Ak vás tradičná poézia zaujíma, mali by ste si pozrieť webovú stránku spoločnosti Classical Poets Society.
Nájdete tam veľa príkladov tradičnej poézie od ľudí, ktorí píšu tradičnú poéziu a sú nažive. Je dôležité, že ľudia pokračujú v tejto tradícii písania klasických básní. Nájdete tam tiež veľa vzdelávacích materiálov, ak sa zaujímate o písanie. Dnes potrebujeme viac mladých ľudí, ktorí by písali tradičnú poéziu.
Takmer všetci najlepší tradiční básnici sú veľmi starí a začínajú umierať. Žena, ktorá minulý rok vyhrala najväčšiu svetovú súťaž tradičnej poézie, má 91 rokov a píše už 40 rokov.
Ďakujeme za rozhovor!
