Ťažba v chránených oblastiach NP Muránska planina: nový šéf čelí podozreniam z podvodov a kradnutia dreva v minulosti
Nový riaditeľ Národného parku Muránska planina Sisák čelí vážnym obvineniam týkajúcim sa jeho minulosti v Lesoch SR, hoci trestné oznámenie v tej veci bolo políciou odmietnuté. Nadácia Zastavme korupciu upozornila na jeho údajné zapojenie sa do podvodného predaja dreva a ďalších nekalých praktík. Na podozrenia poukazuje aj bývalý štátny tajomník envirorezortu Kiča. Odborníci a verejnosť sú znepokojení najmä plánmi na ťažbu dreva v chránených oblastiach národného parku. Sisák sa spoločne s F. Kuffom bránia trestným oznámením za šírenie poplašnej správy.
Mimovládka upozorňuje na minulosť nového riaditeľa
Nadácia Zastavme korupciu upozornila na pochybnú povesť nového riaditeľa Národného parku (NP) Muránska planina, vládneho nominanta Jozefa Sisáka. Podľa informácií mimovládky bol aktuálny šéf národného parku pri podvodnom predaji dreva v rámci štátnych lesov.
„Na expedičnom sklade v Michalovciach v roku 2017 predávali drevo súkromnej firme. Kontrola následne zistila, že pri predaji zmizlo vyše 43 kubíkov,“ uviedla neziskovka a dodala, že predaný dub bol chybne vykázaný ako smrekovec, čo je lacnejšia a menej hodnotná drevina. Po odhalení týchto nezrovnalostí sa faktúry dodatočne opravovali.
Nadácia tiež spomenula meno Jozefa Staška, riaditeľa Odštepného závodu (OZ) Sobrance, ktorého blízkym spolupracovníkom bol v Lesoch SR niekoľko rokov práve Sisák. Mimovládka v minulosti poukázala na viaceré škandály spojené s menom šéfa závodu v Sobranciach ako krádeže dreva, úplatky, rodinkárstvo, či odcudzenie štátneho traktora.
Bývalý štátny tajomník tiež kritizuje výber
Bývalý štátny tajomník na ministerstve životného prostredia, aktuálne mimoparlamentný politik Michal Kiča (Demokrati), rovnako pripomenul udalosti z decembra 2017. Podľa neho pokyn k zámene cennejšej dreviny za fiktívne lacnejšiu variantu mal dať vtedajší ekonomický námestník OZ Sobrance Jozef Sisák.
„Kontrola, ktorú nariadilo generálne riaditeľstvo Lesy SR a vykonali ju 8. januára 2018 traja kontrolóri, zistila závažné skutočnosti. Manko v objeme 43,15 kubíka, vstup vedúceho expedičného skladu Michalovce do portálu Webles a vykonanie zámeny dreviny, a to už po vykonaní mimoriadnej inventúry kontrolórmi, a nesúlad údajov o sortimente dreva, ktorý je aj na kamerovom zázname,“ skonštatoval Kiča a doplnil, že trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu krádeže v tom čase polícia odmietla.
Podľa Kiču má Nadácia Zastavme korupciu k dispozícii nahrávku zachytávajúcu rozhovor bývalého šéfa lesných podnikov Staška s lesníkom. Na nej sa opisuje, ako údajne prebiehalo delenie úplatkov v Lesoch SR počas éry SNS. Pravosť nahrávky však nebola overená.
Kiča poukázal aj na to, že NP Muránska planina má od obdobia vládnutia kabinetu Roberta Fica (Smer-SD) už piateho riaditeľa, pričom poznamenal, že Sisák vzišiel z neverejného výberového konania a nemá odborné skúsenosti z oblasti ochrany prírody. „Sisákova osoba je suverénne jednou z najhorších Tarabových nominácií. Zodpovedá však zámerom Tarabu s Kuffom‚ vyťažiť z prírody maximum zisku a po nás potopa‘. Pre obyvateľov Horehronia a Gemeru doslova,“ zhodnotil politik.
