Tichomorské ostrovy sa bránia bezpečnostným dohodám s Čínou (Komentár)
Tichomorské ostrovy súhlasili s väčšou angažovanosťou USA a s austrálskou bezpečnostnou dohodou, čím sa bránia vplyvu komunistickej Číny.
„Spojené štáty majú ako tichomorská krajina jednoznačný a trvalý záujem spolupracovať so svojimi tichomorskými susedmi na presadzovaní spoločného programu: riešenie klimatickej krízy, udržiavanie mierových vodných ciest a dodržiavanie slobody plavby, podpora rozvoja a hospodárskeho rastu,“ uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu, ktoré bolo prednesené počas 53. zasadnutia lídrov Fóra tichomorských ostrovov (PIF) v Nuku’alofe na Tongu.
Peking sa v rámci svojej stratégie rozširovania vplyvu v Indopacifiku stále viac usiluje o bezpečnostné partnerstvo s tichomorskými ostrovnými štátmi. Cieľom tohto úsilia je kontrolovať kritické námorné trasy, získať prístup k zdrojom a geopolitický vplyv na západné mocnosti, najmä na Spojené štáty. Úsilie Čínskej komunistickej strany, ktoré naberá na sile od konca roku 2010, sa zameriava na uzatváranie dohôd, ktoré pod rúškom spolupráce umožňujú policajný výcvik, vojenské výmenné programy a rozvoj infraštruktúry.
V roku 2022 navrhol Peking rozsiahly bezpečnostný a hospodársky pakt s desiatimi tichomorskými ostrovnými štátmi, známy ako Vízia spoločného rozvoja čínsko-pacifických ostrovných krajín. Plán zahŕňal spoluprácu v oblasti presadzovania práva, kybernetickej bezpečnosti a námorného dohľadu. Niektorí tichomorskí predstavitelia sa však postavili na odpor kvôli obavám o suverenitu a hlbšie väzby s Pekingom. Napriek tomu Šalamúnove ostrovy a Kiribati podpísali bilaterálne dohody o zapojení čínskych bezpečnostných síl do miestnych projektov v oblasti presadzovania práva a výstavby infraštruktúry. Tieto kroky vyvolali znepokojenie v Austrálii, na Novom Zélande a v Spojených štátoch, ktoré považujú rokovania Číny za priamu výzvu pre svoj regionálny vplyv a stabilitu.
Partnerstvo USA a tichomorských ostrovov sa dostalo do centra pozornosti na stretnutí vedúcich predstaviteľov PIF (Fóra tichomorských ostrovov), ktoré sa konalo v dňoch 26.-30. augusta v hlavnom meste Tongy. Na fóre sa zišli vedúci predstavitelia tichomorských štátov a zástupcovia USA, aby posilnili väzby a riešili regionálne výzvy. Cieľom stretnutia bolo posilniť vzťahy medzi USA a tichomorskými ostrovmi v oblasti bezpečnosti a hospodárskeho rozvoja. Vzhľadom na rastúce obavy z vplyvu čínskeho režimu sa Washington snažil potvrdiť svoj záväzok k slobodnému a otvorenému Indopacifiku a ponúknuť tichomorským štátom alternatívy k čínskym ponukám.
Medzi hlavné témy fóra patrila zmena klímy, námorná bezpečnosť a udržateľný rozvoj. Spojené štáty prisľúbili milióny dolárov na zvýšenie odolnosti voči klíme a pripravenosti na katastrofy.
Tichomorské ostrovné štáty tiež podporili regionálny bezpečnostný plán v spolupráci s Austráliou, ktorý sa zameriava na tradičné aj netradičné bezpečnostné výzvy. Ústredným bodom tohto plánu je vytvorenie multinárodných policajných síl, ktoré by boli nasadené počas veľkých udalostí alebo kríz. Plán zahŕňa zriadenie až štyroch policajných výcvikových stredísk v Tichomorí, vytvorenie multinárodných policajných jednotiek a poskytnutie pohotového zdroja vyškolených policajtov pre rôzne regionálne potreby. Spočiatku bude program pozostávať z 200 policajtov z rôznych krajín vyškolených v oblasti pomoci pri katastrofách a mimoriadnych udalostiach.
Na podporu tejto iniciatívy sa austrálska vláda zaviazala poskytnúť počas piatich rokov finančné prostriedky vo výške približne 240 miliónov eur, ktoré pokryjú náklady na infraštruktúru a zriadenie policajného rozvojového a koordinačného centra v austrálskom Brisbane. Toto centrum poskytne policajtom z Tichomoria prístup k zariadeniam austrálskej federálnej polície pre výcvik a prípravu na nasadenie.
Tento návrh však na poslednú chvíľu narazil na obavy niektorých tichomorských ostrovných štátov, najmä Vanuatu a Šalamúnových ostrovov, ktoré už majú s Pekingom uzavreté dohody o policajnej práci. Policajné kádre a školitelia z Číny pravidelne prechádzajú oboma krajinami, poskytujú výcvik a dodávajú pomoc, ako sú nové policajné vozidlá a vybavenie.
Charlot Salwai, predseda vlády Vanuatui, vyjadril obavy, že plán by mohol uprednostniť strategické záujmy Západu pred potrebami tichomorských národov. Salwai zdôraznil, že je dôležité prispôsobiť iniciatívu regionálnym účelom a nepoužívať ju ako nástroj geopolitického vylúčenia, čím nepriamo poukázal na obavy z odsunutia Číny na vedľajšiu koľaj. Diplomatický predstaviteľ Šalamúnových ostrovov Colin Beck naznačil, že sa bude musieť vrátiť do svojej krajiny a prerokovať túto záležitosť s vládou, než bude možné podpísať akúkoľvek dohodu.
PIF prichádza len niekoľko týždňov po 10. stretnutí lídrov tichomorských ostrovov v Tokiu, kde Japonsko podpísalo s regionálnymi lídrami rozšírené dohody o bezpečnosti, obchode a pomoci. Tieto iniciatívy sú obzvlášť významné vzhľadom na rastúcu úlohu Číny v Tichomorí, kde je hlavným poskytovateľom pôžičiek na infraštruktúru a čoraz viac sa usiluje o vplyv vo vojenských a policajných záležitostiach.
Cieľom austrálskeho bezpečnostného plánu je znížiť závislosť tichomorských ostrovných štátov na Číne, pokiaľ ide o policajné a bezpečnostné služby, čo je ešte väčší problém, pretože Čína je už prítomná v krajinách, ako sú Šalamúnove ostrovy a Kiribati.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať názory The Epoch Times.
O autorovi: Antonio Graceffo, PhD., strávil viac ako 20 rokov v Ázii. Navštevoval Šanghajskú univerzitu športu, kde získal titul MBA. Graceffo je profesorom ekonómie a ekonomickým analytikom Číny a píše pre rôzne medzinárodné médiá. Medzi jeho knihy o Číne patria Beyond the Belt and Road: China’s Global Economic Expansion (Za pásmom a cestou: Globálna hospodárska expanzia Číny) a A Short Course on the Chinese Economy (Krátky kurz čínskej ekonomiky).
Pôvodný článok