Vedenie envirorezortu podáva trestné oznámenie
Na portáli ministerstva životného prostredia rezort zverejnil reakciu štátneho tajomníka Filipa Kuffu (nom. SNS) a nového riaditeľa Správy NP Muránska planina Jozefa Sisáka na Kičove vyjadrenia. Zároveň uvádzajú, že podávajú trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy.
Štátny tajomník sa domnieva, že skupina aktivistov, ktorí sa nedokážu zmieriť s koncom časov, keď mimovládne organizácie profitovali na úkor štátu, si privlastňuje právo rozhodovať o vine či nevine. „Vyjadrenia, ktoré tú šíria pseudoaktivisti, sú rovnako pravdivé ako dezinformácie a klamstvá o mojom údajnom ohlásení ťažby 500 tisíc metrov kubických dreva v NP Muránska planina. Preto sa budem brániť právnou cestou a podávam trestné oznámenie,“ objasnil svoje kroky Kuffa. Od vyjadrení kritikov sa dištancuje aj Sisák. Ten poznamenal, že žiadne z informácií, ktoré Kiča uviedol, nie sú pravdivé.
Na stránke envirorezortu je uvedené, že Sisák sa stal riaditeľom po tom, ako prešiel riadnym výberovým konaním v súlade s platnou legislatívou. Denník N poukázal na skutočnosť, že o samotnom priebehu alebo výsledkoch výberového procesu ministerstvo neinformuje.
Súčasné vedenie viní z kalamity predchádzajúci manažment
Podľa súčasného vedenia ministerstva životného prostredia malo predchádzajúce vedenie rezortu zanedbaním svojich zákonných povinností spôsobiť, že v NP Muránska planina došlo za jeden rok k zdvojnásobneniu objemu kalamitného dreva. Kvôli tomu súčasné ministerstvo životného prostredia žaluje predošlý manažment.
„Suché stromy v dôsledku lykožrútovej kalamity ohrozujú bezpečnosť turistov a zvyšujú riziko lesných požiarov,“ píše sa na webstránke ministerstva.
Rezort chce pracovať na obnove NP Muránska planina s odborníkmi z radov ochranárov, lesníkov a akademickej obce. Napadnuté drevo sa najskôr spracuje a následne sa rezort bude sústrediť na obnovu lesa tak, aby bol zdravý a odolný. Po sanácii budú umierajúce, lykožrútom zasiahnuté lesy opätovne zalesnené druhmi stromov, ktoré budú odolné voči zmene klímy a hmyzím kalamitám.
Kalamitná ťažba
NP Muránska planina je rozdelený na štyri zóny. Najchránenejšou oblasťou je zóna A, v ktorej by sa mala príroda vyvíjať bez zásahu človeka. Zóna B podlieha tiež prísnej kontrole. Sú tam povolené len nevyhnutné zásahy a manažment špeciálne zameraný na samovoľnú obnovu prírodného lesa. V oblastiach označených ako zóna C možno ťažiť drevo spôsobom, ktorý je blízky prírode. Štvrtá zóna D je zastavaná oblasť, kde je možné rozvíjať cestovný ruch.
Podľa Denníka N má NP Muránska planina v pláne v priebehu tohto roka spracovať 95-tisíc kubíkov kalamitného dreva zo smrekových lesov. Ťažba zasiahne druhú najprísnejšie chránenú zónu B. Táto zóna sa má v budúcnosti zaradiť do bezzásahovej zóny A. Kalamitná ťažba by ju zničila.
Kalamitou sa označujú stromy, ktoré neboli vyťažené plánovane, ale zahynuli v dôsledku vetra, sucha, snehu, podkôrneho hmyzu alebo húb. Spracovanie kalamity znamená ťažbu takto poškodeného dreva.
Otázka, či a kde je takáto ťažba potrebná, je predmetom sporov odborníkov. Lesníci zastávajú názor, že ťažba stromov napadnutých lykožrútom či iným hmyzom ochráni okolité lesy a vyťažené drevo sa môže ešte zhodnotiť. Na druhej strane ochranári preferujú schopnosť sebaobnovy prírody a lesa. Podľa nich v národných parkoch ako v tých nachránenejších zónach nemá ťažba svoje miesto.
